Dnes už aj muži chodia po svete s kozmetickými taštičkami, nehanbia sa cvičiť, aby si uchovali líniu, držia diéty, maskujú kruhy pod očami... Tu je niekoľko výpovedí mužov o tom, ako sa o seba starajú.
HEREC, 35 ROKOV. "Ako si udržiavam líniu? Veľmi ťažko! Kvôli filmovaniam som už trikrát musel držať strohú diétu, akú by som neželal ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. A pritom si myslím, že pár kilogramov nadváhy kráse neškodí. Muži aj ženy sú podľa mňa najkrajší vtedy, keď sú sami so sebou spokojní. Ak má človek sklon priberať a musí hladovať, celkom logicky bude nakoniec zlostný. A vari môže byť zlostný človek krásny? Pokiaľ ide o moju kozmetickú taštičku, mám rád príjemné vône bez ohľadu na to, o akú značku ide. Ani krém na holenie nemusí byť značkový, podstatné je, aby naozaj dobre plnil svoju funkciu. Takže to nie sú zasa až také závratné sumy, čo míňam na kozmetiku."
VRCHOLOVÝ ŠPORTOVEC, 30 ROKOV. "Pýtali ste sa ma, či by aj muži mali chodiť na depiláciu. Ten pojem sa mi nepáči, skôr by som to nazval holením. Pre nás, plavcov, je dôležité, aby sme si odstránili nielen chlpy, ale aj najvrchnejšiu časť kože, čím znížime odpor vody. Aj iní športovci, napríklad cyklisti, futbalisti, basketbalisti či volejbalisti, si holia tie časti tela, kde im najviac hrozí úraz. Keď niet chlpov, ľahšie možno ranu ošetriť. Navyše, keď niet chlpov, organizmus jednoduchšie mení svoju teplotu a koža ľahšie dýcha. To je dôležité najmä pre tenistov, ktorí celé hodiny hrajú pod páliacim slnkom. Andre Agassi bol prvý, kto si oholil prsia a neskôr aj hlavu práve z tohto dôvodu. V každom prípade si myslím, že odstraňovanie chlpov nemá nijaký vplyv na našu mužnosť."
TELEVÍZNY MODERÁTOR, 40 ROKOV. "Vlasy som si začal farbiť pred troma rokmi a odvtedy sa držím hesla, že v mojom veku je šťastný každý muž, ktorý si má čo farbiť. Čiže, som šťastný, že mám dobré vlasy, že mi nepadajú a ak nemusím byť šedivý, tak prečo by som bol?! V čase, keď som si ich začal farbiť, som bol ešte náruživý fajčiar. A viete, ako rýchlo fajčiarom ich šediny zožltnú... Spočiatku na môj "kozmetický zákrok" nereagovalo okolie nijako a neskôr ho len zopár známych odobrilo. Vlasy si farbím raz mesačne. Aj moja kozmetická taštička býva dobre vybavená. Nie je to megalománia, ale chcem mať kvalitný dezodorant a parfum tej istej vône. Využívam aj hydratačné krémy, ktoré dávajú koži elasticitu."
PODNIKATEĽ, 40 ROKOV. "Brucho je kritická mužská zóna! Pravidelne športujem a ak mám trochu času, zahrám si aj tenis. Okrem toho doma mám aj športové náčinie, na ktorom cvičím aspoň pol hodiny denne. Nevynechávam ani brušné zhyby, stravujem sa racionálne. Jem veľmi málo mäsa, úplne sa vyhýbam bravčovine, zato konzumujem veľa rýb, zeleniny a ovocia. Všetko si pripravujem na olivovom oleji. Aj starostlivosti o svoj výzor venujem dosť času. V toaletnej taštičke mám niekoľko drahých krémov na tvár, najviac mi vyhovujú krémy z výťažkov byliniek. Pravidelne navštevujem aj kozmetičku, ktorá sa stará o moju pleť, a mám tiež svoju pedikérku. Myslím si, že muž v mojom veku by sa o seba mal takto starať, ak nechce predčasne zostarnúť."
ČO NA SEBE, TO V SEBE...
Je vždy dokonale oblečený, v saku s viazankou, alebo stále nosí džínsy a pastelové košele? Temperament muža sa dá odhaliť aj podľa štýlu jeho obliekania, najmä, ak sa riadi vlastným výberom. Samozrejme, keď je riaditeľ banky a chodí do práce v obleku, je to o niečom inom...
MILUJE TMAVÉ KRAVATY. Je to od prírody bojovník, ale dáva si pozor na slová i činy. Je nezávislý a veľmi samoľúby. Zväčša býva vyrovnaný. Kravata (v pravom zmysle slova falický symbol!) tmavej farby poukazuje na jeho "kontrolovaný exhibicionizmus". V láske má sklon veľa snívať, zvyčajne býva dokonalý milenec, ale často partnerku podvádza. Ak nie inak, aspoň myšlienkami. Aká by mala byť jeho ideálna partnerka? Známa "tichá voda", teda vášnivá, ale nie príliš neumiernená, viac senzuálna ako sexi, krásna, ale nie bijúca do očí a v posteli hotový víchor.
MILUJE SVETLÉ KRAVATY. Ak sú farby veselé a živé, a napriek tomu jednoduché a vzor "klasický" (pásiky alebo kocky), môžete rátať s nesmiernym, nie však nevypočítateľným temperamentom. Ak sú farby výrazné a vzory nevšedné, nekonvenčné, často sa necháva unášať svojim inštinktom a urobí všetko pre to, aby uspokojil svoje túžby. Je to rodený exhibicionista. V láske býva veľmi povrchný. Vyzdvihovanie jeho heroických milostných činov mu dáva pocit sebavedomia. Keď je naozaj zaľúbený, dokáže byť verný, ale ak musí sám sebe dokazovať svoje sexuálne nadanie, je neudržateľný. Ideálna partnerka? Nemusí byť zákonite krásna, musí však byť nepredvídateľná, zaujímavá. Veselá, ale stopercentne spoľahlivá.
MILUJE MÓDNE DOPLNKY. Svojím spôsobom veľmi elegantný muž, ktorý si rád dožičí staromódne maniere, nevinnú koketériu a bezprostrednú extravaganciu. Viac pozornosti pripisuje drobnostiam ako celku. Je precízny, trocha neistý, dosť egocentrický. V láske vyžaduje priveľa a nedokáže sa prispôsobiť partnerke, ktorá nechápe jeho túžby. Jeho partnerka by mala vedieť oceniť, že jej otvoril dvere pred nosom a nemala by sa hnevať, že si nevšimol jej nový účes.
MILUJE KLOBÚKY A ČIAPKY. Ak si potrpí na klasické čiapky, potrpí si na klasické hodnoty. Dá si záležať na dojme, ktorý po sebe necháva. Je príliš formálny, váži si konvencie. V láske sa kontroluje, iba zriedka otvorene prejaví svoje city. Nemá rád myšlienku na ženskú emancipáciu, chce hrať vedúcu úlohu vo vzťahu. Preto by aj jeho partnerka mala byť "tradičná". Milovať rodinu a starať sa o muža.
Ak však má radšej šiltovky, je to "chlapček", ktorý sa chce čo najviac priblížiť k svoje skupine. Dá sa tušiť, že by sa rád vyhol rodinným povinnostiam. V láske býva násilnícky, inštinktívny, berie, čo mu život ponúka. Bojí sa citovo viazať, aby nestratil svoju slobodu. Jeho ideálna partnerka? Mala by chápať jeho prudké zmeny nálad a rozmaznávať ho, ako sa na pravú mamičku patrí. Neočakáva od nej, že by ho hnala pred oltár.
MILUJE DŽÍNSY. Máte do činenia s extrovertom, s človekom, ktorý je vo svojom vnútri stále mladý, veselý, nespútaný. Nezaujíma ho forma, ale podstata. Nie je pedant, ale ani povrchný a rád sa zmocňuje všetkých svojich mužských úloh -- priateľ, milenec, partner, otec. Hoci priznáva dôležitosť peňazí, má rád jednoduché veci a prostý život. V láske býva spontánny a neskazený, vášnivý, jeho fantázia má krídla. Od prírody je verný a to isté očakáva aj od svojej partnerky. Tá by mala mať veľmi pevné životné zásady, mala by si byť istá sama sebou, ale nesmie byť agresívna. Očakáva od nej, že pôjde ruka v ruke s dobou a cíti sa dobre v každej situácii.
MILUJE SVETRE. Dokonalý antikonformista, cíti sa dobre v akejkoľvek spoločnosti. Vždy má zmysel pre humor, aj vtedy, keď na to nie je vhodná chvíľa. Je si istý sám sebou a vyhýba sa zbytočným problémom. V láske nemá zmysel pre jemnocit, ale keď treba, dokáže byť jemný, citlivý i starostlivý. Spravidla sa nepamätá na výročia, ale partnerku dokáže prekvapiť hocikedy. Jeho ideálna žena? Veselá, veľkorysá, so zmyslom pre humor, avšak na prvom mieste partnerka do voza i do koča. Musí mu ihneď rozumieť, nechať mu poriadny kus slobody a času na jeho vlastné hobby.
MILUJE KOŠELE. Ak najradšej nosieva biele košele, je to formálny moralista. V láske však býva dokonale úprimný. Keď nájde ženu svojich snov, myslí to s ňou vážne a na celý život! Takže ideálna partnerka -- jednoduchá, trocha naivná, podobná dievčatku, o ktoré sa on bude starať. Ak však sklame jeho dôveru, je po vzťahu.
ŽENSKÉ ZBRANE
Pánom tvorstva je vraj muž. Pri tejto vete si však mnohí muži vzdychnú a dodajú: "Kiež by to tak naozaj bolo!" Ich najväčšie rivalky, ženy, majú proti nim množstvo tajných zbraní a vedia s nimi veľmi dobre narábať! Bodaj by aj nie, keď ich využívajú proti mužom a na mužov už stáročia!
VÝSTRIH. V polovici minulého storočia vraj akási dáma v divadle vyrozprávala biskupovi príbeh o tom, aká je jej krinolína príliš široká a že zaberá priveľa miesta. Pripomenula, že krajčírky míňajú veľa látky na sukne. Biskup odvetil, že je to pravda, lebo na sukne sa minie až toľko, že na prsiach už látka chýba... Kým nohy zostávali skryté pred zvedavými zrakmi až do dvadsiatych rokov tohto storočia, prsníky doslova vypadávali z veľkých výstrihov už celé minulé storočie!
DÁMSKE NOHAVIČKY. Starí Rimania ich nenosili a zostali celí bez seba, keď získali Galíciu a zistili, že tu sa nohavičky nosia. Prešlo však mnoho storočí, kým sa nohavičky nezmenili na "coulotte" -- pravé "bombardiaky", aké nosili dámy v polovici 19. storočia. S nohavicami po kolená, so zapínaním vpredu a bohato zdobené čipkami. Na ne si obliekali košieľku, korzet, blúzu a rôzne spodné sukienky, takže vyzliecť sa bolo hotové umenie.
PODPRSENKA. V 19. storočí panovala móda úzkych pásov. Aby dáma večer v divadle vyzerala dobre, začala sa sťahovať do korzetu už ráno. Každú polhodinu dva až tri centimetre! Večerné vyzliekanie, ak máme veriť dobovým zdrojom, sprevádzali výkriky bolesti, kým sa spod uzlíkov dostávalo na slobodu uväznené sadlo. A práve tieto výkriky sa pred sto rokmi zrejme prejedli Parížanke Herminii Codolleovej. Vzala do rúk nožnice a odstrihla všetko, čo jej prekážalo dýchať. To, čo zostalo, nebola síce podprsenka v pravom zmysle slova, ale bola na svete! Herminii trvalo ďalších dvanásť rokov, kým svoj výtvor zdokonalila. Tentoraz odstrihla spojenie zvyšku korzetu na chrbte. Najväčší rozmach zažili podprsenky po 1. svetovej vojne, keď ženy vstúpili do verejného života. V 30. rokoch začali Američania s ich sériovou výrobou (najmä hodvábnych) s košíkmi podľa jednotlivých veľkostí. Búrlivé 60. roky zase zbavili podprsenky pevných košíkov. A pokiaľ ide o farby? Biela je vraj romantická, symbol nevinnosti. Červená bola už párkrát najšialenejším hitom leta práve pre svoju vyzývavosť, hriešnosť. A čierna? Keď pred vami stojí žena v čiernej bielizni, máte pred sebou osobu, čo má erotiku v malíčku!
DÁŽDNIK. Vymysleli ho na to, aby dámy chránil pred slnkom a až neskôr začal slúžiť aj ako ochrana pred dažďom. Jeho latinský názov -- umbraculum -- znamená "miesto v tieni". V 19. storočí sa dáždniky stali ozdobou a boli nesmierne drahé. Keď dáma chcela čosi pošepnúť pánovi, využívala dáždnik namiesto posunkovej reči. Rúčka obrátená k ramenu znamenala -- nemôžeme sa stretnúť, naklonená na jednu stranu -- nie som si istá vašimi citmi...
VEJÁR. "Otvára sa to, zatvára sa to, zázračne sa to mihá medzi prstami, rovnomerne sa tým kýva," napísal francúzsky kronikár v roku 1843, keď mal za sebou večierok so španielskymi dámami. Tieto vzácne predmety z farebného papiera, čipiek, vyrezávaných kostí boli povinným doplnkom Španielok od 17. storočia. Na rozdiel od korzetu vejáre istý čas používali aj muži.
RUKAVICE. Jedného dňa bohyňa lásky Afrodita vstúpila do lesa nasledujúc krásneho Adonisa a tam zbadala Grácie, ktoré mali na rukách kúsky látky zdobené ružovými lupienkami. Tak sa vraj zrodil módny doplnok -- rukavice. Neslúžia len ako ochrana pred chladom, ale aj ako doplnok ženskej výbavy. Vyjsť bez nich bolo rovnaké ako zjaviť sa na ulici bez šiat. Od konca minulého storočia nosievali ženy čipkované rukavice bez prstov, aby sa zvedavé oči mohli popásť na ich krásnych prsteňoch.
PODVÄZKOVÝ PÁS. Jedného dňa sa pani Eiffelová postavila pred svojho manžela Gustava, známeho tvorcu Eiffelovej veže v Paríži, a rázne si vyhrnula sukne nad kolená, pričom zabudla aj na dobré mravy. Toto bol jej posledný pokus, ktorým sa u slávneho konštruktéra dožadovala vyriešenia závažného technického problému -- ako upevniť pančuchy tak, aby nepadali! Dovtedajšie podväzky sa jej už zunovali a ustavičné "popoťahovanie" jej šlo na nervy. Gustav si teda svoju manželku najskôr podrobne zmeral a začal čosi kresliť na papier. Na svete bol prvý variant podväzkového pásu! Povesť alebo pravda? Francúzi sa bijú do pŕs, že to tak naozaj bolo. V každom prípade, "porte-jarettelles", čiže podväzkové pásy, sa zrodili v Paríži a v spodnom obliekaní znamenali naozajstnú revolúciu. Čoskoro sa na trhu zjavili "pret-a-charmer", rafinované podväzkové pásy. Vraj boli spočiatku ešte šokojúcejšie než samotné nohavičky. A o to predsa šlo!
NYLONOVÉ PANČUCHY. Ako len ženy mohli žiť bez pančúch? Nedokážete si to ani len predstaviť? Nuž, ak stretnete dámu staršiu než 65 rokov, spýtajte sa jej, povie vám to. Pretože pančuchy, ako ich poznáme dnes, naozaj majú iba 65 rokov! Dovtedy mohli bohatšie dámy nosiť iba hodvábne a tie chudobnejšie neforemné, vlnené pančuchy, na vrchu stiahnuté podväzkami. Náhoda chcela, aby americký chemik Wallace Carothers zistil, že niektoré polyméry sa pri izbovej teplote stávajú hladkými a poddajnými. Zišlo mu na um, že by mohli nahradiť hodváb. Nový materiál nazval Polymér 66, ale čoskoro tento názov nahradil iný -- nylon. Vraví sa, že tento názov odvodili od názvu New York a Londýn, čo je však najdôležitejšie -- nový materiál predstavili na newyorskej výstave Svet budúcnosti v roku 1939. Bola to jednoducho senzácia! Užasnuté dámy sledovali, ako zo stroja, ktorý na jednej strane kŕmia vodou, uhlíkom a vzduchom, vychádzajú pančuchy, čo sa neroztrhnú ani vtedy, keď ich z celej sily naťahujú. Nuž a v roku 1940 sa zjavili aj na newyorskom trhu. Za jediný deň sa ich minulo 75 000 párov a v prvom roku predaja viac než 64 miliónov párov!
VRECKOVKA. Príslušníci súčasnej generácie, ktorí poznajú už len papierové hygienické vreckovky, si vôbec nedokážu predstaviť, že by vreckovka mohla slúžiť na všetko možné okrem vysmrkania nosa! Vreckovkou sa dalo "rozprávať". Vreckovkovú etiku vymysleli tureckí sultáni -- keď v háreme prechádzali okolo vyvolenej dámy, spustili pred ňu svoju vreckovku. Začali to teda muži, aby sa to napokon obrátilo proti nim. Tak, ako všetko ostatné!