Peňažná reforma na komunistický spôsob

Veľká peňažná lúpež sa stala synonymom toho, čo sa v Československu dialo pred päťdesiatimi rokmi. Krajina zažila tretiu peňažnú reformu vo svojej histórii. Na rozdiel od prvých dvoch (1919, 1945), ktoré riešili zložitú situáciu v povojnovom období, tretia (1. 6. 1953) mala na svedomí prepadnutie veľkej časti vkladov a hotovosti obyvateľstva. Čím vyššie úspory, tým viac strácali. Tí najmajetnejší museli za jednu novú korunu zaplatiť 30 až 50 starými.

HN: Uplynulo 50 rokov od peňažnej reformy v Československu

Peňažnú reformu vtedajší vládni predstavitelia zdôvodňovali ako nutnosť, pretože mala odstrániť prídelový systém, zvýšiť kúpnu silu obyvateľstva. Dôvodom za mal byť aj pevnejší kurz československej koruny; keďže nová koruna mala mať zlatý obsah. ,,Nebude už viazaná na americký dolár, ktorý je krízovou valutou a ktorého kúpna sila stále viac padá. Odteraz bude jej kurz zviazaný s najstabilnejšou menou - sovietskym rubľom," vysvetľovala vláda. V skutočnosti jednou z hlavných príčin bolo prebytočné peňažné obeživo, ktoré sa dostalo do obehu v rozpätí rokov 1945 - 1953. Ďalšou bol rozvrat ekonomiky. Tá stále nielenže nebola schopná dodávať dostatok potravín, oblečenia, ale podniky vysoko prerábali a ich dlhy voči bankám a ďalším dodávateľom sa nahromadili do obrovskej výšky.
Podstata reformy spočívala v zrušení všetkých vkladov a štátnych pôžičiek vzniknutých pred menovou reformou z roku 1945, ako aj vo výmene dovtedajších peňazí za nové. Výmeny starých korún za nové znevýhodňovali tých, ktorí ich mali najviac. Slovami vtedajšej dennej tlače: ,,špekulantov, šmelinárov, dedinských boháčov". Viazané vklady, ktorých výška dosiahla k 1. júnu 1953 podľa odhadu osemdesiat miliárd korún, ako aj tuzemské cenné papiere boli definitívne a bez náhrady zrušené.
Zaskočení cez víkend. V prípade peňažnej reformy, pri ktorej nikto neočakával pokojné prijatie, zohralo významnú úlohu j...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.