Raketový štart medzi svetovú elitu mu mierne pribrzdila športová smola, v r. 1958 a opäť v r. 1961 delil na sovietskych šampionátoch 5. - 6. miesto kvôli prehrám v poslednom kole. To ho vždy stálo právo štartovať na medzipásmovom turnaji. Cez prekážku veľmi silných šampionátov Sovietskeho zväzu sa opäť prebojoval až v r. 1964, keď sa delil o 1. - 4. miesto, v medzipásmovom turnaji v Amstredame 1964 bol 4. Konečne sa mohol pokúsiť dokázať svoje kvality vo finálových bojoch osmičky kandidátov. Postupne sa predral cez Paula Keresa 6:4, Efima Gellera 5,5:2,5 a nakoniec Michaila Taľa 7:4. Triumf v kandidátskom cykle mu dal právo vyzvať na duel majstra sveta Tigrana Petrosiana. Zápas zohrali v Moskve r. 1966 a po tuhom boji musel Spasský uznať, že jeho 3 víťazstvá a 4 prehry pri 17 remízach predstavujú tesnú prehru.
Úspešný druhý pokus. Právo znovu vyzvať na súboj úradujúceho 9. šampióna Petrosiana využil v r. 1969 a druhý pokus bol úspešný. Boris Spasskij vyhral 6 partií, 4 prehral a v 13 remizoval, do histórie vstúpil ako 10. majster sveta. Nemalá časť zásluh na jeho úspechoch patrí trénerovi Igorovi Bondarevskému, ten trpezlivo pracoval na kompenzácii nedostatkov svojho ťažko zvládnuteľného zverenca. Spasskij nikdy nemal takú silnú vôľu ako jeho premožiteľ Američan Robert Fischer alebo pracovitosť akou sa preslávil Maďar Lajos Portisch. O tri roky neskôr v Reykjavíku meranie síl Rusa a Američana preniklo vďaka Fischerovi na prvé stránky denníkov a týždenníkov celého sveta. Bolestná prehra 3:7 pri 11 remízach znamenala pre Spasského určitý zlom, už nikdy nenašiel formu svojich zlatých rokov.
Opäť prehra s Fischerom. Výraznou zmenou v živote Spasského bola v roku 1984 legálna emigrácia do Francúzska, do krajiny pôvodu svojej druhej manželky. Za novú vlasť dokonca štartoval na troch šachových olympiádach v r. 1984, 86 a 88. Za Sovietsky zväz ich stihol odohrať od r. 1962 celkovo šesť. Milovník života a filozof šachu sa stiahol z prominentnej šachovej dráhy, ale hrať prirodzene neprestal. Ako blesk z jasného neba sa v r. 1992 roznieslo, že Fischer sa na 20. výročie ich duelu prirpavuje vrátiť do centra diania - opakovaním merania síl so Spasským! Napriek skeptikom k tomu skutočne prišlo v Belehrade a Svetom Stefanovi (Čierna Hora) v r. 1992 - Fischer po 20 rokoch pauzy dokázal vyhrať nad Spasským 10:5 pri 15 remízach. Pred niekoľkými mesiacmi Fischera na žiadosť USA v Japonsku zavreli, okrem iného aj za porušenie vtedajšieho embarga voči Juhoslávii. Spasský nelenil a napísal otvorený list Bushovi, v ktorom žiada pre seba rovnaký trest a vyzýva prezidenta USA na ukončenie absurdného dvanásťročného pohonu na Fischera.
Spasskij od r. 2002 už nehráva, ale so šachom kontakt rozhodne nestratil. Počas veľmi silného šampionátu Ruska v decembri r. 2004 bol v Moskve jedným z najobľúbenejších prominentných hostí. Patril k najuniverzálnejším hráčom v histórii, vynikal v každej fáze šachovej partie. Pre mnohých bola vzorom jeho pokerová tvár, z ktorej súperi počas hry nedokázali vyčítať temer nič. Miesto v šachovom nebi má Spasskij už dávno zaručené.
StoryEditor
Šachista s tvárou hráča pokeru
Posledným, 10. majstrom sveta slávnej éry sovietskej šachovej školy sa stal Boris Spasský (1937). Pokoril ho v Reykjavíku v r. 1972 Robert Fischer a svetová scéna sa navždy zmenila. Krivka úspechov rodáka zo St. Petersburgu sa prudko začala zdvíhať už v 16 rokoch, kedy sa stal medzinárodným majstrom a o dva roky neskôr bol najmladším veľmajstrom na svete.
