Mária Terézia vybudovala moderný štát. Zaviedla štandardné administratívne procedúry a systém, v dôsledku čoho sa feudálna ríša zmenila na moderne a pomerne efektívne spravovaný štát. Dnes - po viac ako 200 rokov - však stojíme pred úlohou kompletne prebudovať tereziánsku administratívu a vytvoriť úplne novú tradíciu správy veci verejných - digitálny štát.
Od kartotéky k elektronickým registrom
Zavedenie kartoték za Márie Terézie bolo prevratným krokom, ktorý umožnil evidenciu všetkého, čo je potrebné v krajine evidovať. Urobil sa poriadok, ktorý vydržal prakticky až donedávna vo všetkých nástupníckych krajinách. Kartotečný systém bol akýmsi neelektronickým registrom všetkých dát. Keďže neexistovali moderné technológie, ktoré by umožňovali ich výmenu na diaľku, systém si vyžiadal zavedenie a dôsledné dodržiavanie miestnej a vecnej príslušnosti.
Procesným dôsledkom tohto systému sa stala uzavretosť jednotlivých agend, keď jednotlivé úrady strážia platnosť a spoľahlivosť svojej kartotéky a stanovujú vlastné postupy, ako vykonať administratívny úkon. Bremeno komunikácie medzi úradmi znáša žiadateľ o vykonanie tohto administratívneho úkonu.
Za čias Márie Terézie bolo vytvorenie tohto systému veľkým krokom v modernizácii a odstránení feudálneho chaosu. V období internetu a dostupnosti dát kdekoľvek a kedykoľvek je však udržiavanie tohto stavu nehodné krajiny, ktorá si chce dať prívlastok moderná. V období bežnej každodennej elektronickej komunikácie je už neakceptovateľné, že občan je medzi úradmi ešte stále prenášateľom potvrdení o ich vlastnej činnosti. Dnes je už úplne nezmyselné napríklad vyžadovať papierový výpis z registra trestov od občana, ktorý napríklad žiada o udelenie nejakej licencie. Veď úrad, ktorý vydáva túto licenciu, dokáže sám za niekoľko sekúnd právne záväzným spôsobom zistiť, či je občan bezúhonný.
Naša vláda dokázala urobiť kroky k decentralizácii verejnej správy, ale agendy a procesy zostali z čias Márie Terézie. Zavádzajú sa informačné systémy, ktoré automatizujú činnosti a zrýchľujú administratívne kroky, ale stále len vylepšujeme systém, ktorý má základ v kartotéke, úradných hodinách, knihe pošty a miestnej a vecnej príslušnosti.
Miestna a vecná príslušnosť
Dnes si môžem z domu alebo z hociktorého miesta na svete cez internet obsluhovať svoje peniaze, riešiť účty za elektrinu, objednávať ubytovanie, nakupovať od kníh až po autá. Nemôžeme si však vybaviť výpis z obchodného, či trestného registra. A ak sa náhodou fyzicky nachádzame mimo svojej miestnej príslušnosti, máme smolu, pre úrad sme votrelci, Preto prvou a nosnou myšlienkou zmeny procesného fungovania verejnej správy voči občanovi je odstránenie miestnej príslušnosti.
Každý úradník je, alebo bude, napojený na rovnakú centrálnu databázu a vykonávať rovnakú činnosť, ak chce dať výpis z katastra, či registra trestov. Niet preto najmenšieho dôvodu, aby takýto úkon nemohol urobiť bratislavský, alebo trebišovský úradník pre žilinského alebo levického podnikateľa. Sprístupnenie týchto úkonov cez internet je už potom len hračkou, logickou čerešničkou na šľahačke. Ostatne, predstava miestnej príslušnosti na internete je naozaj len dôvodom na pousmiatie.
Keď sa už raz odstráni miestna príslušnosť, tak je len krok od odstránenia vecnej príslušnosti. Vecná príslušnosť znamená, že konkrétny výpis môže riešiť len ten úrad, ktorý to má vo vecnej pôsobnosti. Dôvod prečo to tak je spočíva v podmienkach za akých pôsobila Mária Terézia. Ale dnes - po 200 rokoch - je to inak. Dnes vďaka informačným technológiám je relatívne ľahké zabezpečiť komunikáciu s občanmi kdekoľvek. Na každom jednom úrade je možné riešiť hneď všetko. Styk s úradmi sa dá riešiť na miestnych úradoch, matrikách, u notára a dokonca aj na každej pošte. Logické domyslenie tohto systému smeruje k tomu, že sa z pohľadu občanov úplne oddelí spracovávanie administratívy a komunikácia s občanmi. Vzniknú špecializované komunikačné miesta, kde pracovníci určení na styk s občanmi kvalifikovane preberú všetky požiadavky a vydávajú všetky úradné potvrdenia. Časť občanov môže dať prednosť neosobnej komunikácií cez portál verejnej správy. A opäť - to, že sa takýto portál bez vecnej príslušnosti vytvorí, je len ďalšou logickou čerešničkou celého administratívneho systému digitálneho štátu.
Rozprávka ihneď!
Pre každého, kto myslí v tradícii tereziánskej administratívy, to znie ako rozprávka. Ak má však niekto pochybnosti o reálnosti takéhoto systému, stačí sa pozrieť hneď za naše humná - do Rakúska alebo do Česka, kde sa táto rozprávka stáva realitou. Podľa aktuálnej novely českého zákona o informačných systémoch verejnej správy bude môcť už od 1.1.2007 výpisy z verejných evidencií, registrov či zoznamov (ako napr. register katastra, živnostenský, obchodný a pod.) spravovaných verejnou správou ČR vydávať ktorýkoľvek obecný úrad, úrad mestských častí, notár, ktorákoľvek pošta a tiež Hospodárska komora Českej republiky.
V Rakúsku platí od 1. 12. 2004 tzv. eGovernment Act, ktorý zrealizoval tri kľúčové veci:
1. sfunkčnil backoffice: dokázali sfunkčniť prístupy a výmeny akýchkoľvek potrebných dát, existujúcich dovtedy v predchádzajúcich kartotékach, či už papierových alebo digitálnych.
2. zintegroval frontoffice: zabezpečil elektronické podanie na úrovni centrálnych orgánov do jedinej spoločnej spisovej služby pre všetky centrálne orgány
3. zaviedol elektronickú identitu spôsobom, ktorý zabezpečuje, že elektronický podpis vrátane elektronickej identity občana, ktorým pristupuje k eGovernment službám v Rakúsku, môže byť a je na SIM karte či kreditke.
Zároveň v Rakúsku od roku 2005 každá kreditná karta, ktorú banka vydá, musí obsahovať tieto identifikačné údaje občana pre komunikáciu s eGovernmentom, teda elektronickú komunikáciu so štátom si sprevádzkujem v podstate naraz so svojím ebankingom. Konzervatívne Rakúsko vydalo dokonca elektronický správny poriadok, ktorý je rovnocenný papierovému a súčasne uzákonilo prioritu elektronických informácií nad papierovými.
Chce to chcieť
Treba zdôrazniť, že východiskové podmienky medzi Slovenskom, Českom a Rakúskom sú v tomto smere veľmi podobné. Rakúšania zvládli celý proces zhruba za 3 až 4 roky, stali sa skokanom Európy v digitalizácii služieb a sú húfne nasledovaní ostatnými krajinami vrátane susednej Českej republiky. Niet žiadneho objektívneho dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj u nás. Tým skôr, že netreba vymýšľať koleso, stačí implementovať funkčný model.
Mária Terézia vybudovala modernú administratívu, plne funkčnú pre vtedajšie časy a aj pre neskoršiu industriálnu spoločnosť. Vo svojej múdrosti založila tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Bola to veľká panovníčka s veľkým vplyvom na dejiny. Dnes, keď už sme obklopení informačnou spoločnosťou, stojíme pred výzvou vytvorenia úplne novej - digitálnej tradície v administratíve. Ostáva nám len dúfať, že sa nájde politik, ktorý bude mať formát Márie Terézie a odvahu položiť základ administratívneho fungovania štátu na ďalších 200 rokov.
Autorka je generálnou riaditeľkou podujatia ITAPA (www.itapa.sk)