O pár dní si pripomenieme 15. výročie novembrových udalostí. S čím sa spájajú vo vašich spomienkach?
Samozrejme, v prvom rade so zmenou, ktorá pre našu generáciu nemá v histórii obdobu, hoci sa dnes o nej hovorí v rôznych polohách. Pre mňa je však táto revolúcia najzásadnejšia zmena v živote.
Spomínate si ešte, odkiaľ prišiel podnet vystúpiť na tribúnu v mimoriadne vypätých novembrových dňoch roku ´89?
Prišlo to celkom spontánne. Už predtým som podpísal "Několit vět" a vrátil titul (zaslúžilého umelca - pozn. red.). Aj v kontexte so zahraničím sa situácia už vtedy vyznačovala istým oslobodzujúcim procesom, či už to bol Berlínsky múr, alebo útek východných Nemcov cez Maďarsko do Rakúska. Slovensko, resp. vtedy ešte Československo, chvalabohu, zachytilo posledný vagón vlaku. A na tribúnu som išiel najmä preto, že som v tom čase už bol jednak "rozbehnutý", jednak známy a požívajúci pomerne veľkú dôveru v Československu. Okrem toho, na tú tribúnu ani nebol nejaký veľký nátresk. Aspoň v prvých dňoch sa ľudia určite netrhali o to, kto na ňu vystúpi.
November vás, takpovediac, katapultoval do politiky. Viac než desaťročné obdobie pôsobenia v politike zrejme zasiahlo aj do vášho osobného života.
Máte pravdu, dosť zásadne mi politika vstúpila do života.
S odstupom času vyznieva hodnotenie skôr kladne, alebo zápo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.