Prezidenta EÚ by mali voliť priamo občania. Priamo volený prezident by mal demokratickú legitimitu nevyhnutnú pre takýto post. Počas diskusie v Konvente o budúcnosti EÚ to včera v Bruseli navrhol grécky minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu, ktorého krajina momentálne predsedá únii. Väčšina delegátov bola proti návrhu šéfa Konventu Valéryho Giscarda d´Estaing, aby na čele únie stál prezident, respektíve predseda Európskej rady, volený členskými štátmi. Najmä menšie krajiny presadzujú zachovanie rotujúceho predsedníctva. Papandreu sa pokúsil o kompromisný návrh a zároveň odmietol obavy, že by takýto prezident posilnil medzivládny model integrácie založený na spolupráci členských štátov a že by na druhej strane oslabil tzv. komunitárny model založený na silných nadnárodných inštitúciách. Podľa šéfa gréckej diplomacie by totiž takýto priamo volený prezident mal len malé právomoci.
Zástupca slovenského parlamentu Ján Figeľ sa v pléne vyslovil za zachovanie rotujúceho predsedníctva. Členský štát, ktorý by stál šesť mesiacov na čele Európskej rady, by bol zároveň súčasťou tímového predsedníctva, ktoré by viedlo zasadania ministerských rád. Tímové predsedníctvo by bolo zložené zo štyroch členských krajín a trvalo by dva roky.
Grécke predsedníctvo pripustilo, že Konvent bude pokračovať vo svojej práci aj po júnovom summite v Solúne, na ktorom sa zatiaľ má odovzdať konečný návrh pripravovanej európskej ústavy.
StoryEditor