Komárno: Mesto s európskym srdcom

V tomto meste sa určite nudiť nebudete. Keď vás láka tajomná minulosť, môžete obdivovať historické stavby či sakrálne pamiatky, alebo sa vydať na obhliadku nedobytnej pevnosti. Ak túžite vidieť niečo, čo žiadne iné slovenské mesto nemá, stačí sa poprechádzať po originálnom nádvorí. Oddychovať pri vode sa dá na miestnom kúpalisku i v zákutiach lužných lesoch Dunaja či Váhu, ktoré sú ako stvorené aj na chytanie rýb. Keď sa rozhodnete zdržať v tomto južnom regióne dlhšie a návšteva Komárna a jeho okolia sa vám bude máliť, aj pešo sa mostom preklenujúcim Dunaj dostanete do neďalekého mesta Komárom, ležiaceho na území Maďarska.
Pohľad do histórie. Hoci sa archeologické nálezy z niekdajších osídlení, nachádzajúcich sa na území dnešného Komárna datujú už do obdobia mladšej doby kamennej, prvá písomná zmienka o meste pochádza až z roku 1037. Ešte skôr, ako sa mesto prvýkrát objavilo v písomných dokumentoch, tu sídlili Huni, Góti, Slovania a neskôr aj avarské a staromaďarské kmene. Mestské práva udelil Komárnu kráľ Belo IV. v roku 1265, mesto prekvitalo najmä v 15. storočí, kedy na jeho území sídlili aj uhorskí panovníci. V 16. storočí zohral dôležitú rolu tunajší hrad, ktorý bol súčasťou pevnostného pásma proti Turkom. Piate najväčšie mesto Uhorka zo začiatku 18. storočia však postupne, aj zásluhou ničivých zemetrasení, strácalo svoje významné postavenie a rozmachu sa dočkalo až po 2. svetovej vojne.
Ani ľsťou, ani silou. Medzi hlavné pýchy Komárna, ktoré sa dochovali z minulosti, patrí pevnostný systém. Vojenské stavby, ktoré boli predzvesťou budúcej pevnosti, sa v Komárne začali budovať už v polovici 16. storočia. K Starej pevnosti v druhej polovici 17. storočia pribudla Nová pevnosť a začiatkom 19. storočia boli k už existujúcim častiam postavené vonkajšie obranné hradby. Tunajší nedobytný pevnostný komplex bol svojho času najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Nedobytná pevnosť, ktorá dodnes vzbudzuje úctu, vraj najlepšie charakterizuje nápis na hrote západného bastiónu Novej pevnosti - Nec arte nec marte (Ani ľsťou, ani silou). Hoci sa jej múry a hradby zachovali v úctyhodnej podobe, skutočným bojom vraj poslúžila iba raz - koncom roku 1848, keď sa uhorskí revolucionári na čele s generálom Klapkom bránili habsburskej armáde. V nedávnej minulosti bola vnútorná časť pevnostného systému, vrátane kobiek, zraku verejnosti ukrytá, dnes je možné chladné múry a hradby, ktoré odolali zubu času i náporu bojovníkov, obdivovať z vonkajšej i z vnútornej strany.
Jedinečné nádvorie. O pevnosti síce mnohí návštevníci Komárna vedia, ale väčšina z nich sa najskôr vyberie hľadať najväčšiu súčasnú atrakciu mesta - Nádvorie Európy. Mnoho miest má na svojom území stavby, ktoré prezentujú architektúru a zaujímavosti zo svetových metropol, väčšina z nich sa však priklonila k ich zmenšenej verzii a umiestnila ich do vyhradeného areálu, kde sa dajú tieto miniatúry obdivovať. Komárno však na svojom Nádvorí Európy umiestnilo viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre rôzne európske štáty. Hoci niektoré informačné zdroje tvrdia, že v Komárne je Námestie Európy, je to v skutočnosti nádvorie, na ktoré sa dostanete z niekoľkých ulíc i z Námestia generála Klapku. Upravené vydláždené chodníky vedú pozdĺž stavieb, ktoré v svojich priestoroch ukrývajú obchodíky, reštaurácie či kaviarne. Nechýba tu Sedmohradský dom, so slnkom a mesiacom na špici strechy a s rodovým erbom kráľa Mateja na južnom priečelí, v ktorom si môžete posedieť pri dobrej káve či zmrzlinovom pohári, Hudobný pavilón zhotovený z dreva, typický hrazdený Nemecký dom s vežičkou, či drevorezbou zdobený rakúsky dom. Vedľa seba sa zomkli typické anglické, dánske, nórske a holandské stavby, nerozlučnú trojicu tvoria stavby charakterizujúce Slovensko, Rakúsko a Maďarsko. Nechýba tu ani zelený írsky dom, v Uličke spievajúceho mora zase objavíte stavby krajín, ktoré ležia pri Stredozemnom mori. Obdivovať a prípadne aj porovnávať môžete petrofarebné budovy z Fínska, Walesu, Vatikánu, Islandu, Grónska či Lichtenštajnska, oddýchnuť sa dá na lavičkách pri fontáne nazvanej Milénium. Pri prehliadke pestrofarebných stavieb sa nezabudnite porozhliadnuť aj po sochách patrónov Európy, ktoré dotvárajú atmosféru nádvoria - či už je to socha Žigmunda Luxemburského, ktorý v roku 1417 potvrdil a rozšíril mestské privilégiá Komárna, alebo Mateja Korvína, počas ktorého vlády v meste pribudlo niekoľko palácov, Panny Márie či Márie Terézie.
Kus histórie v stavbách. Priamo v historickom centre mesta je niekoľko stavieb, ktoré upútajú vašu pozornosť. Na Námestí generála Klapku, uprostred ktorého čnie viac ako štvormetrová bronzová socha vytvorená budapeštianskym akademickým sochárom Józsefom Rónom, stojí neorenesančná radnica z druhej polovice 19. storočia. Tesne v jej blízkosti sa nachádza šľachtický palác grófa Zichyho z konca 18. storočia, ktorého priestory ukrývajú expozíciu novších dejín mesta, ktoré sa uzavreli koncom 2. svetovej vojny, spolu s prezentáciou významných komárňanských rodákov (spisovateľ Mór Jókai, hudobný skladateľ Franz Lehár). Pár krokov od Námestia generála Klapku i Zichyho paláca, na konci pekne upravenej pešej zóny, stojí žltá budova Dôstojníckeho pavilónu, ktorý bol v druhej polovici 19. storočia postavený v neogotickom slohu. Keď sa z centra vyberiete smerom k Námestiu Kossutha, ktorému dominuje zaujímavá stavba tržnice, dostanete sa ku žlto-bielemu kostolu sv. Rozálie s červenou strechou. Je jedným z mála objektov z čias pred výstavbou pevnosti, ktorý odolal ničivému požiaru i obliehaniu vojsk. O niečo horší osud postihol Kostol sv. Ondreja, sídliaci na Palatínovej ulici. Časť kostola, vrátane veže, svätyne a strechy hlavnej lode, sa počas zemetrasenia v roku 1763 zrútila, pri jeho obnove sa veže kostola o niečo skrátili. Aj v Komárne sa zachovala pamiatka na obete morovej epidémie z rokov 1710 - 1711 v podobe barokového Trojičného stĺpu. Stojí na pešej zóne na mieste, kde v roku 1670 upálili protestantského kazateľa Jána Szákiho. Medzi architektonicky zaujímavé stavby určite patrí aj 28 metrov vysoký vodojem, postavený už v roku 1902, stojaci neďaleko Jókaiho divadla.
Miesto pre oddych. Po prehliadke pamiatok, alebo v letných mesiacoch aj namiesto nej si môžete dopriať oddych na tunajšom termálnom kúpalisku. Jeho 37 stupňov teplá voda priaznivo vplýva najmä na kĺbové a reumatické ochorenia. V zastrešenej časti kúpaliska, ktorá je otvorená počas celého roku, nechýbajú sauny ani telocvičňa s fitnes centrom, vo vonkajších bazénoch sa dá kúpať len počas letnej sezóny. Región ležiaci v nížine má čo ponúknuť aj cykloturistom - Komárno je štartovacím miestom Nitrianskej cyklotrasy, po ktorej sa dostanete do Hurbanova, Nových Zámkov, Nitry a Topoľčianok, môžete sa tu napojiť aj na medzinárodnú Podunajskú cyklotrasu.