Nedávno ste oslávili 65. narodeniny. Oslavovali ste búrlivo?
Keď je človek režisérom a navyše s takou dlhou profesionálnou dráhou, ako je moja, tak medzi jeho priateľov a známych patrí veľký strapec ľudí. Preto aj na oslavách v Prahe bolo šesťsto -- sedemsto ľudí; päťsto v Bratislave. Potešilo ma, že prišiel i Václav Klaus, s ktorým sme priatelia ešte z čias, keď zakladal ODS. Napriek nášmu priateľskému vzťahu mi však tá chvíľa pripadala trochu zvláštna. Naraz prišiel na oslavu mojich narodenín už ako hlava štátu. Ale bol som rád aj všetkým ostatným hosťom. Prišli ľudia, ktorí by sa inak medzi sebou možno ani nerozprávali a mojím prostredníctvom vlastne nachádzajú nejaký vzájomný kontakt.
Vo vašich dielach sa prelína nielen minulosť s prítomnosťou, ale aj realistický pohľad na svet s nespočetnými alegóriami. Ako vy sám nazeráte na svoj štýl?
Najviac ma porovnávali s Federicom Fellinim. Mne sa nesmierne páčilo, že ma tento veľký taliansky režisér nazýval svojím bratom, že sme sa stýkali a že sme si boli naozaj podobní. Ale spoločné sme mali iba akési barokové videnie sveta. Inak sme boli kŕmení rozdielnou kultúrou, inými spomienkami z detstva, inými zážitkami. Keď som nakrútil Tisícročnú včelu, tak o mne mnohí začali hovoriť ako o magickom realistovi. Ale skôr si myslím, že si len títo kritici vymysleli škatuľku, do ktorej som ja vhodne zapadol.
Už ste sám vzorom -- ale predpokladám, že i vy sám ste kedysi mali vlastný vzor?
Mal. Volal sa Michelangelo Antonioni. Aj celkom prvý film som chcel robiť podľa neho. Dôsledkom bolo, že scenáru nikto nerozumel -- čo som chcel povedať obrazovou skladbou,...
Keď je človek režisérom a navyše s takou dlhou profesionálnou dráhou, ako je moja, tak medzi jeho priateľov a známych patrí veľký strapec ľudí. Preto aj na oslavách v Prahe bolo šesťsto -- sedemsto ľudí; päťsto v Bratislave. Potešilo ma, že prišiel i Václav Klaus, s ktorým sme priatelia ešte z čias, keď zakladal ODS. Napriek nášmu priateľskému vzťahu mi však tá chvíľa pripadala trochu zvláštna. Naraz prišiel na oslavu mojich narodenín už ako hlava štátu. Ale bol som rád aj všetkým ostatným hosťom. Prišli ľudia, ktorí by sa inak medzi sebou možno ani nerozprávali a mojím prostredníctvom vlastne nachádzajú nejaký vzájomný kontakt.
Vo vašich dielach sa prelína nielen minulosť s prítomnosťou, ale aj realistický pohľad na svet s nespočetnými alegóriami. Ako vy sám nazeráte na svoj štýl?
Najviac ma porovnávali s Federicom Fellinim. Mne sa nesmierne páčilo, že ma tento veľký taliansky režisér nazýval svojím bratom, že sme sa stýkali a že sme si boli naozaj podobní. Ale spoločné sme mali iba akési barokové videnie sveta. Inak sme boli kŕmení rozdielnou kultúrou, inými spomienkami z detstva, inými zážitkami. Keď som nakrútil Tisícročnú včelu, tak o mne mnohí začali hovoriť ako o magickom realistovi. Ale skôr si myslím, že si len títo kritici vymysleli škatuľku, do ktorej som ja vhodne zapadol.
Už ste sám vzorom -- ale predpokladám, že i vy sám ste kedysi mali vlastný vzor?
Mal. Volal sa Michelangelo Antonioni. Aj celkom prvý film som chcel robiť podľa neho. Dôsledkom bolo, že scenáru nikto nerozumel -- čo som chcel povedať obrazovou skladbou,...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.