Vláda SR na dnešnej 86. schôdzi prerokovala a schválila Návrh na pristúpenie SR k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severeoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (ďalej len "zmluva NATO SOFA").
Zmluva NATO SOFA je súčasťou tzv. právneho acquis NATO definovaného v 5. kapitole Akčného plánu členstva (Membership Action Plan).
Z časového plánu plnenia reforiem vyplýva aj záväzok Slovenskej republiky pristúpiť k právnemu acquis do 6 mesiacov po svojom vstupe do NATO.
Zmluva NATO SOFA, ku ktorej Slovenská republika musí pristúpiť ako členský štát NATO, je mnohostranná medzinárodná zmluva, ktorej cieľom je upraviť právne postavenie ozbrojených síl jedného členského štátu NATO nachádzajúcich sa na území druhého členského štátu NATO s jeho súhlasom.
Zmluva NATO SOFA obsahuje:
- administratívne ustanovenia (prekračovanie štátnych hraníc, uznávanie vodičských preukazov, registrácia služobných vozidiel, nosenie vojenskej rovnošaty, držanie a nosenie zbrane),
- trestno-právne a disciplinárne ustanovenia (pravidlá pre výkon trestnej právomoci, výlučná a súbežná právomoc, práva obžalovaného, výkon trestu, právo policajnej ochrany),
- ustanovenia pre vyporiadanie nárokov na náhradu škody (zrieknutie sa nároku na náhradu škody, vyporiadanie nárokov na náhradu škody spôsobenej pri plnení služobných povinností),
- finančno-právne ustanovenia,
- pracovno-právne ustanovenia,
- procedurálne ustanovenia (platnosť zmluvy v prípade nepriateľských akcií, riešenie sporov medzi zmluvnými stranami, nadobudnutie platnosti zmluvy, revízia zmluvy a vypovedanie zmluvy),
- iné ustanovenia (logistické zabezpečenie, dane a poplatky, oslobodenie od cla, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, podmienky zamestnania a práce).
Problematika NATO SOFA nie je predmetom úpravy práva Európskych spoločenstiev a práva Európskej únie.
Vláda SR na dnešnej 86. schôdzi prerokovala a schválila Návrh na pristúpenie SR k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy (ďalej len "Parížsky protokol").
Parížsky protokol je súčasťou tzv. právneho acquis Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len "NATO") definovaného v 5. kapitole Akčného plánu členstva (Membership Action Plan). Z časového plánu plnenia reforiem vyplýva záväzok Slovenskej republiky pristúpiť k právnemu acquis do 6 mesiacov po svojom vstupe do NATO.
Predmetom Parížskeho protokolu je upraviť právne postavenie medzinárodných veliteľstiev NATO a ich personálu.
Status medzinárodných veliteľstiev NATO a ich personálu vrátane závislých osôb neupravuje Parížsky protokol priamo, ale až na niekoľko výnimiek prostredníctvom Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl.
Parížsky protokol obsahuje ustanovenia týkajúce sa:
- právneho postavenia medzinárodných vojenských veliteľstiev (napr. právnu subjektivitu veliteľstiev),
- vyporiadania nárokov na náhradu škody,
- nakladania s majetkom veliteľstiev,
- finančno-právne ustanovenia (dane a poplatky, oslobodenie od cla).
Problematika upravená Parížskym protokolom nie je predmetom úpravy práva Európskych spoločenstiev a práva Európskej únie.