Prológ: Človek je jediný tvor, ktorý vedome pije mlieko iného živočíšneho druhu a je jediným tvorom, ktorý prijíma mlieko - potravu mláďat cicavcov - aj v dospelosti.
Spotreba mlieka klesla z 253 kg na osobu za rok v poslednom socialistickom roku 1989 na necelých 155 kg v roku 2005. Podľa mňa aj preto, že liter dotovaného mlieka už nestojí 2 koruny, a tak sa neleje pokazené do výlevky a na vidieku ho nekupujú ako lacné krmivo pre hospodárska zvieratá.
Výrobcovia mlieka však znervózneli, pretože tento pokles ich pripravil o zisky a časť štátnych dotácií - teda naše peniaze. Prechádzajú do ofenzívy a spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) vyzývajú na založenie tzv. Mliečneho fondu, ktorý bude platiť reklamu na podporu spotreby mlieka. Argumentuje sa, samozrejme, naším zdravím.
Už v úvode výzvy znie burcujúca veta "Je preukázané, že nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov má mnohé negatívne dopady a dosahy na zdravotný stav obyvateľstva..." Nie je to dokázané. No, naozaj, nie je. Nezávislé výskumy z rôznych kútov sveta skôr poukazujú na to, že kravské mlieko podporuje vznik rakoviny prostaty, vaječníkov a prsníka, zvyšuje hladinu cholesterolu a riziko aterosklerózy, katarakty, alergií, infekcií a porúch trávenia. Nezávislý výskum spochybňuje aj úlohu mlieka v prevencii osteoporózy.
Výrobcovia mlieka chcú podľa výzvy v najbližších troch rokoch použiť na reklamu mlieka 145 miliónov korún. V poriadku. Lenže oni na to nechcú dať svoje peniaze: polovicu má dať jedna "dojná krava" (Európska únia), 30 percent dá druhá "dojná krava" (slovenská vláda - to sú zase naše dane) a 20 percent si chcú výrobcovia mlieka vložiť do Mliečneho fondu "sami". Nielenže to je iba 20 percent, ale som si absolútne istý, že sa to "premietne" do nákladov na výrobu mlieka, ktoré platíme my v obchode. Výsledok: kupovaním mlieka a platením daní prispejeme výrobcom mlieka sumou 72,5 milióna čoraz silnejších slovenských korún na reklamu, ktorá nás má presviedčať, aby sme kupovali ešte viac mlieka a aby sa ich zisky aspoň priblížili úrovni z roku 1989.
Epilóg: Priemerný obyvateľ Slovenska skonzumuje za rok iba asi 2,7 kg strukovín - to je zhruba 1/60 spotreby mlieka. Čo je 1 sekunda oproti minúte. O strukovinách je (komerčne nezávislým výskumom) bez najmenších pochýb preukázané, že chránia pred mnohými druhmi rakoviny, znižujú cholesterol a riziko infarktu srdca, chránia pred cukrovkou a osteoporózou, používajú sa na výrobu náhrad materského mlieka a vyrábajú sa z nich aj "svalové expandery".
Mlieko a mliečne výrobky im môžu ich pozitívny vplyv na naše zdravie iba doživotne závidieť. Prečo teda štát nepodporuje spotrebu strukovín? Ministerstvo pôdohospodárstva, partnerský štátny orgán SPPK, má ústa plné "starostlivosti o zdravie obyvateľov Slovenska", ale angažuje sa v projektoch, ktoré slúžia silným potravinárskym lobistickým skupinám, a nie zdraviu. Dôkazom tejto skutočnosti je aj fakt, že toto ministerstvo po trojročných prieťahoch v roku 2006 zamietlo návrh ministerstva zdravotníctva na pridávanie kyseliny listovej do múky s odôvodnením, že s tým nesúhlasia výrobcovia múky. Ministerstvo pôdohospodárstva tým zabránilo realizovať najúčinnejší a najlacnejší program prevencie rakoviny prsníka a vrodených porúch novorodencov, ale o tom inokedy.
Igor Bukovský, ambulancia klinickej výživy