Čo chcelo Ministerstvo financií docieliť zmenou daní a odvodov?
Zjednodušením daňovo-odvodového systému ako takého sa malo prioritne docieliť zníženie administratívnej záťaže. Zmeny by podporili podnikateľské prostredie v tom duchu, že podnikatelia by mali viac času na reálne podnikanie a nestrácali by čas spĺňaním si viacpočetných zákonom stanovených povinností voči štátnym orgánom. Bez zmeny daňovo-odvodového systému, ktorý má veľký podiel na denno-dennej administratívnej činnosti firiem, nemožno čakať, že nastane zásadná zmena v ponímaní podnikateľského prostredia na Slovensku.
Ba dokonca možno predpokladať, že Slovensko sa bude v ďalších rokoch ďalej prepadávať v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Reforma bola od prvého momentu navrhovaná tak, aby maximálne zjednodušila systém a súčasne splnila predpoklady na to, aby sa maximálnou možnou mierou obmedzili negatívne motivácie v systéme. Na základe výsledkov následných politických rokovaní boli prijaté niektoré kompromisy (ako napríklad odvodová odpočítateľná položka pre dohodárov), ktoré vzdialili podobu reformy od ideálneho (maximálne realizovateľne jednoduchého stavu).
Odpovedal: Martin Jaroš, hovorca Ministerstva financií SR
Aké nedostatky má superhrubá mzda v daňovo-odvodovej reforme?
Celá reforma je značne antisociálna a nevýhodná pre bežného pracovníka, ktorý zarába menej ako 3000 eur mesačne. Pre boháčov odvody z vysokých príjmov neplatia, samozrejme z príjmov nad hranicou maximálnych stropov pre odvody, t.j. 3000 eur. Pracujúci na dohodu by po novom mali dvojnásobne vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, pretože doteraz platili iba daň 19 % a nulové odvody, po zavedení superhrubej mzdy by museli platiť ešte aj 19 % odvody ( 10 % sociálne poistenie a 9 % zdravotné poistenie), čím by zo 100 eur brutto uvideli v čistom iba 62 eur, kým doteraz to je 81 eur.
Ak by však na dohodu pracoval boháč s príjmom nad 3000 eur zarobil by dodatočných 100 eur, naďalej by zaplatil len 19 % daň a nulové odvody. To sa odborne nazýva degresívne daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré má za cieľ rýchlejšie bohatnutie bohatých, pričom sa výrazne zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie bežných občanov, ktorí si privyrábajú k nízkym platom na dohodu, prevádzkujú drobné podnikanie a pod. Táto antisociálna koncepcia daňovo-odvodovej reformy je v ekonomikách eurozóny absolútne neprijateľná. Reforma daní a odvodov v roku 2012 a 2013 nepočíta so zlepšením verejných financií, deficit sa po reforme ešte zvýši. Na nezmyselnej reforme pracovali stovky štátnych úradníkov viac ako rok, teraz to pôjde z väčšej časti do koša. V rozprávke H. CH. Andersena Cisárove nové šaty povedal, že cisár je nahý. Podobne je to aj na Slovensku, keď až páde vlády sa verejnosť dozvedá, že daňovo-odvodová reforma pripomína dom postavený na piesku.
Odpovedal: Ľuboš Pavelka, pedagóg na Katedre medzinárodného obchodu OF na Ekonomickej Univerzite v Bratislave
POTREBUJETE PORADIŤ V DANEJ PROBLEMATIKE?
Pýtajte sa priamo v HNporadňa