Na uzavretie takzvaného Paktu stability, ktorý by mal pomôcť centrálnej banke s udržaním sa rastu cenovej hladiny, nie sú dôvody. Schéma, ktorá by mala byť podobná tej, s ktorou prišlo Slovinsko, už v súčasnosti nemá význam. Dohoda na tripartitnej úrovni pokiaľ ide o nezvyšovanie miezd a cien by sa približne rok pred hodnotením Bruselu o našej schopnosti zaviesť euro minula svojim účinkom. Zo strany odborov určite.
Na tento rok sú už totiž dodatky ku kolektívnym zmluvám vo veci platov uzavreté, navyše dohodnutý rast miezd pravdepodobne ani nedosiahne rast produktivity práce. Ak by sa aj podarilo uzavrieť podobnú dohodu na budúci rok, nemalo by to tiež veľký význam. Rast miezd sa totiž do inflácie premietava s oneskorením.
Význam by teda mala dohoda s firmami, ktoré by sa mohli zaviazať nezvyšovať neprimerane ceny. Na takéto administratívne zásahy však nie je dôvod, keďže konkurencia nepustí. Otázne ostávajú len monopoly, no tie sú pod drobnohľadom regulačných úradov.
Takéto nesystémové riešenie by sa nakoniec mohlo negatívne prejaviť v budúcnosti vyššou infláciou. Jedným z dôvodov rastu cien v Slovinsku môže byť aj požiadavka odborov na vyšší rast platov, pretože pred vstupom do eurozóny bol rast miezd schladený. Navyše Brusel pri hodnotení krajiny z hľadiska pripravenosti vstupu do eurozóny nesleduje len statické veličiny maastrichtských kritérií, ale aj ich udržateľnosť. V prípade, ak by totiž dezinflácia, resp. vývoj cien neboli udržateľné, zahatalo by nám to prijatie eura na začiatok roka 2009.
Oproti Slovinsku sme pritom v odlišnej situácii aj v tom, že zatiaľ čo vývoj toliara bol v čase jeho pobytu v ERM II stabilný, a tým nevplýval na infláciu, slovenská koruna sa výrazne posilňovala, zaznamenala zmenu centrálnej parity a očakáva sa, že bude ešte silnejšia.
Za predpokladu, že by sa vláda dohodla s odbormi a zamestnávateľmi, tí by mali potom pochopiteľne zvýšený záujem o rast platov a cien. Spolu s absenciou pozitívneho vplyvu výmenného kurzu po vstupe do eurozóny by sa mohli negatívne prejaviť na raste cien.
Radko Kuruc, hlavný analytik HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.