Vo svojej poslednej knihe nešetríte kritikou na adresu americkej vlády za to, že včas nerozoznala teroristické nebezpečenstvo zo strany organizácie Al-Kajdá. Nazvali ste ju Proti všetkým nepriateľom. Počítate medzi nich aj Georgea W. Busha?
- Nie. Výraz "proti všetkým nepriateľom" pochádza z americkej ústavy. Má nám pripomínať, že musíme podniknúť všetko, aby sme USA ochránili pred všetkými nepriateľmi. Busha som tým nemyslel.
Ale Bushovi vyčítate, že irackou vojnou bezpečnosť krajiny ešte znížil.
- To áno. Každým ďalším dňom americkej vojenskej prítomnosti v Iraku sa nepriateľské pocity miliónov moslimov proti USA ešte zvyšujú. Čím dlhšie zostaneme, tým viac to pomôže teroristom.
Čo má Bush robiť?
- Stiahnuť vojenské jednotky, nie však naraz, ale postupne. Mali by sme Irak opustiť tak rýchlo, ako to len je možné. Ale uvedomujúc si zodpovednosť, t. j. až keď tam bude vláda, schopná viesť boj proti teroru.
Je dnes pravdepodobnosť teroristického útoku v USA vyššia ako v Európe?
- Áno, pre radikálnych islamistov sú USA nepriateľom č. 1.
Vynakladá sa v USA dostatočné množstvo peňazí na bezpečnosť?
- USA sú zraniteľné ešte na mnohých miestach. Iste, po 11. septembri 2001 sme zlepšili bezpečnostné opatrenia na letiskách. Nemôžem už nastúpiť do lietadla s pilníčkom na nechty. Ale bez problémov môžem vstúpiť do vlaku s revolverom v ruke. Naše vlaky, naše chemické fabriky, sú slabými miestami. Protipožiarna ochrana, polícia a nemocnice navyše nemajú prostriedky, aby sa chránili v prípade katastrofických situácií. V New Yorku a vo Washingtone sme po 11. septembri 2001 čo-to podnikli. Ale v 157 ostatných amerických metropolách chýbajú prostriedky. Namiesto toho, aby sme dali 200 miliárd dolárov na Irak, mohli sme za polovicu tejto sumy zvýšiť bezpečnosť v uvedených mestách.
Ste teda za to, aby sa bezpečnostné opatrenia z letísk rozšírili aj na železničné stanice?
- To závisí od konkrétneho vlaku. V newyorskom metre sa takéto kontroly uskutočniť asi nedajú, jazdí tam príliš veľa ľudí. Ale napríklad v prípade vysokorýchlostného vlaku idúceho z New Yorku do Washingtonu je použitie detektoru kovov možné.
Nevedie však zvýšenie bezpečnosti k ešte väčšej byrokracii? Americké podnikateľské zväzy sa predsa už dnes sťažujú na výšku "bezpečnostných" nákladov v hospodárstve.
- Pýtam sa vás: aký veľký bol negatívny finančný dosah atentátov z 11. septembra 2001 na letecké spoločnosti? Komisia pre leteckú bezpečnosť existuje už od roku 1997, avšak jej návrhy boli svojho času zamietnuté samotnými leteckými odborníkmi ako príliš drahé. Keby sme vtedy tieto peniaze boli vydali, ušetrili by sme neskôr miliardy dolárov. Nemožno totiž hovoriť len o nákladoch na bezpečnosť ako takú, ale aj o nákladoch na bezpečnosť, ktorá neexistuje.
Je teda aj vysoká cena ropy dôsledkom nestability v súvislosti s irackou vojnou?
- Iste, aj to je jeden z aspektov. Ďalšími sú napríklad útoky v Saudskej Arábii. Akási teroristická prirážka naozaj existuje.
Je americká spoločnosť ešte stále otvorená?
- Nebezpečenstvo, že v dôsledku boja proti teroru dôjde k obmedzeniu príliš mnohých občianskych práv, iste jestvuje - napríklad, že je možné odpočúvať ľudí i bez rozhodnutia sudcu. Musíme byť opatrní, keď naše ústavné práva majú byť vymenené za teoretické zvýšenie bezpečnosti.
Máte na mysli aj zavedenie občianskych preukazov, o ktorom sa hovorí?
- Identifikačnú kartu predsa už máme, vodičský preukaz. Problém je v tom, že ho možno ľahko sfalšovať. Keďže tento krok odmieta minimálne 25 percent Američanov, mali by sme od podobných plánov dať ruky preč.
Vo svojej knihe nešetríte kritikou na adresu najrôznejších amerických úradov...
- Oprávnene. Tajná služba CIA do roku 1996 nezistila, že vôbec existuje nejaká organizácia s názvom Al-Kajdá - osem rokov po jej vzniku. Tejto službe sa nikdy nepodarilo vpašovať do nej nejakého špióna. A ani FBI nevedela o tom, že členovia Al-Kajdy sa už zdržiavajú v USA. Obe zlyhali.
Ako hodnotíte kvalitu nemeckých spravodajských informácií z Blízkeho a zo Stredného východu?
- Keby som chcel vedieť, čo sa deje v Iraku, boli by poslednými, ktorých by som sa to pýtal, Nemci alebo Francúzi. Američania síce dostávali informácie pravidelne, ale boli nepoužiteľné. Ak by som potreboval informácie, obrátil by som sa na Veľkú Britániu, Jordánsko, Maroko alebo Turecko. S výnimkou Britov väčšina európskych krajín nemá dobrú rozviedku mimo vlastného územia.
Tvárou v tvár kritike Bushovej vlády sa sama od seba natíska otázka, či podporujete demokratického prezidentského kandidáta Johna F. Kerryho.
- Nie.
Richard A. Clarke sa narodil v roku 1951 ako syn robotníka, študoval na univerzitách v Bostone a Pennsylvánii. Kariéru začal v roku 1973 ako expert na nukleárne zbrane a bezpečnosť v Európe. Od čias Ronalda Reagana slúžil ako poradca všetkých amerických prezidentov, naposledy ako hlavný koordinátor boja proti terorizmu. Na vlastnú žiadosť z tejto funkcie odišiel vlani. Odvtedy je slobodným spisovateľom a novinárom. V marci vyšla v USA jeho kniha Proti všetkým nepriateľom (Against all Enemies), ktorá sa postarala o značný rozruch, pretože autor v nej vzniesol závažnú kritiku na adresu terajšieho amerického prezidenta. (hn/ gaf)