Cement pod drobnohľadom únie

Po ukončení schvaľovacieho procesu v európskych inštitúciách prevezme túto novelu aj slovenská legislatíva. Nové opatrenie by malo byť účinné od roku 2005 alebo 2006. Cieľom uvedenej smernice je lepšia ochrana zdravia ľudí pracujúcich s cementom, prípadne s výrobkami, ktoré tento produkt obsahujú. Informoval o tom štátny radca odboru priemyselnej politiky Ministerstva hospodárstva SR Jaroslav Šoltýs.
"Problematika obsahu chrómu v cemente je dnes vysoko aktuálna. Mnohé štáty, ako napríklad Nemecko či škandinávske krajiny, sprísňujú hygienické požiadavky na cementy najmä z hľadiska obsahu vodorozpustného chrómu," uviedli riaditeľ kvality a stratégie Považskej cementárne Ladce Pavel Martauz a technológ cementu a betónu Július Strigáč. Podľa odborníkov totiž vodou vylúžiteľný šesťmocný chróm, v podobe vodorozpustných chrómanov, môže spôsobiť precitlivené reakcie a alergické ekzémy pri priamom kontakte s pokožkou ľudí. Nebezpečenstvo hrozí aj z ich toxických a potenciálne karcinogénnych účinkov. Preto podľa nariadenia Európskeho parlamentu platného od septembra 2001 je nevyhnutné označením na obale výrobku upozorniť zákazníkov kupujúcich cementy, resp. cement obsahujúce výrobky (suché omietkové zmesi, malty, betónové zmesi, cementové lepidlá, tmely a podobne) s obsahom vodorozpustného CrVI nad 2 ppm, že ide o zdraviu škodlivý výrobok.
Chróm sa nachádza v íloch, vápencoch a najmä železitých prísadách, ktoré sa používajú na výrobu cementov. V cementárskych peciach sa však pri vysokej teplote mení neškodný trojmocný chróm na šesťmocnú formu. Podľa J. Strigáča sa priemerný obsah vylúžiteľného škodlivého CrVI v portlandských cementoch v rôznych stredoeurópskych cementárňach vrátane Slovenska väčšinou pohybuje medzi 15 až 100 ppm.