Podobe ako ďalší veľký český výrobca, Škoda Auto, ste ozámili, že začnete vyrábať Rusku? Plánujete presun celej výroby?
-- Áno. O vytvorení spoločného podniku rokujeme s jedným z najvýznamnejších ruských výrobcov zápaliek. Dohodnúť by sme sa mali do konca augusta a prvé z milióna škatuliek so značkou Sola by mohli opustiť linky v Rusku už v budúcom roku. Tamojší trh nám pomôže rozšíriť pôsobisko a výrobu. A ak si má dlhodobo zisková Solo Sirkárna, tak ako doteraz, zachovať rast výroby a tržieb, musí expandovať na Východ. V Sušici by sme zachovali špeciálnu výrobu, kde si môžeme dovoliť i zvyšovať cenu.
Takže možno povedať, že z Ruska ovládnete európsky trh?
-- Už teraz sme v Európe vlastne jediným výrobcom zápaliek vo vyššej kvalitatívnej kategórii, okrem troch poľských zápalkární. Z toho jedna štátna je veľkosťou bezvýznamná, druhú podľa mňa udržiavajú pri živote len kvôli zachovaniu zamestnanosti a tretia -- rovnako štátna -- je veľkosťou podobná našej.
To znamená, váš poľský konkurent vyrobí ročne okolo 400 miliónov škatuliek a má necelých 200 miliónov korún obratu?
-- Presne tak. To je náš jediný významný konkurent v Európe. Potom sme my, a to je všetko. V Maďarsku všetky zápalkárne zatvorili, chorvátska firma Drava Osijek tiež. V tomto roku zatvorili veľkú zápalkáreň Svedish Match v Turecku, a tým Švédi uvoľnili napätie výroby v Európe i na celom svete. V Turecku zostala iba jedna zápalkáreň -- Malazar.
Takže Švédi -- respektíve gigant Svedish Match -- už nie sú vaším najväčším konkurentom?
-- Už nie. Svedish Match boli skutočne zápalkovou veľmocou. Teraz sa však takmer výhradne orientujú na rôzne druhy nefajčiarskeho tabaku, ako je šnupací či žuvací, a fajky... A používajú zápalky len ako "truck", ktorý im dopraví tabak na určitý trh s využitím distribučnej siete zápaliek. Minulý rok sme s nimi uzavreli dohodu o dodávkach našich zápaliek pre ich trhy v určitých krajinách. Sme ich dodávateľom.
Čo spôsobilo, že v západnej Európe už nie je ani jedna zápalkáreň?
-- V krajinách, kde je vyšší náklad na mzdy, je prirodzený trend zatvárania zápalkární. V Holandsku či Nemecku už továrne zatvorili v 70. a 80. rokoch. Už vtedy narazili na problém prílevu lacnejších zápaliek z Východu -- vtedy sme to boli i my. A trend pokračuje. Pre bývalého výrobcu, napríklad v Nemecku, je výhodnejšie zatvoriť závod, zachovať si trhy, zápalky nakupovať na Východe a predávať ich ďalej pod svojou značkou.
Kedy to príde aj do strednej Európy?
-- Už s tým musíme rátať. Preto Solo Sirkárna rozmýšľa o Rusku. Tam je jediný zdroj našej suroviny na drievka -- pomaly rastúce severské osiky -- obchodovanej za rozumnú cenu.
A čo krajiny mimo únie a mimo jej normy?
-- Nová zápalkáreň vyrástla na Ukrajine. Veľkú nadvýrobu zápaliek hroznej kvality má Bielorusko. Vyvážajú ich kade-tade za cenu päť eur za tisíc škatuliek. To je polovica ceny bežných kvalitných škatuliek. Bielorusko je takou boľačkou vo výrobe zápaliek. V Európe sa im ubránime, lebo tu musia všetky zápalky spĺňať európsky štandard. Ale v Rusku znamenajú damping i pre tamojšie zápalkárne. Je ich tam sedem, z toho dve veľmi významné, ktoré pravdepodobne prežijú a budú ďalej zásobovať ruský trh.
Pre výrobcov zápaliek sú veľkým konkurentom zapaľovače. Čím škrtáte doma vy?
-- Samozrejme zápalkami. Buď používam škatuľku zápaliek, ktoré uvádzame ako nový výrobok, alebo preto, že musíme škrtať i vo firme.
Škrtať vo firme?
-- Áno, ako inak si overíme kvalitu zápalky? Náš bývalý technológ, ktorý má dnes 88 rokov, keď škrtol zápalkou, vždy vravel: To je ona, tá horí! Tú si odložím... Ale vážne. Jednoducho, čím viac zápaliek vyškrtáte, tým je väčšia istota, že sa zachytia nedostatky. U nás je to vlastne deštruktívna skúška. Je to dané počtom pravdepodobnosti -- čím väčšiu vzorku skúšate, tým je väčšia záruka, že pri výrobe nedošlo k nejakému výkyvu v kvalite.
Čo ovplyvňuje kvalitu pri zápalkách?
-- Technológia veľmi nie, tá je stabilná. Predovšetkým špecifické podmienky, ako je teplota vzduchu pri výrobe a momentálna vlhkosť. Tieto výkyvy sa musíme snažiť eliminovať. Všetky podmienky musia byť naladené tak, aby hlavička pozvoľna uschla. Podobné to bolo s papierom, keď sme v roku 1985 začali vyrábať papierovú kartonáž na škatuľky namiesto dovtedy používaného dreva. Tak ako sa vinári venujú podmienkam na dosiahnutie najlepšej kvality vína a majú svoje určité tajomstvá, to isté platí i pre nás.
Aké tajomstvo si strážia zápalkárne? Zloženie zmesi na výrobu hlavičiek zápaliek?
-- Tak nejako. Štandardná masa na hlavičku sa vyvíjala po stáročia a obsahovala ťažké kovy. Dnes sa už napríklad zlúčeniny obsahujúce ťažké kovy, zlúčeniny síry, oxidu zinku a podobne, prestali na zmesi používať. A sú nahradené inými prvkami.
A kde je to tajomstvo?
-- Medzi výrobcami je všeobecne známe, aké zložky sa teraz miešajú. Ale tajomstvom každého výrobcu je, ako to urobiť, aby z toho bola "hlavičková masa", ktorá horí. Nie to, koľko tam čoho dať, ale za akých podmienok horí najlepšie. Každý výrobca zápaliek si stráži svoj technologický recept, ktorý sa nesmie nikomu prezradiť.
Vyrábajú sa ešte zápalky, ktoré možno škrtnúť o čokoľvek?
-- U nás nie. Vyrábame len bezpečnostné zápalky, ktoré možno škrtnúť len o fosforovú škrtaciu plochu. A len také, ktoré zodpovedajú európskej norme a majú ekologickú hlavičku. Ale vo svete sa vyrábajú oboje -- i tie "murárske", ktoré škrtnete prakticky o čokoľvek. V určitých krajinách sú totiž zákazníci, ktorí trvajú na štandardnej hlavičkovej mase -- klimatické podmienky sú tam také, že ekologická hlavičková masa nie je spoľahlivá. Ide najmä o krajiny, kde je vysoká vlhkosť, napríklad Kostarika.
Stretávate sa často s falzifikátmi svojich výrobkov?
-- Vo veľkom množstve, najmä v krajinách ako je Pakistan alebo Čína. Tam napríklad namiesto našich jedných nožníc na nálepke urobia dvoje proti sebe. A s tým sa ťažko súdi. Nemáme takéto problémy iba my, ale i Švédi. Pritom kvalita zápaliek z Ázie je často veľmi zlá.
Rozdiel je asi aj v kvalite použitých drievok. Koľko ich v Sušici spotrebujete za rok?
-- Asi dvadsať miliárd.
Keď sme pri číslach -- zaujímalo by ma, koľko zápaliek možno vyrobiť z jedného stromu?
-- Snáď by sa to dalo spočítať. Každý strom je iný, takže to zoberieme na objem... Vychádza mi, že z jedného kubického metra guľatiny sa vyrobia dve milióny drievok, čo je približne 46-tisíc škatuliek.
StoryEditor