Rakúsko a Slovensko sú krajiny geograficky veľmi podobné. Sú hornaté, dominujú v nich dediny a menšie mestá a väčšími sú len hlavné mestá. Geografický rozdiel vidím v tom, že na Slovensku nie sú prirodzené jazerá, v Rakúsku je ich mnoho veľkých a nádherných jazier.
Štrukturálne sú však obe krajiny dosť odlišné, aj keď sa dá predpokladať, že najmä v regióne Bratislava -- Viedeň sa tieto odlišnosti budú rýchlo zmenšovať, až tak, že ich nebude vôbec cítiť.
V Rakúsku nie je taký výrazný ekonomický rozdiel medzi hlavným mestom a ostatnými spolkovými krajinami. Napríklad západné krajiny ako Salzburg alebo Tirolsko sú najlepšie rozvinuté. Samozrejme, regionálne rozdiely existujú, ale nie v systematickom zmysle. Na Slovensku všetky regióny, ktoré sú ďalej od Bratislavy, sú aj výrazne ekonomicky slabšie ako región hlavného mesta. Vo Viedni pritom žije 1,6 milióna obyvateľov, čo predstavuje 20 percent z osem miliónov obyvateľov Rakúska a v Bratislave je 425-tisíc obyvateľov, čo je len osem percent z 5,4 milióna obyvateľov Slovenska. Hoci je teda Viedeň výrazne väčšia ako Bratislava, nedominuje v Rakúsku tak silne ako na Slovensku hlavné mesto.
Dôvodom je, že v Rakúsku neexistujú len administratívne vytvorené regióny, ale spolkové krajiny, ktoré majú vlastnú identitu s tisícročnou históriou. Napríklad Korutánsko a Salzburg ako štátne útvary sú oveľa staršie ako samotné Rakúsko. V týchto spolkových krajinách je všetko, takže ekonomický, politický a kultúrny život sa nekoncentruje len do Viedne.
Podnikanie
V oblasti podnikania je odlišné hlavne to, čo vzniklo počas 40 rokov komunistického režimu -- umelého rozdelenia na dva svety. Na Slovensku v súčasnosti dominujú zahraničné firmy, okrem nich niekoľko menších lokálnych a niekoľko štátnych.
Podobná situácia bola aj v Rakúsku po druhej svetovej vojne a trvala niekoľko desaťročí. Postupne však vzniklo mnoho súkromných firiem, ktoré sú teraz v svetovej špičke, čo by v budúcnosti mohlo platiť aj pre Slovensko. Keď budú na Slovensku mimoriadne priaznivé rámcové podmienky, potom je to len otázka času, kedy budú na Slovensku tuzemské firmy, ktoré sa dostanú na veľmi vysokú úroveň vo všetkých oblastiach -- priemysel, služby, turistika.
Ekonomický rast
Hrubý domáci produkt na jedného Rakúšana predstavoval vlani 30 026 eur a na obyvateľa Slovenska 7 052 eur. Pritom rast HDP v Rakúsku bol v minulom roku 1,8 percenta a na Slovensku 6,2 percenta.
Ak teda porovnáme makroukazovatele, zistíme, že na jednej strane je v Rakúsku niekoľkonásobne vyšší HDP na jedného obyvateľa, ale na strane druhej je na Slovensku oproti Rakúsku niekoľkonásobne vyššia dynamika rastu.
Rozdiel v HDP na obyvateľa je v Rakúsku približne štvornásobne vyšší ako na Slovensku. Takýto extrémny rozdiel v susediacich štátoch však dlhodobo nebude existovať. Postupne sa bude zmenšovať, pretože Slovensko bude mať každý rok vyšší ekonomický rast ako Rakúsko.
Podobný proces bol aj medzi Rakúskom a Švajčiarskom po druhej svetovej vojne. Trval 50 rokov. Veľa ľudí z chodilo z Rakúska pracovať do Švajčiarska, pretože vtedy boli medzi oboma krajinami veľké ekonomické rozdiely. Dnes už nechodia Rakúšania za prácou do Švajčiarska. Aj na Slovensku nastane čas, keď už Slováci nebudú cielene odchádzať do Rakúska alebo iných krajín len kvôli zárobku. Prirodzeným vývojom sa rozdiely už zmenšili a naďalej sa budú vyrovnávať.
Trojnásobne vyšší rast HDP oproti Rakúsku je kompenzáciou nižšej hodnoty HDP Slovenska. Priestor pre takýto silný ekonomický rast na Slovensku stále je. Nemyslím si, že ten rozdiel úplne vymizne, kvôli štrukturálnym príčinám nejaké nenápadné rozdiely zostanú, ale nie také významné a dôležité.
Siegfried Fatzi sa narodil v Korutánsku, kde sa stretávajú germánsky, románsky a slovanský svet -- Rakúsko, Taliansko, Slovinsko. Na Viedenskej univerzite vyštudoval ekonómiu a na Slovensku založil Wüstenrot poisťovňu. Hovorí po slovensky a ako tvrdí, cíti sa doma v Korutánsku, kde sa narodil, vo Viedni, kde žil, a určite aj na Slovensku.