Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora bola založená v júni tohto roka. Prečo až teraz?
- Teraz vznikla len právna forma komory. Ale my už máme za sebou dlhšiu históriu činnosti. Určité obdobie bola riadená z Prahy. Od roku 2002 sme však už mali vlastného zástupcu, ktorý sídlil v Bratislave. O dva roky neskôr sme založili Združenie nemeckých a slovenských obchodníkov. A toto združenie sa počas tohto leta transformovalo na komoru. Nemusíme sa za nič hanbiť. Máme už teraz viac členov, ako iné komory za niekoľko rokov pôsobenia.
Nemyslíte teda, že je to neskoro?
- O tejto otázke by sa dalo polemizovať. Napríklad rakúska komora je tu už dlhšie, ale Rakúsko je priamym susedom Slovenska. Nemecko so Slovenskom nemá spoločné hranice. Môžeme však vidieť vzájomnú paralelu. V Českej republike, s ktorou Nemecko susedí, bola nemecká komora skôr. Je pravdepodobné, že sa vyskytli aj predsudky voči Slovensku, ktoré bolo ekonomicky najslabšou krajinou Vyšehradskej štvorky. Maďarsko, Poľsko, Česko boli preto viac preferované v oblasti zahraničného obchodu. Vznik komory je teda jasným dôkazom, že Slovensko získava viac a viac na svojom postavení.
Ak mali nemecké firmy nejaké predsudky, myslíte si, že už patria minulosti?
- Určite a súvisí to nielen s ekonomickým, ale aj so spoločenským vývojom na Slovensku. Aj preto momentálne Slovensko funguje ako obrovský magnet. Tento fakt bol aj ústrednou témou rozhovorov či so spolkovým prezidentom Horstom Köhlerom, alebo so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Hlavným ťahúňom je daňová reforma a jej rovná daň. Je to vec, ktorú v Európe obdivujú, ale aj závidia a niektorí sa jej aj boja.
Koľko odhadujete, že je na Slovensku firiem s nemeckým kapitálom?
- Niečo viac ako štyristo. Komora má v súčasnosti 120 členov. Naším cieľom je dvojka vpredu. Takže aspoň polovicu tých všetkých firiem by sme chceli mať u nás. Našimi členmi sú však aj čisto slovenské firmy, ktoré sa stali členmi komory na základe ich blízkej spolupráce s nemeckými podnikmi.
Sú členmi komory len veľké firmy?
- Nie, to určite nie a nie je to ani naším cieľom. Veľkosť členských firiem je veľmi rôzna. Ako príklad môžeme zobrať zloženie osemčlenného predstavenstva komory. Okrem jedného výkonného pracovníka komory je tam sedem reprezentantov rôznych firiem. Najmenšia z nich má 190 zamestnancov, najväčšia vyše desaťtisíc.
Ako podľa vašej skúsenosti vnímajú Slovensko? Je to skutočne len cez tých devätnásť percent dane z príjmov?
- Dôvodov, prečo prišli na Slovensko, bolo určite viac. Tými najhlavnejšími, ktoré vždy uvádzajú, sú lacná pracovná sila a jej dostatok. To sa týka najmä firiem, ktoré niečo vyrábajú. Ale sú aj firmy, ako Prvá stavebná sporiteľňa, alebo rôzne poisťovne, banky, ktoré príchodom na Slovensko sledujú rozšírenie svojho obchodu o nové trhy. Keďže niektoré sú v SR dlhé roky, myslím si, že krajinu vnímajú veľmi pozitívne. Robili sme anketu medzi našimi členmi. Až 95 percent predstaviteľov firiem sa vyjadrilo, že by investíciu znovu zrealizovalo. Samozrejme, boli aj takí, ktorí na Slovensku neboli spokojní a tí už zo Slovenska odišli.
Takže v ankete sa zúčastnili práve také firmy, ktoré v SR pôsobia dlho.
Poznáte firmu, ktorá mala konkrétny dôvod, prečo zo Slovenska odišla?
- Najmä začiatkom deväťdesiatych rokov prichádzalo veľa maličkých "eseročiek". Ľudia v nich si mysleli, že sa tu dá všetko veľmi ľahko a rýchlo urobiť bez predchádzajúceho prieskumu podmienok a potrieb trhu. Veľké alebo stredné podniky, ktoré sem prichádzajú, majú presný zámer a dostatočne zmapovaný trh. Väčšina z nich potom naozaj v krátkom čase dosahuje dobré výsledky a darí sa im. Firmy, ktoré odišli, predstavovali tú prvú kategóriu. Tvorili ich zvyčajne dvaja, traja ľudia, ktorí chceli robiť buď nejaké poradenstvo založené na nemeckom know-how bez znalosti miestneho prostredia, alebo vyrábať nejaký tovar bez zabezpečenia odbytových sietí. Zámer sa potom nemusel podariť. Niekedy v tom hrala rolu aj určitá naivita. Navyše v počiatkoch, v deväťdesiatych rokoch trvalo dlho, kým sa oficiálne firma založila. Kapitál jednoducho nemusel stačiť na prečkanie polročného, ročného obdobia, kým sa vybavili všetky formality. Dnes je to iné. Zásadne sa napríklad skrátila čakacia lehota v obchodnom registri.
Pomoc pri týchto počiatočných krokoch je zrejme aj náplňou činnosti komory?
- Samozrejme, to je naša parketa. Práve preto, aby sa firmy nemuseli boriť s podobnými ťažkosťami, chceme im pomôcť v tom, v čom sme doma - či už v oblasti prieskumu trhu, pri vyhľadávaní partnerov alebo pri vstupe na slovenský trh.
Komora chce teda prichádzajúcim nemeckým firmám ponúknuť najmä poradenstvo?
- Skôr ich určitým spôsobom navigovať a ponúknuť im kontakty, na koho sa môžu obrátiť. Komora nerobí poradenstvo, ako a kde založiť konkrétnu firmu. Ale poznáme seriózne firmy, s ktorými máme dobré skúsenosti a ktoré poradenstvo pre firmy môžu urobiť. Alebo môžu im podať pomocnú ruku pri hľadaní vhodného obchodného partnera. V databáze máme niekoľko stoviek firiem na Slovensku. Nie sú síce našimi členmi, ale vieme ich podľa potrieb firiem z Nemecka vyselektovať, kde a kto by mohol spolupracovať.
Usmerníte záujemcov aj pri výbere oblasti podnikania?
- Vieme pomôcť firmám aj v tomto, ale to len jedna časť z toho, čo vykonávame. Druhá časť je celková propagácia Slovenska v Nemecku. Robíme napríklad rôzne dni otvorených dverí, kde sa propagujú určité odvetvia priemyslu v jednotlivých častiach Nemecka. Alebo organizujeme cesty nemeckých podnikateľov na Slovensko a v rámci kooperačných búrz ich skontaktujeme s firmami na Slovensku. Činnosť zameriavame na obidve strany.
Čiže Slovensko vyvážate do Nemecka a nemecké firmy k našim podnikateľom...
- Áno, presne tak.
Spolupracujete aj so slovenskými firmami, ktoré sú v Nemecku?
- Nie, na takéto firmy sa nezameriavame. Ale pomáhame firmám, ktoré majú sídlo na Slovensku a v Nemecku sa zväčša snažia predať svoje produkty. Podnikateľov sprevádzame na rôzne veľtrhy a výstavy a tiež sa im snažíme v Nemecku sprostredkovať partnerov na obchodné rozhovory, prípadne na kooperáciu.
Vyhľadávajú tieto firmy pomoc komory aktívne?
- Samozrejme, obracajú sa na nás, či im nevieme pomôcť pri prvých kontaktoch. V tejto fáze im pomáhame. Sprostredkovanie kontaktov je pomoc pre obe strany.
Čo komora ponúkne podnikateľom v najbližšom období?
- Máme pripravených niekoľko typov podujatí. Najčastejšie to budú odborné prednášky na rôzne témy a chceme zorganizovať aj kultúrne podujatia. Pozývame na Slovensko jedno z nemeckých divadiel a na predstavenie pozveme našich členov i nečlenov. Na leto plánujeme urobiť niečo na spôsob Oktoberfestu. Samozrejme, že nebudeme robiť konkurenciu poisťovni Allianz, ktorá takéto podujatie robí, ale myslíme tým letnú zábavu s nemeckou atmosférou, s rôznymi gastronomickými špecialitami. Možno sa nám podarí pripraviť aj klasické karnevaly, fašiangy z Nemecka, ktoré majú iný ráz, inú náplň, ako tie na Slovensku.
Na čo sa v prednáškach najmä zameriate?
- Chceme všetkých záujemcov - teda nielen našich členov - informovať o aktuálnych otázkach, ktoré súvisia s podnikaním. Ako príklad môžem uviesť témy, ktoré sme už prezentovali - vstup Slovenska do Európskej únie, vplyv tejto skutočnosti na colnú reguláciu, na sociálne zabezpečenie, či aký to má vplyv na zmluvy nemeckých občanov na Slovensku. Informovali sme aj o dôchodkovej reforme, aby nemecké firmy vedeli, čo to bude pre nich znamenať. Ďalšie aktuálne témy sa ponúkajú z oblasti účtovníctva, zmeny daňových zákonov a podobne.
Zaujímajú prednášky aj veľké firmy?
- Väčšinou áno, ale veľa záleží aj na zvolenej téme. Prednášky zvyčajne vyhľadávajú hlavne stredné a malé firmy. Veľké firmy majú dostatok kvalifikovaného personálu, aby sa s problémami mohli vyrovnať sami. Komora je tu naozaj najmä pre malé a stredné firmy. Veľkí podnikatelia nemajú až takú potrebu využívať naše služby. Ak príde na Slovensko významný zamestnávateľ, zaujíma sa o neho štát a snaží sa, aby sa investícia uskutočnila. Stredná firmička s dvesto, tristo či štyristo zamestnancami sa má sama čo obracať. A práve pre ňu sme tu, aby sme jej pomohli etablovať sa na slovenskom trhu.
S kým pri príprave akcií spolupracujete?
- Na Slovensku s nemeckými firmami, v Nemecku s krajinskými vládami. Keď pripravujeme nejakú cestu, vždy je to do konkrétneho regiónu. Preto spolupracujeme s príslušnou krajinskou vládou. Ale máme kontakty aj na profesijné združenia, zväzy podnikateľov.
SNOPK je súčasťou siete nemeckých zahraničných obchodných komôr. Má to nejaké výhody?
- Sme síce súčasťou siete, ale každá komora je svojim spôsobom originálna. Výhodou je, že nás riadi jedna centrála, máme rovnaké stanovy, čo v právnej oblasti prináša uľahčenie. Ďalšia výhoda je v tom, že sieť nemeckých zahraničných komôr je veľký kolos, ktorý pri presadzovaní záujmov aj v iných štátoch vie účinne pomôcť. Na vysvetlenie si treba porovnať pozíciu organizácie s dvomi, tromi členmi a sieť 57 komôr. To je iná váha pre každého obchodného partnera, ale aj pre vládu. Pomoc je aj vo výmene skúseností, názorov, prípadne vo vzájomnej spolupráci medzi týmito komorami.
Viete o ďalších firmách, ktoré by chceli prísť na Slovensko investovať?
- Samozrejme. Viem o záujemcoch zo skupiny stredne veľkých firiem, ktorí podnikajú napríklad v oblasti strojárskej výroby, ale i predaja špeciálnych izolačných platní.
Čo ich motivuje?
- Veľakrát naozaj to, že v Nemecku je trh jednoducho už nasýtený. Ale hlavne pri výrobných firmách sa stretávame aj s úplne iným dôvodom. Nestačia zabezpečiť produkciu pre celý objem objednávok a na území, kde pôsobia, je nedostatok odborných pracovníkov, prípadne dodávateľov na ďalšie rozšírenie produkcie.
Sú to len firmy, ktoré pôsobia v automobilovom priemysle?
- To určite nie. Prichádzajú podnikať aj v iných oblastiach. Na Slovensku začali pôsobiť prepravné firmy, finančné inštitúcie, poradenské firmy. Musím však súhlasiť s tým, že pri investíciách na Slovensku, ktoré ho čoskoro posunú medzi krajinami na pozíciu číslo jeden v produkcii automobilov na jedného obyvateľa, vo veľkom množstve sa tu sústredia dodávatelia pre automobilový priemysel.
Predpokladáte, že aj v budúcnosti budú podmienky pre nemecké firmy v SR priaznivé natoľko, aby sem prichádzali?
- Slovensko je momentálne na výslní. O dôvodoch sme hovorili. Tento trend tu však nebude stále. Už teraz sa nemecké, ale aj iné zahraničné firmy začínajú pozerať ďalej na východ. Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, to sú krajiny, ktoré v súčasnosti ešte nemôžu ponúknuť také stabilné podmienky v oblasti legislatívy a istoty investícií, aké má Slovensko. Ale raz sa to zmení aj v týchto krajinách. Takže Slovensko má šancu udržať si súčasný trend tým, že produkcia a výkony budú musieť byť natoľko kvalitné, aby sa investorom nevyplatilo trh opustiť len kvôli lacnejšej pracovnej sile.
Vznik komory uvítali obidvaja prezidenti
Slovensko-nemeckú obchodnú a priemyselnú komoru založilo v júni tohto roka viac ako šesťdesiat zastúpených členov dovtedy pôsobiaceho Nemecko-slovenského podnikateľského združenia. Za prezidenta bol zvolený Erich Feix, člen Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Výkonným členom predstavenstva je Volkswirt Michael Kern, dosiaľ zastupujúci konateľ Česko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Už počas prvých mesiacov fungovania sa počet členov komory prakticky zdvojnásobil."Komoru sme síce založili v júni, ale jej slávnostné uvedenie do života sa udialo prednedávnom, v novembri. Stretli sme sa s priaznivým ohlasom na Slovensku, ako aj v Nemecku. Dôkazom je osobná účasť a slávnostné príhovory spolkového prezidenta Horsta Köhlera a prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Vyššie ocenenie sme ani nemohli dostať. Zároveň to ukazuje na vážnosť našej inštitúcie v obidvoch štátoch," zhodnotil prvé oficiálne podujatie prvý prezident komory Erich Feix.
Cieľom komory je pomáhať vzájomnému rozvoju vzťahov a obchodu medzi Slovenskom a Nemeckom, pomáhať členom budovať členskú základňu a pomáhať slovenským firmám s aktivitami v Nemecku, ako aj podporovať vzájomné vzťahy medzi členmi.