Je vôbec Európska únia hodná Česka a Slovenska? Túto otázku si na včerajšom HNClube - Klube Hospodárskych novín položil český prezident Václav Klaus.
"Maastrichtské kritériá sú o pôvodnej Európskej únii, s nami to nemá nič spoločné," vyhlásil na adresu podmienok, ktoré musia nové členské krajiny splniť, aby mohli prijať spoločnú menu, euro. Zdajú sa mu neadekvátne na pomery východnej Európy.
Napríklad pri najnáročnejšom inflačnom kritériu sa mu zdá nelogické, že je postavené na priemere troch najnižších cenových hladín v členských krajinách. "Ak by niektorá krajina mala defláciu, čo urobí Bulharsko a Rumunsko?," pýta sa jeden z najpopulárnejších československých politikov a terajší český prezident, ktorý je presvedčený, že únia je ako "starnúca nevesta". Nie som pesimista, ale analyticky hodnotím, čo okolo seba vidím, tvrdí.
Pomalá Európa
Podľa Klausa v Európe existujú dva negatívne fenomény: Zo všetkých významných ekonomických centier má najpomalší ekonomický rast a z časového hľadiska zaznamenáva únia menší rast v každom desaťročí od svojho vzniku v roku 1957. Vtedy bol v priemere päťpercentný, na začiatku tretieho tisícročia už len 1,3-percentný. Nízky rast potvrdzujú aj včerajšie odhady Európskej komisie, podľa ktorej budú krajiny platiace eurom v prvom štvrťroku rásť len o 0,4 až 0,8 percenta.
Z ekonomického hľadiska je podľa českého prezidenta aj napriek tomu Európska únia ešte relatívne dobre uceleným usporiadaním, ktoré však narúšajú politické a legislatívne defekty. Zatiaľ čo počas prvých 40 rokov existencie únie bolo prijatých 10-tisíc nových "legislatívnych kusov", počas posledných ôsmich rokov to bolo až 12-tisíc. "Ak si všetko zakážeme alebo priškrtíme, budeme mať zviazané ruky a stratíme šancu rovnako rýchlo napredovať v súlade so zmenami vo svete," povedal Klaus.
Energetická nezodpovednosť
Na otázku riaditeľa slovenského zastúpenia jednej z najrýchlejšie rastúcich energetických firiem ČEZ Slovensko Karola Baloga o "udupávanej jadrovej energii" odpovedal Klaus s odvolaním sa na včera prekonanú ropnú odstávku v strednej Európe, že potláčanie jadrovej energie považuje za nezodpovedný prístup Európy, keďže zlyhanie Ruska pre spor o clá s Bieloruskom spôsobuje únii nemalé problémy.
Nie je vláda? Nič sa nedeje
Václav Klaus tiež odľahčene nazval slovenský štátny rozpočet menej komplikovaným než český. Porovnal pritom objemy rozpočtov, pričom rádovo menší slovenský považuje za zdravší. "Čím väčšie je prerozdeľovanie, tým zhubnejšie podhubie vzniká pre ekonomický rast. Toto je dejinami dostatočne dokázané," povedal ekonóm Klaus. Podľa neho nedošlo od vstupu oboch krajín do únie k merateľnému ekonomickému efektu, lebo ide len o krátkodobý horizont.
Český prezident označil súčasný český rast ako uspokojivý, nespokojný je však s prehlbovaním štátneho dlhu. Výrazná liberalizácia a deregulácia dosiahli v Česku silnú nezávislosť ekonomiky od politiky, takže "ono to ani neprekáža, že nemáme vládu", vtipne poznamenal Klaus.