Vláda SR na svojej 139. schôdzi prerokovala a schválila Správu o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám.
Čiastkový monitorovací systém (ČMS) Geologické faktory - je súčasťou monitorovacieho systému životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý bol schválený uznesením vlády SR zo 7. septembra 1993.
Koncepčne je zameraný na tie geologické faktory a na takú formu výstupov, ktoré sa javia ako vhodné vstupné údaje pri riešení problémov ochrany zložiek životného prostredia a optimalizácie využívania geopotenciálov krajiny.
Monitorovanie slúži na sledovanie a vyhodnocovanie mechanizmu negatívnych zmien v geologickom prostredí. Umožňuje predvídať ich dopady v čase a priestore a aktivovať opatrenia, ktoré by účinky týchto faktorov znižovali na prijateľnú mieru. Monitorovanie má za cieľ pravidelne sledovať zmeny a závislosti vybraných pozorovaných charakteristík horninového prostredia.
Z rozboru stavu monitorovania životného prostredia vyplýva, že monitorovacie činnosti sú zabezpečované vzájomne previazanými ČMS. V súčasnosti, v zmysle uznesenia vlády SR zo dňa 12. januára 2000 sú čiastkové monitorovacie systémy vybudované tak, že tvoria homogénny, previazaný celok, schopný podať čo najobjektívnejšiu výpoveď o stave životného prostredia. Uznesením vlády SR z roku 2000 bola schválená Koncepcia nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia, do ktorého je zaradený monitorovací systém životného prostredia SR.
Systém Geologické faktory tvorí neodmysliteľnú súčasť národnej environmentálnej monitorovacej siete a poskytuje údaje pre ostatné čiastkové monitorovacie systémy životného prostredia SR. Od roku 2001 sú každoročne rozpočtovým opatrením na zabezpečenie aktualizovaného projektu ČMS Geologické faktory bežným transferom prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Systém je v plnom rozsahu funkčný a v priebehu svojej existencie zhromaždil a spracoval rozsiahly súbor závažných, odborných údajov. Počas riešenia úlohy ČMS Geologické faktory bolo spracovaných päť čiastkových záverečných správ - na začiatku riešenia v roku 1993, so stavom k 31. decembru 1997, k 31. decembru 1999, k 31. decembru 2000 a k 31. decembru 2002. Z praktického hľadiska stálymi odberateľmi získaných informácií z monitoringu sú orgány štátnej správy a samosprávy všetkých stupňov a zainteresované právnické a fyzické osoby.
I keď samotné monitorovanie geologických faktorov nezmení kvalitu životného prostredia, môže upozorniť na hroziace havárie. Z pohľadu hroziacich havárií, negatívnych javov a procesov sú v oblasti geologických faktorov životného prostredia najvýznamnejšie zosuvy, erózia, poklesy územia vplyvom presadania a iných objemových zmien, vplyv banskej činnosti, zemetrasenie, radónové riziko a povodne.
Čiastkový monitorovací systém pozostáva z 13 podsystémov:
* Zosuvy a iné svahové deformácie
* Monitoring eróznych procesov
* Procesy zvetrávania
* Objemovo nestále zeminy
* Vplyv ťažby nerastov na životné prostredie
* Zmeny antropogénnych sedimentov
* Stabilita horninových masívov pod historickými objektmi
* Antropogénne sedimenty pochované
* Tektonická a seizmická aktivita územia
* Monitorovanie chemického zloženia snehovej pokrývky
* Monitorovanie seizmických javov
* Monitorovanie riečnych sedimentov
* Monitorovanie radónu v geologickom prostredí
Zosuvy a iné svahové deformácie patria k plošne najrozšírenejším a z celospoločenského hľadiska najobávanejším geodynamickým javom.
O počte aplikovaných metód monitorovania, ako aj o frekvencii realizovaných meraní rozhoduje najmä celospoločenská dôležitosť vybraných reprezentatívnych lokalít. Monitorovanie sa v roku 2004 vykonávalo na 21 lokalitách svahových porúch. Z aplikovaného sortimentu monitorovacích meraní boli v roku 2004 najzávažnejšie výsledky zaznamenané v lokalite Veľká Čausa, najmä v úrovni hĺbkového pretvárania svahu, ktoré bolo zachytené vrtmi na južnom a západnom okraji zosuvného územia.
Pokračujúca pohybová aktivita na lokalite Bojnice bola spôsobená pravdepodobne únikmi vody z kanalizácie v miestach odlučnej oblasti zosuvu.
Pomerne výrazné deformácie boli inklinometrickými meraniami zaznamenané i na lokalite Okoličné.
Geodetické meranie preukázalo určitú aktivitu pohybu zosuvných hmôt v Ľubietovej pod odlučnou hranou zosuvného prúdu.
Určité prejavy svahového pohybu boli zaznamenané i na lokalite Handlová - Kunešovská cesta.
Na dotváranie svahu po uskutočnení neúplných sanačných opatrení poukazuje premenlivý stav povrchových reziduálnych napätí na lokalite Malá Čausa.
Jedným z veľmi dôležitých prvkov, ktoré sa sledujú v rámci ČMS geologické faktory je vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie. K najvážnejším dôsledkom ťažby nerastných surovín patrí vytvorenie veľkých vydobytých priestorov v podzemí aj na povrchu, s čím sú spojené prejavy podrúbania územia. Ďalšími nepriaznivými dosahmi na životné prostredie sú odvodňovanie horninových komplexov, zníženie výdatnosti využívaných zdrojov nahromadenie veľkého množstva zostatkových materiálov s obsahom kontaminantov na haldách a odkaliskách a s tým súvisiaca kontaminácia povrchových a podzemných vôd. Vzhľadom na vážnosť danej problematiky vláda SR schválila materiál z 5.septembra 1995 o surovinovej politike SR v oblasti nerastných surovín. Materiál bol aktualizovaný uznesením vlády SR zo dňa 14. 7. 2004, z ktorého vyplynula úloha vypracovať systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou. Schválenie takéhoto materiálu značne ovplyvnilo riešenie tohto podsystému po obsahovej aj finančnej stránke.
Z ďalších vybraných faktorov sledovaných v rámci ČMS Geologické faktory možno spomenúť aj monitorovanie seizmických javov. Cieľom podsystému je monitorovanie seizmických javov (zemetrasení a priemyselných explózií), ich analýza, lokalizácia zemetrasení s epicentrom na území Slovenska alebo zemetrasení makroseizmicky pozorovaných na území Slovenska, tvorba národnej seizmologickej databázy a pravidelná medzinárodná výmena vybraných údajov.
Nepretržitá registrácia seizmických javov začala v roku 2004 na 7 seizmických staniciach: Bratislava Železná Studnička, Modra - Piesok Vyhne, Šrobárová, Hurbanovo. Červenica, Kečovo . V priebehu roku 2004 bolo v rámci projektu Modernizácia a doplnenie Národnej siete seizmických staníc postupne uvedených do prevádzky ďalších 5 seizmických staníc - Likavka, Kolonické sedlo, Iža, Moča a Stebnícka Huta. Všetky seizmické stanice zaznamenávajú kontinuálne rýchlosť seizmického pohybu pôdy a poskytujú zaznamenané údaje v reálnom čase. Všetky stanice sú registrované v International Seismological Centre, ISC, vo Veľkej Británii.
Dátové a spracovateľské centrum Národnej siete seizmických staníc je v Geofyzikálnom ústave SAV Bratislava. Centrum zhromažďuje zaznamenané údaje v reálnom čase z 12 staníc národnej siete a z vybraných staníc okolitých krajín. Celkovo sú v reálnom čase zhromažďované a analyzované údaje z 31 seizmických staníc. Týchto 31 seizmických staníc tvorí Regionálnu virtuálnu seizmickú sieť Geofyzikálny ústav SAV. Dátové a spracovateľské centrum vykonáva automatické lokalizácie, ktoré sú k dispozícii do 10 minút po zaznamenaní seizmického javu a sú posielané e-mailom na vybrané e-mailové adresy a Úradu civilnej ochrany.
V roku 2004 bolo lokalizovaných 27 zemetrasení s epicentrom na území Slovenskej republiky. Makroseizmicky pozorovaných zemetrasení na území Slovenska bolo 8.
Záver
V súčasnosti sa pripravuje nová koncepcia monitorovania, v ktorej však hlavné ciele zostávajú nezmenené.
Vláda SR na svojej 139. schôdzi prerokovala a s pripomienkou schválila Informáciu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
Podľa posledného spresňovania výmery poškodenej plochy a rozsahu kalamity je na území Slovenskej republiky 10 778 ha sústredenej kalamitnej plochy a celkový rozsah kalamity sa odhaduje na 4 915 tis. m3 drevnej hmoty.
Množstvo kalamitnej drevnej hmoty sa upresňuje podľa postupu spracovania. Celkový rozsah kalamity je možné stanoviť až po jej úplnom spracovaní. Je možné očakávať nárast množstva kalamitnej drevnej hmoty z dôvodu, že narušené lesné porasty vetrovou kalamitou z 19. novembra 2004 sú prudším vetrom znovu poškodzované. Na rozsiahlych, ešte nespracovaných plochách, je však takýto prírastok kalamitnej drevnej hmoty ťažko postrehnuteľný.
Rozhodnutím ministra pôdohospodárstva zo dňa 30. 11. 2004 bolo pre územie Vysokých Tatier určené vypracovať 3 projekty - "Harmonogram odstraňovania následkov kalamity", "Projekt revitalizácie územia" a "Projekt ochrany lesov". Z dôvodu vysokého požiarneho ohrozenia sa rozhodlo, že zároveň bude vypracovaný aj "Projekt protipožiarnej ochrany územia Vysokých Tatier po vetrovej kalamite".
Kalamitou z 19. 11. 2004 bolo postihnutých 140 neštátnych subjektov, ktoré nahlásili 1 160 tis. m3 kalamitnej hmoty. Najviac boli postihnuté subjekty v rámci pôsobnosti Krajského lesného úradu Prešov, kde je evidovaných 633 tis. m3, z toho v pôsobnosti Obvodného lesného úradu Poprad 529 tis. m3. V rámci tohto územia sa kalamita najnegatívnejšie prejavila v Pasienkovom spoločenstve Gerlachov (105 tis. m3), Mestskom podniku Spišská Belá (96 tis. m3) a Pasienkovom spoločenstve Štrba (90 tis.m3) V organizáciách štátnych lesov sa eviduje rozsah kalamity v množstve 3 755 tis. m3, z toho v ŠL TANAP 2 026 tis. m3 a Lesoch SR š. p. Banská Bystrica (LSR) 1 729 tis. m3. Rozsah kalamity sa priebežne spresňuje. V súčasnosti sa celkom eviduje 4 915 tis. m3 kalamitnej hmoty.
Do konca mája bolo v ŠL TANAP spracovaných 518 tis. m3, čo predstavuje 25.5 % z celkového množstva a zostáva 1 509 tis. m3 nespracovanej hmoty. Spracovaním kalamity sa uvoľnila plocha 1 200 ha. Za uvedené obdobie bolo predaných celkom 471 tis.m3, čo je z celkového množstva spracovanej kalamity 91.1 %.
V treťom stupni ochrany prírody, kde je 1 417 tis. m3 kalamitného dreva, bolo spracovaných 431 tis. m3, čo je 30.4 % a v piatom stupni ochrany prírody, kde leží 568 tis. m3, bolo spracovaných 58 tis. m3, t. j. 10.3 %.
Neštátne subjekty na území Vysokých Tatier spracovali 219 tis. m3, čo je z celkového množstva 38, 8 %. Uvoľnených bolo 702 ha kalamitnej plochy. V treťom stupni ochrany prírody bolo 396 tis. m3, z ktorého je spracovaných 166 tis. m3 (41.9 %) a v piatom stupni zo 114 tis. m3 je spracovaných 11 tis. m3 ( 9.6 % ). Zo spracovanej kalamitnej hmoty je 85.9 % dreva predaného.
Na ostatnom území SR sa najväčšie poškodenie lesných porastov vyskytlo v oblasti Nízkych Tatier a Oravy. V rámci Lesov SR š.p. najväčší rozsah kalamity je na Odštepnom závode (OZ) Beňuš - 755 tis. m3, OZ Čierna Balog - 217 tis. m3 a OZ Námestovo - 192 tis. m3. Z neštátnych subjektov v tomto regióne boli najviac postihnuté Lesy mesta Brezna - 207 tis. m3.
Do konca mesiaca mája bolo v rámci Lesov SR š.p. spracovaných 1 006 tis. m3, čo je 58 % z celkového množstva (1 728 tis. m3) a následne bolo uvoľnených 691 ha plochy. Za uvedené obdobie bolo predaných 866 tis. m3 dreva, čo predstavuje 86.1 % z vykonanej ťažby.
V treťom stupni ochrany prírody je 379 tis. m3 kalamitného dreva, spracované bolo 173 tis.m3 (45 % ) a v piatom stupni ochrany je 13 tis. m3, z čoho bolo spracované 0,4 tis. m3 (3 %).
Celkove je z celkovej kalamity 4 915 tis. m3 spracované 2 004 tis. m3, čo je 40.8%
Plochy so zalesňovacou povinnosťou, ktoré vznikli v dôsledku veternej smršte z 19. 11. 2004, sa k 30. 5. 2005 podľa subjektov obnovovali v nasledovnom rozsahu:
ŠL TANAP - ako subjekt s najväčším plošným rozsahom kalamity vykázal obnovu lesných porastov k termínu hodnotenia na ploche 121 ha. Z toho 32 ha prirodzenej obnovy, čo predstavuje podiel 26 %. Uvedený podiel prirodzenej obnovy je veľmi pozitívny, nie je však reprezentatívny pre rozsiahle výmery ostatných kalamitných plôch. Umelá obnova na ploche 89 ha bola vykonaná podľa projektov revitalizácie vypracovaných na konkrétne JPRL, s uvedením druhu dreviny, počtu sadeníc a ich rozmiestnenia na zalesňovanej ploche. Zalesňovanie bolo vykonané voľnokorennými sadenicami dodávateľským spôsobom.
Lesy SR š. p. vykázal obnovu lesných porastov k termínu hodnotenia na ploche 274 ha, z toho 30 ha prirodzenej obnovy, čo predstavuje podiel 11 %. Zalesňovanie bolo vykonané voľnokorennými sadbovým materiálom. Pripravené krytokorenné sadenice budú používané na zalesňovanie v priebehu vegetačného obdobia.
Neštátne subjekty vykázali obnovu kalamitných plôch k termínu hodnotenia na výmere 183 ha, z toho 12 ha prirodzenej obnovy, čo predstavuje podiel 7 %. Pri zalesňovaní sa používali voľnokorenné sadenice.
Postup spracovania kalamity bol negatívne ovplyvnený meteorologickými podmienkami a to predovšetkým vysokou snehovou vrstvou najmä v mesiacoch február a marec. Rozmoknutý terén vplyvom topenia snehu a daždivého počasia sťažoval a spomaľoval najmä sústreďovanie dreva. Postup spracovania sa výrazne zvýšil v mesiaci apríl. Priaznivé odbytové možnosti umožňujú plynulé spracovanie kalamity a nehromadia sa zásoby na odvoznom mieste.
Chladné a vlhké počasie na druhej strane spomalilo prvé rojenie podkôrneho hmyzu, ktorého populačnú hustotu bude možné presnejšie určiť začiatkom druhého polroka. Ochranné opatrenia sa vykonávajú v súlade so spracovaným projektom.
Zalesňovanie a následné pestovateľské práce sa realizujú v závislosti na postupe prác pri odstraňovaní kalamitnej drevnej hmoty. V súčasnej dobe sa nevyskytli problémy s kvantitou vhodného sadbového materiálu.
Priebeh odstraňovania následkov vetrovej kalamity je zatiaľ uspokojivý s predpokladom plnenia stanovených úloh v zmysle harmonogramu odstraňovania následkov vetrovej kalamity z 19. novembra 2004.