Vláda SR na svojej 149. schôdzi, 12. októbra 2005, prerokovala a schválila Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 vychádza z Rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktorý vláda schválila 13. 10. 2004 a z Konvergenčného programu Slovenska pre roky 2004 až 2010 z novembra 2004. Zmeny v navrhovanom rozpočte sú oproti týmto dokumentom minimálne, čo potvrdzuje konzistentnosť hospodárskej politiky vlády, ktorá nie je bežná ani vo väčšine členských štátov OECD.
Deficit verejných financií je v roku 2006 rozpočtovaný na úrovni 2,9% HDP. Takýto cieľ bol zadefinovaný už v programovom vyhlásení vlády z novembra 2002. Pokles deficitu z tohtoročnej úrovne 3,4% HDP zároveň znamená, že navrhovaný rozpočet plní podmienky reformovaného Paktu stability a rastu, podľa ktorého je nevyhnutné znižovať štrukturálny deficit o najmenej 0,5% ročne, až pokiaľ sa verejné financie nedostanú do takmer vyrovnanej pozície.
V najbližších troch rokoch sa predpokladá dynamický rast hospodárstva na úrovni v priemere 5,7 % ročne, infláciu menej ako 2,2% a rast zamestnanosti každoročne o 0,8 až 0,9%.
Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov. Rast reálnych miezd prevýši aj v roku 2006 úroveň 4%, dôchodky by sa mali zvýšiť v priemere o 4,4% a spotreba domácností vzrastie o 4,9%.
Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Naštartovanie penzijnej reformy spolu s navrhovaným znižovaním deficitu prispievajú zásadným spôsobom k príprave verejných financií na starnutie obyvateľstva, ktorému sa v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko. Kým v súčasnosti pripadá na jedného občana v poproduktívnom veku šesť občanov v produktívnom veku, v roku 2050 to budú už len dvaja. Nevyhnutným predpokladom pre prípravu Slovenska na tento vývoj je znižovanie deficitu verejných financií, zastavenie nárastu verejného dlhu a jeho postupné znižovanie.
Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3% HDP klesne do konca roku 2006 na úroveň 38,3%. Hoci časť tohto vývoja spôsobilo vytvorenie štátnej pokladnice, jednoznačne je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a naopak klesajúci deficit, verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií.
Realizácia navrhovaného rozpočtu je veľmi dôležitým predpokladom k tomu, aby Slovensko udržateľným spôsobom naplnilo kľúčové Maastrichtské kritérium - zníženie deficitu verejných financií na úroveň troch percent HDP. Bez nákladov vzniku kapitalizačného piliera by bol tento cieľ splnený v súlade s programovým vyhlásením vlády už v roku 2006, zahrnutie nákladov penzijnej reformy posunie pokles na trojpercentnú úroveň na rok 2007. Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť spôsobom aj všetky ostatné Maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009.
V návrhu rozpočtu je pre rok 2007 navrhovaný deficit vo výške 3% HDP. Na základe reformovaného Paktu stability a rastu, ktorý obsahuje špeciálny režim pre posudzovanie nákladov penzijnej reformy, bude možné splniť Maastrichtské kritériá aj pri deficite o niečo vyššom ako je 3-percentná úroveň, pri udržaní jeho klesajúceho trendu. Rozpočet na rok 2007 preto poskytuje aj niekoľkomiliardovú rezervu pre prípad neočakávaného vývoja verejných financií.
Znižovanie deficitu verejných financií nie je dôležité iba z pohľadu splnenia kritérií pre zavedenie eura a pripravenosti verejných financií na starnutie obyvateľstva, ale aj z pohľadu aktuálneho stavu slovenskej ekonomiky. Deficit verejných financií by v roku 2006 nemal prekročiť plánovanú úroveň 2,9% HDP, skôr naopak, vhodné by bolo jeho mierne zníženie. Rast domáceho dopytu je totiž veľmi silný, najmä vďaka výraznému rastu miezd a zamestnanosti, čo v budúcom roku spôsobí pozitívnu produkčnú medzeru. Z tohto dôvodu je nevyhnutné naplniť zámery predkladaného rozpočtu s cieľom naďalej zabezpečiť potrebnú makroekonomickú stabilitu. Dôležité bude aj to, aby neprišlo v roku 2006 k čerpaniu výrazného množstva zdrojov nečerpaných v roku 2005 a tiež to, aby sa prípadné nadpríjmy nepoužili v roku 2006 na zvyšovanie výdavkov, ale na zníženie deficitu verejných financií.
Deficit verejných financií poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z úrovne 5,7% HDP na 2,9%, teda o 2,7 percentuálneho bodu, a to napriek nákladom, ktoré priniesol vstup do EÚ. Hoci finančné výhody intergrácie sú nespochybniteľné (Slovensko môže v roku 2006 získať z EÚ o 28 miliárd korún viac, ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť), z pohľadu verejných financií však znamená vstup do EÚ dodatočnú záťaž. Len odvody do rozpočtu EÚ dosahujú viac ako 16 mld. Sk, ďalšiu výdavky prináša spolufinancovanie európskych fondov. Hoci merať dopad integrácie na verejné financie nie je jednoduché, výsledky rôznych metodík ukazujú dodatočné zaťaženie prevyšujúce 1% HDP.
Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z 32,5% HDP na 29,4%, teda o 3,1% HDP. V finančnom vyjadrení to znamená približne 50 mld. Sk. Zníženie o ďalších 1,4% budú predstavovať odvody do kapitalizačného piliera, ktoré nebudú od roku 2007 podľa Eurostatu považované za príjmy verejných financií. Daňové a odvodové zaťaženie Slovenska je medzi tromi najnižšími v Európskej únii (po odpočítaní odvodov do druhého piliera bude jednoznačne najnižšie), pričom priemer jej 25 členských krajín predstavuje 38,8%. Ministerstvo financií v súčasnosti nevidí priestor na znižovanie daní a odvodov. Priestor na zníženie sadzieb je možné vytvoriť len zvýšeným výberom pri súčasných sadzbách, napríklad rozšírením základne, z ktorej sa platia dane a odvody, alebo zásadným znížením verejných výdavkov.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 plní aj ďalší zásadný bod vládneho programu, ktorým je znižovanie miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Podiel verejných výdavkov na HDP poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z úrovne 44% na 39,7%, a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia sa verejné výdavky zvýšili o približne 1% HDP z titulu odvodov do rozpočtu EÚ. Bez tohto vplyvu by podiel verejných výdavkov na HDP poklesol za štyri roky o 5,5 p. b.
Rozhodujúcou otázkou pri tvorbe rozpočtu bude aj v tomto roku štruktúra výdavkov. Rozdelenie financií medzi jednotlivé oblasti by malo reflektovať politické priority vlády, ktoré boli jednoznačne formulované v Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorú vláda schválila vo februári 2005. Analýza predloženého návrhu rozpočtu v porovnaní s rozpočtom na rok 2002 ukazuje, že vývoj vo viacerých oblastiach potvrdzuje napĺňanie vládnych priorít. Vysoký nárast dosiahli výdavky na výstavbu diaľnic (115%), vysokoškolské vzdelávanie (55%), vedu (101%), ale aj súdnictvo (98%), či podporu podnikania (311%). Faktom však je, že rýchle rástli aj výdavky do poľnohospodárstva, obrany či životného prostredia, ktorých dopad na konkurencieschopnosť je podstatne nižší. Práve ďalšie prispôsobovanie výdavkovej štruktúry prioritám vlády je najväčšou výzvou do budúcnosti.
Čoraz väčšiu úlohu v kvalite verejných financií zohrávajú jednotlivé kapitoly, ktorých kompetencie, ale súčasne aj zodpovednosť, v rozpočtovom procese postupne narastajú. Je v prvom rade zodpovednosťou kapitol, aby balík výdavkov, ktoré majú vo viacročnom rozpočte k dispozícii, v prvej fáze rozdelili a v druhej fáze aj použili čo najefektívnejším spôsobom tak, aby za peniaze daňových poplatníkov poskytovali verejnosti čo najlepšie služby.
Pri príprave predloženého návrhu rozpočtu sa významne využívalo programové rozpočtovanie, ktoré by malo byť aj v nasledujúcich rokoch hlavným nástrojom na zefektívňovanie verejných výdavkov a tiež ich transparentnosti. Jednoznačná väzba poskytovaných zdrojov a dosahovaných výsledkov musí byť prítomná vždy pri využívaní verejných zdrojov tak, aby výdavky verejných financií smerovali do oblastí, kde prinesú spoločnosti najväčší prínos. Programové rozpočtovanie výrazne prispelo k transparentnosti štátneho rozpočtu a k informovanosti o tom, do ktorých oblastí smerujú jeho zdroje. Podstatne menší pokrok sa podarilo dosiahnuť pri formulovaní cieľov a ich merateľných ukazovateľov. Väčšina kapitol stále nedokáže alebo nechce jednoznačne a verejne zadefinovať svoje ciele, ktoré by bolo možné konkrétne hodnotiť a aj medzinárodne porovnávať.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 je podobne ako pred rokom formulovaný ako trojročný rozpočet. Hoci alokácia výdavkov na roky 2007 a 2008 nie je záväzná, predpokladá sa, že zmeny sa budú uskutočňovať len v jednoznačne zdôvodnených prípadoch. Rizikom pre vývoj verejných financií v nasledujúcich troch rokoch je najmä hospodárenie Sociálnej poisťovne.
Najväčšou neistotou pri tvorbe rozpočtu na roky 2006 až 2008, ktorý sa týka najmä rokov 2007 a 2008, bolo neschválenie základného rámca európskeho rozpočtu - Finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je známe koľko zdrojov bude môcť Slovensko v týchto rokoch získať a ani to, do ktorých oblastí budú tieto prostriedky smerovať, nebolo ich možné zakomponovať do predloženého rozpočtu. Predpokladaný objem financií z budúceho programovacieho obdobia je v navrhovanom rozpočte vyčlenený v kapitole VPS, pričom ich konkrétne rozdelenie bude možné až po schválení Finančnej perspektívy všetkými členskými štátmi EÚ. Následne bude potrebné, aby slovenská vláda schválila Národný strategický referenčný rámec, ktorý rozdelí zdroje zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu medzi jednotlivé oblasti, čím zásadným spôsobom predurčí štátne rozpočty od roku 2007.
Druhú významnú neznámu vo vývoji verejných financií stále predstavuje odhad záujmu občanov o účasť v druhom pilieri dôchodkového systému. Odpoveď na otázku koľko občanov sa rozhodne pre vstup do nového systému bude známa až 30. júna 2006, kedy skončí lehota určená na rozhodovanie. V súčasnosti je zrejmé, že účasť občanov bude vyššia, ako sa predpokladalo v rozpočte na roky 2005 až 2007, a v roku 2006 sa dopad reformy penzijného systému na deficit verejných financií predpokladá až vo výške 1,4 % HDP. Keďže reálny výsledok sa môže od tohto odhadu odchyľovať, pričom vláda ho nemôže podstatne ovplyvniť, cieľ fiškálnej politiky pre rok 2006 je deficit bez nákladov spojených s druhým pilierom. Na prípadný rozdiel od predpokladaných hodnôt bude musieť reagovať fiškálna politika tak, aby deficit vrátane nákladov penzijnej reformy v roku 2007 neprekročil 3% HDP.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa rozpočet na roky 2006 až 2008 pripravoval v podstatne stabilnejšom legislatívnom prostredí. Dopady väčšiny reforiem na verejné financie sú už relatívne presne kvantifikované a preto istota pri tvorbe rozpočtu bola z pohľadu domácej legislatívy v porovnaní s minulosťou podstatne vyššia. Predložený rozpočet predpokladá iba minimálne legislatívne úpravy.
Makroekonomické predpoklady MF SR
Skutočnosť Prognóza
2004 2005 2006 2007 2008
HDP (b.c., mld.Sk) 1325,5 1429,8 1531,4 1648,2 1767,7
Tempo rastu HDP (s.c., %) 5,5 5,1 5,4 6,1 5,6
Priemerná ročná miera inflácie (%) 7,5 2,8 2,5 2,0 2,0
Produktivita práce (reálny rast, %) 5.2 3,3 4,4 5,3 4,7
Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti (%)
(z disponibilného počtu podľa ÚPSVaR) 14,3 11,9 11,6 11,4 11,1
Hospodárenie verejných financií na roky 2006 až 2008 v metodike ESA 95
(v mil. Sk) 2005 2006 2007 2008
Štátny rozpočet -57 336,0 -68 960,8 -55 265,2 -53 854,2
Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu 9 530,2 24 550,2 5 819,2 6 126,3
Rozpočet VS spolu -47 805,8 -44 410,6 -49 446,0 -47 727,9
Podiel RVS v % na HDP -3,4 -2,9 -3,0 -2,7
HDP v b. c. v mld. Sk 1 408,0 1 531,4 1 648,2 1 767,7
Očakávaný dopad II. piliera -5 596,0 -20 200,4 -22 936,2 -25 408,5
Podiel dopadu II. piliera v % na HDP -0,4 -1,3 -1,4 -1,4
Rámec rozpočtu verejnej správy
(v mld. Sk; v metodike ESA 95 na konsol. báze) 2005 2006 2007 2008
Príjmy verejnej správy 520,5 563,9 588,5 617,3
Príjmy verejnej správy (v % na HDP) 37,0 36,8 35,7 34,9
Výdavky verejnej správy 568,3 608,3 638,0 665,0
Výdavky verejnej správy (v % na HDP) 40,4 39,7 38,7 37,6
Deficit/prebytok verejnej správy -47,8 -44,4 -49,5 -47,7
Deficit verejnej správy (v % na HDP) 3,4 2,9 3,0 2,7
Príjmy
Príjmy štátneho rozpočtu tvoria daňové príjmy, nedaňové príjmy a granty a transfery. Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu v rozpočtovom rámci 2006 až 2008 klesá z úrovne 78,7 % v roku 2006 na úroveň 75,9 % v roku 2008, pričom v roku 2007 je ešte o 2,4 % bodu nižší. Druhým najvýznamnejším príjmom štátneho rozpočtu sú transfery, ktoré predstavujú najmä príjmy prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Vývoj nedaňových príjmov závisí od vývoja príjmov jednotlivých rozpočtových kapitol.
Štruktúru jednotlivých príjmov štátneho rozpočtu vyjadruje nasledovná tabuľka:
(v mil. Sk) 2005 2006 2007 2008
Daňové príjmy 201 993 211 157 230 072 245 729
Nedaňové príjmy 15 614 14 921 13 464 14 383
Granty a transfery 39 619 42 094 69 394 63 544
SPOLU 257 226 268 171 312 930 323 656
Kvantifikácia daňových príjmov
Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke:
(v mil. Sk) 2004 2005 2005 2006 2007 2008
skutočnosť rozpočet odhad prognóza prognóza prognóza
A. Daňové príjmy 229 197 243 121 259 963 260 498 283 310 303 634
V tom: do štátneho rozpočtu 209 459 201 993 214 271 211 157 230 072 245 729
do rozpočtu obcí 19 738 30 829 34 702 37 441 40 361 43 859
do rozpočtu VÚC 0 10 298 10 960 11 870 12 849 14 018
A.1 Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku 71 196 69 651 80 478 79 953 88 017 97 070
Daň z príjmov fyzických osôb 34 224 33 185 37 923 39 302 43 421 48 224
- zo závislej činnosti 30 522 29 786 32 400 34 445 38 175 42 604
- z podnikania a inej sam. zárob. činnosti 3 702 3 399 5 523 4 857 5 246 5 620
do štátneho rozpočtu 25 822 2 057 4 563 2 493 2 913 3 249
do rozpočtu obcí 8 402 23 329 25 000 27 589 30 359 33 707
do rozpočtu VÚC 0 7 798 8 360 9 220 10 149 11 268
Daň z príjmov právnických osôb 31 297 30 066 38 238 36 181 39 950 44 040
do štátneho rozpočtu (100%) 29 084 30 066 38 238 36 181 39 950 44 040
do rozpočtu obcí 2 213 0 0 0 0 0
Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 675 6 400 4 317 4 470 4 646 4 806
A.2 Domáce dane na tovary a služby 142 977 162 710 165 784 167 411 181 949 193 007
Daň z pridanej hodnoty 99 576 117 339 117 349 115 497 127 994 136 907
Spotrebné dane 43 401 45 371 48 435 51 914 53 955 56 100
A.3. Ostatné dane* 4 611 760 1 401 634 644 657
V tom: Podiel na vybratých fin. prostriedkoch 255 728 567 600 612 625
A.4. Miestne dane 10 413 10 000 12 300 12 500 12 700 12 900
Dane za špecifické služby 3 703 2 600 3 800 3 850 3 900 3 950
Daň z motorových vozidiel** 2 464 2 500 2 600 2 650 2 700 2 750
Daň z nehnuteľností 4 246 4 900 5 900 6 000 6 100 6 200
* Ostatné dane v roku 2004 obsahujú aj dovozné clo a majetkové dane do ŠR (rok 2004, 2005 odhad), daň z úhrad za dobývací priestor (2004-2010), daň z úhrad za uskladnenie plynov alebo kvapalín (2005-2010)
** V roku 2004 Cestná daň - z toho 1 293 mil. Sk bolo príjmom ŠR a 1 170 mil. Sk príjmom obcí
Daňové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA95) sú prezentované v nasledovnej tabuľke:
(ESA95, v mil. Sk) 2004 2005 2005 2006 2007 2008
skutočnosť rozpočet odhad prognóza prognóza prognóza
A. Daňové príjmy 238 640 244 526 254 280 268 803 288 000 307 923
podiel na HDP(%) 18.0 17.4 17.8 17.6 17.5 17.4
A.1 Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku 75 681 69 766 77 567 82 962 91 019 99 566
Daň z príjmov fyzických osôb 37 388 33 366 37 995 40 184 44 383 49 206
- zo závislej činnosti 30 612 29 966 32 900 34 845 38 675 43 104
- z podnikania a inej sam. zárob. činnosti 6 776 3 400 5 095 5 339 5 708 6 102
Daň z príjmov právnických osôb 32 618 30 000 35 255 38 308 41 990 45 554
Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 675 6 400 4 317 4 470 4 646 4 806
A.2 Domáce dane na tovary a služby 147 935 164 000 163 012 172 707 183 637 194 800
Daň z pridanej hodnoty 103 787 118 200 113 500 121 417 129 509 138 527
Spotrebné dane 44 148 45 800 49 512 51 290 54 128 56 273
A.3. Ostatné dane* 4 611 760 1 401 634 644 657
V tom: Podiel na vybratých fin. prostriedkoch 255 728 567 600 612 625
A.4. Miestne dane 10 413 10 000 12 300 12 500 12 700 12 900
Dane za špecifické služby 3 703 2 600 3 800 3 850 3 900 3 950
Daň z motorových vozidiel** 2 464 2 500 2 600 2 650 2 700 2 750
Daň z nehnuteľností 4 246 4 900 5 900 6 000 6 100 6 200
* Ostatné dane v roku 2004 obsahujú aj dovozné clo a majetkové dane do ŠR (rok 2004, 2005 odhad), daň z úhrad za dobývací priestor (2004-2010), daň z úhrad za uskladnenie plynov alebo kvapalín (2005-2010)
** V roku 2004 Cestná daň - z toho 1 293 mil. Sk bolo príjmom ŠR a 1 170 mil. Sk príjmom obcí
Slovensko v rámci 25 krajín Európskej únie dosiahlo tretie najnižšie daňové zaťaženie vo výške 30,7 % HDP, nižšie mala len Litva a Lotyšsko. Slovenská republika bola zároveň najúspešnejšia v znižovaní daňového zaťaženia, ktoré sa od roku 1995 do roku 2003 znížilo o 9,9 % HDP.
Daňové zaťaženie v krajinách EÚ 25 v roku 2003 (% HDP; ESA 95) Zmena daňového zaťaženia v období rokov
1995 - 2003 (% HDP; ESA 95)
Zdroj: Eurostat, Ministerstvo financií SR Zdroj: Eurostat, Ministerstvo financií SR
V zmysle platnej rozpočtovej klasifikácie iné ako daňové príjmy sú tvorené nedaňovými príjmami, grantami a transfermi.
V roku 2006 dochádza oproti schválenému rozpočtu 2005 k rastu iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu o 3,2 %, resp. o 1,8 mld. Sk.
(v tis. Sk) 2005 2006 2007 2008
I. NEDAŇOVÉ PRÍJMY 15 613 798 14 920 699 13 464 235 14 382 963
II. GRANTY A TRANSFERY 39 618 749 42 093 629 69 393 761 63 544 122
SPOLU 55 232 547 57 014 328 82 857 996 77 927 085
Úroveň celkových nedaňových príjmov sa v rozpočtovom rámci 2006 až 2008 predpokladá približne na úrovni 13,5 až 14,9 mld. Sk.
(v tis. Sk) 2005 2006 2007 2008
NEDAŇOVÉ PRÍJMY 15 613 798 14 920 699 13 464 235 14 382 963
A. Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku 1 083 675 2 117 038 1 449 260 1 464 102
B. Administratívne a iné poplatky a platby 7 092 488 7 536 875 7 872 740 7 919 413
C. Kapitálové príjmy 95 900 1 348 219 246 748 1 147 228
D. Úroky z domácich a zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov 3 523 839 1 112 937 1 161 870 1 190 947
E. Iné nedaňové príjmy 3 817 896 2 805 630 2 733 617 2 661 273
Prostriedky z rozpočtu Európskej únie
(v tis. Sk)
Rozpočtová kapitola 2005 2006 2007 2008
Ministerstvo životného prostredia SR 2 545 821 3 870 897 4 250 057 2 689 168
Ministerstvo školstva SR 667 515 646 051 558 499 417 776
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 2 195 989 2 391 691 3 530 817 1 382 256
Ministerstvo hospodárstva SR 1 303 542 1 460 933 1 369 969 1 281 812
Ministerstvo pôdohospodárstva SR 11 361 920 12 433 616 6 786 069 6 616 585
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 1 406 188 1 610 370 1 675 719 990 584
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR 6 519 079 4 984 483 3 350 695 645 384
Všeobecná pokladničná správa 507 620 482 239 33 647 363 35 282 522
z toho :
Špeciálna kompenzačná platba 507 620 482 239 0 0
Programové obdobie EÚ 2007 až 2013 0 0 26 047 363 35 282 522
Splatenie pohľadávky na Kohézny fond 0 0 7 600 000 0
SPOLU 26 507 674 27 880 280 55 169 188 49 306 087
Výdavky
V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 sa rozpočtujú výdavky štátneho rozpočtu na úrovni, ktorá predstavuje mierne rýchlejší rast v porovnaní s očakávanou mierou inflácie.
(v mld. Sk) 2005 2006 2007 2008
Výdavky štátneho rozpočtu 318,8 330,1 353,1 360,3
z toho:
výdavky štátneho dlhu 30,3 24,0 32,0 31,3
Výdavky štátneho rozpočtu bez štátneho dlhu 288,5 306,1 321,1 329,0
Medziročná zmena (%) 11,1 6,1 5,2 2,2
Inflácia (%) 2,8 2,5 2,0 2,0
Medziročná zmena HDP (b.c., %) 7,9 7,1 7,6 7,3
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 až 2008 (vrátane štátneho dlhu) (v tis. Sk)
Kapitola Schválené výdavky celkom 2005 Nový návrh výdavkov celkom 2006 Nový návrh výdavkov celkom 2007 Nový návrh výdavkov celkom 2008
Kancelária Národnej rady SR 744 615 838 385 795 910 805 397
Kancelária prezidenta SR 130 528 141 152 127 818 116 603
Úrad vlády SR 653 231 656 430 668 164 684 301
Ústavný súd SR 138 876 72 396 75 318 78 416
Najvyšší súd SR 154 912 208 521 190 167 200 557
Generálna prokuratúra SR 1 124 419 1 314 009 1 327 598 1 399 826
Najvyšší kontrolný úrad SR 133 910 178 439 164 570 171 699
Slovenská informačná služba 1 058 923 1 115 334 1 150 431 1 193 960
Ministerstvo zahraničných vecí SR 3 407 711 3 716 999 3 601 727 3 669 578
Ministerstvo obrany SR 25 549 992 27 945 073 30 428 050 32 160 192
Ministerstvo vnútra SR 21 015 003 22 157 083 21 052 030 21 785 397
Ministerstvo spravodlivosti SR 7 217 409 7 420 451 7 353 078 7 675 295
Ministerstvo financií SR 38 248 797 8 255 341 8 291 983 8 555 201
Ministerstvo životného prostredia SR 5 059 295 6 717 788 7 173 797 5 439 364
Ministerstvo školstva SR 44 700 037 48 905 386 48 366 424 50 195 023
Ministerstvo zdravotníctva SR 24 565 498 26 457 125 27 596 838 29 182 964
Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR 48 147 298 48 926 695 50 440 984 47 980 847
Ministerstvo kultúry SR 3 789 262 4 565 587 3 752 590 3 828 308
Ministerstvo hospodárstva SR 7 603 098 9 506 752 4 610 576 3 910 628
Ministerstvo pôdohospodárstva SR 19 536 798 21 341 615 12 681 594 12 361 194
Ministerstvo výstavby a reg. rozvoja SR 9 597 805 9 507 090 9 457 556 7 705 470
Ministerstvo dopravy, pôšt a telek. SR 27 162 424 27 292 099 27 342 493 27 099 540
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 972 745 1 074 407 1 062 835 1 104 747
Štatistický úrad SR 463 227 558 309 463 921 491 129
Úrad pre verejné obstarávanie 59 186 63 487 65 449 66 955
Úrad jadrového dozoru SR 70 362 77 056 78 986 81 394
Úrad priemyselného vlastníctva SR 77 938 84 595 84 949 86 530
Úrad pre normal., metrológiu a skúšob. SR 541 842 577 473 223 538 228 792
Úrad pre štátnu službu SR 48 476 49 626 51 396 53 229
Protimonopólny úrad SR 47 520 56 106 59 033 61 261
Národný bezpečnostný úrad 222 472 240 116 241 161 250 052
Správa štátnych hmotných rezerv SR 853 104 670 000 695 212 708 165
Všeobecná pokladničná správa 24 171 501 47 947 558 81 963 812 89 424 710
Slovenská akadémia vied 1 481 677 1 500 945 1 492 508 1 540 861
Spolu 318 749 891 330 139 428 353 132 496 360 297 585
Bežné výdavky v rokoch 2006 až 2008 vykazujú rastúci trend. V porovnaní s rokom 2005 predstavujú tieto výdavky v roku 2006 nárast o 5,2 %. V rokoch 2007 a 2008 dochádza k medziročnému rastu bežných výdavkov vo výške 9,3 % a 4,8 %.
Kapitálové výdavky na rok 2006 sa rozpočtujú vo výške 46,7 mld. Sk, v roku 2007 v objeme 37,6 mld. Sk a v roku 2008 31,8 mld. Sk. Uvedený pokles súvisí s rozpočtovaním výdavkov EÚ na programové obdobie rokov 2007 až 2013 v bežných výdavkoch a to z toho dôvodu, že EÚ zatiaľ neschválila rozpočet na uvedené obdobie.
V rámci navrhovaného objemu kapitálových výdavkov v roku 2006 predstavujú výdavky na obstarávanie kapitálových aktív 12,0 mld. Sk a kapitálové transfery 34,7 mld. Sk.
Štátne finančné aktíva sú definované zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Finančné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, sa tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov vylučujú z príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95.
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95. Návrh štátneho rozpočtu je z pohľadu metodiky ESA 95 nasledovný:
(v mil. Sk) 2005 2006 2007 2008
Schodok ŠR na hot. princípe -61 523,9 -61 968,1 -40 202,5 -36 641,5
Modifikujúce faktory 4 187,9 -6 992,7 -15 062,7 -17 212,7
Schodok ŠR (ESA 95) -57 336,0 -68 960,8 -55 265,2 -53 854,2