Skúste chodiť po tráve bosí

Reflexní terapeuti a rehabilitační pracovníci tvrdia, že ťažko niečo nahradí zdravý účinok pravidelnej chôdze s bosými nohami. Na neprirodzené "väznenie" chodidiel v topánkach, ktoré priniesla civilizácia, upozorňuje aj prednosta Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Dérerovej nemocnice v Bratislave prof. Anton Gúth. Predsa ešte otcovia a dedovia dnešných šesťdesiatnikov - a pred nimi desaťtisíce rokov ich predkovia - chodili väčšinu roka bosí. "Koniec nastal, keď to zobrali do rúk obchodníci s obuvou," hovorí. "Potom sme si ani nevšimli, že topánky odstrihli prísun istých informácií, na ktoré zem človeka upozorňovala po tisícročia. Chodenie v topánkach je pre nohu takým šokom, ako keby vám natreli jazyk niečím, po čom už nerozoznáte, či ste zjedli reďkovku alebo ananás." Podľa Gútha ešte bolo prijateľné, keď si ľudia chránili chodidlá v nerovnom teréne mäkkou kožou ulovených zvierat, ale s rastúcou hrúbkou podrážky sa ich izolácia od Matky Zeme rozhodne neprirodzene zväčšovala.
Jednostranná stimulácia. Priamy - aspoň občasný - kontakt bosého chodidla so zemou je pre zdravie človeka dôležitý z viacerých dôvodov. Na chodidlách sú umiestnené reflexné plôšky, ktoré ,,očakávajú", že nejakým konkrétnym dotykom budú stimulované. V istom momente jedna ich časť, v nasledujúcom iná ale v konečnom dôsledku celá plocha chodidla. "Lenže napríklad pri chôdzi v topánkach po upravených cestách sú v skutočnosti silno stimulované iba päty, teda reflexné zóny pohlavných orgánov, a hlavné kĺby prstov, teda reflexné zóny pľúc " hovorí Július Pataky, ktorý patrí medzi najznámejších českých reflexných terapeutov. Je autorom knihy Učebnice reflexní terapie.
Záruka látkovej výmeny. Inými slovami to znamená, že chôdza v topánkach - na rozdiel od priameho dotyku bosej nohy so zemou - už vôbec alebo iba minimálne stimuluje napríklad obličky, ktorých reflexné zóny sú takisto uložené na spodnej časti chodidla. A takisto nestimuluje zóny pečene, štítnej žľazy, žalúdka, žlčníka, hrubého čreva, tenkého čreva, pankreasu, močového mechúra a ďalších orgánov, zúčastňujúcich sa na metabolizme organizmu. "Chodiť aspoň občas naboso je doslova akýmsi nabudením organizmu k udržaniu si solídnej látkovej výmeny," zdôrazňuje odborníčka ne reflexnú terapiu Beáta Patakyová. "Dôležitosť správneho metabolizmu hádam netreba osobitne zdôrazňovať v kontexte so zdravým štýlom života, so zvyšovaním imunity ľudského organizmu."
Širší zdravotný kontext. Bolo by priodvážne tvrdiť, že ochorenia na cukrovku, rakovinu alebo zlyhania srdca spôsobilo nosenie topánok. Podobné postihnutia však prepuknú, keď sa pohár trpezlivosti utrápeného organizmu preplní. Keď nevládze tolerovať bombardovanie zlou stravou, prepínanie prácou, ktorú dotyčný človek nemá rád, odmietaním pozitívne myslieť, celkovým zostarnutím atď. Vtedy začína byť "pripravený" na cukrovku, na infarkt alebo na rakovinu. "Všetky tieto choroby sa ešte pred prepuknutím ohlasovali trpiacimi vnútornými orgánmi, ktoré ovplyvňujú plôšky na chodidlách," tvrdí J. Pataky. "Človek pritom nemusel pociťovať nejaké ťažkosti povedzme s obličkami, ale na konkrétnom mieste chodidiel už ohlasovali, že čosi nie je v poriadku. Keby ich bol stimuloval pravidelnou bosou chôdzou, ktorá pôsobí ako prírodná masáž, minimálne by obličkám bol uľavil. A keď obličkám, možno by nemuselo ich vplyvom dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku a tak ďalej."
Dôležitá je postupnosť. Princíp privykania k chôdzi naboso po tráve, po štrku, po skalách a podobne je rovnaký ako pri otužovaní. Ak sa ho rozhodnete pre svoje zdravie absolvovať, začnite v letných mesiacoch hoci na prírodných kúpaliskách a pokračujte trikrát v týždni minimálne po päť minút. Najlepšie ráno, v zarosenej tráve. A až do príchodu zimy. "My aj s našimi deťmi roky chodíme bosí aj po snehu," radí pani Beáta. "Odporúčam však, aby sa napríklad ľudia s už chorými obličkami ale aj s inými orgánmi najskôr liečili bylinkovými čajom a podstúpili reflexnú terapiu."
Stimulujte celé chodidlo. Okrem pravidelnej chôdze naboso existujú rôzne pomôcky z gumy alebo z umelých hmôt, stimulujúce reflexné plôšky chodidiel. "Účinnejšie sú však tie, pri ktorých sa premasíruje aj klenba," uzatvára Július Pataky. "Ak sú pomôcky ploché, podložte ich uterákom alebo iným predmetom, aby dosiahli tvar klenby. Najmä pre starších ľudí je vhodným spôsobom stimulácie chodidiel, keď naplnia napríklad drevenú škatuľu oblými kameňmi a po niekoľko minút po nich každý deň šliapu." Patakyovci zároveň odporúčajú, aby civilizovaný človek, ktorý chce byť zdravý, stimuloval reflexné plôšky chodidiel aj ich pravidelnou masážou - stískaním a mačkaním.