V súvislosti s postupným presunom kompetencií z ústredných štátnych orgánov
na orgány samosprávy sa zdôrazňuje nevyhnutnosť informatizácie
mestských a obecných úradov, aby mohli poskytovať všetky služby. Nedeje
sa tak však na zelenej lúke. Mnohé mestá a obce v tomto smere už pokročili.
Aký je súčasný stav vo využívaní informačných technológií na úrovni samospráv?
- Na "zelenej lúke" sa budovala najmä regionálna samospráva, ktorá mala na tieto účely rozpočtované prostriedky a jej úroveň z hľadiska vybavenia úradov sa už dnes so samosprávou na miestnej úrovni nedá porovnávať. Presunom kompetencií zo štátnej správy na miestnu územnú samosprávu sa nenaplnili očakávania, že sa výraznejšie posilní oblasť informatizácie miestnej samosprávy. V niektorých prípadoch sa táto, žiaľ, stala iba "úložiskom" elektronického odpadu, presunutého v rámci presunu kompetencií z niektorých okresných úradov. To lepšie si štátna správa logicky ponechala. Aj napriek tomu najmä mestá postupujú výraznejšie a cieľavedome dopredu, modernizujú vybavenie a menia aj prístupy k využívaniu informačných technológií. Svedčia o tom aj výsledky osobitného prieskumu o situácii v IT v miestnej správe, uskutočneného v závere minulého roku. Podľa neho najväčšia skupina, teda 38 percent mestských a obecných úradov, má dva až tri počítače, 35 percent úradov má jeden počítač. Pritom 43 percent úradov používa operačný systém MS Windows 98 a 18 percent dokonca MS DOS. Pripojenie na internet má 69 percent miestnej územnej samosprávy, webové stránky 24 percent približne z 2 900 obcí a miest.
Informatizácia je však široký pojem. V čom je jej najjednoduchšia realizácia?
Čo sa najviac poskytuje? Čo predpisuje legislatíva orgánom samosprávy
robiť elektronicky?
- Ak chceme hovoriť o komplexnom pokrytí miestnej samosprávy IT nástrojmi, treba povedať, že rezervy sú prakticky všade. Niektorým samosprávam chýba všetko -- týka sa to najmä malých obcí, ktoré zaostávajú v technickom vybavení a navyše nevynikajú ani počítačovou gramotnosťou. Najlepšie sú na tom veľké mestá. Legislatíva pritom mestám ukladá povinnosť mať vlastnú webovú stránku, túto úlohu plnia takmer všetci.
V rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý mestám ukladá povinnosť využívať aj elektronické médiá v záujme zabezpečenia informovania verejnosti, tieto na internete zverejňujú napr. všeobecne záväzné nariadenia mesta, ale aj ďalšie rozhodnutia samosprávnych orgánov, napr. uznesenia mestského zastupiteľstva, mestský rozpočet, záverečný účet a pod. Informácie o kultúrnych a spoločenských aktivitách sú dnes na všetkých web-stránkach úplne samozrejmé.
V krátkom čase však pribudnú ďalšie povinnosti. Najskôr to bude podľa už platného zákona určite elektronická spisová služba. Nasledovať bude vytvorenie podmienok na podávanie žiadostí rôzneho druhu, trebárs v rámci stavebného konania, ale napr. aj daňových priznaní na daň z nehnuteľností prostredníctvom internetu.
Ak sa zjednoduší mechanizmus využívania digitálneho podpisu, otvoria sa úplne nové možnosti aj pre tzv. e-government.
Veľa ráz sa pripomínajú špecifiká segmentu samospráv, ktoré sú v rozdielnej
veľkosti jednotlivých úradov. Tie majú negatívny dosah na rozvoj informatizácie.
Rozoberme si ich postupne. Začnime finančným zabezpečením informačných služieb na úrovni samospráv.
- Miestna samospráva bola za uplynulých 15 rokov svojej existencie ponechaná napospas vlastným možnostiam, ale i vlastnej vôli. S výnimkou evidencie obyvateľstva a matričnej agendy preto dnes takmer neexistuje jednotná platforma spracovania údajov. Finančné zabezpečenie informačných služieb samosprávy je také, aké sú jej celkové finančné možnosti -- vždy sú iné priority. Naopak -- investície do IT v štátnej správe sa za to isté obdobie odhadujú na miliardy korún, pričom štát nepodporil jediný ucelený projekt informatizácie samosprávy na miestnej úrovni a donedávna ani v strategických dokumentoch nemala IT oblasť v rámci samospráv primerané postavenie. Iba zlomok toho, čo sa často v rámci štátu vynaložilo na rôzne "spiace" projekty, by pritom stačilo na vyriešenie základnej disparity a pomohlo vytvoriť aj pre samosprávu rovnaké štartovacie podmienky.
Je preto len na škodu, že aj v rámci eurofondov, konkrétne v "Opatrení 3.2 OPZI -- Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor", neboli už od samého začiatku vytvorené podmienky na celoplošné riešenie problematiky informatizácie samosprávy. Našťastie, situácia sa zmenila a počet podaných žiadostí sa odhaduje na 150. To dáva istú nádej, že problém nedostatku finančných prostriedkov pre túto oblasť v samospráve už nebude taký výrazný.
Ďalšou a nezanedbateľnou bariérou býva pomerne nízka počítačová gramotnosť.
Je zmena v tomto smere plne na pleciach jednotlivých miest a obcí, keď samospráva v súčasnosti nemá žiadne školiace stredisko? Pomáha v tomto smere ústredná štátna správa? Čo môže robiť a čo robí ZMOS?
- ZMOS prijal na svojom XV. sneme v máji 2005 stratégiu vzdelávania samosprávy, vlani vznikla v ústredí ZMOS sekcia vzdelávania, ktorú chceme postupne vybudovať na vzdelávaciu inštitúciu. Na to, že ústredné orgány štátnej správy nám v tomto smere nepomôžu, sme si už zvykli. Nádejou pre samosprávu je ešte prechod riadenia oblasti IT pod rezort Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Vďaka zmenám vo filozofii Opatrenia 3.2 OPZI, ktoré uskutočnilo v auguste Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ZMOS v závere septembra podalo 11 projektov v rámci tohto Opatrenia 3.2. Ich obsahom je práve odstránenie základných disproporcií v materiálnom vybavení miestnej samosprávy, ale už aj to, čomu sa v Opatrení 3.2 hovorí digitálny obsah.
Okrem samotnej negramotnosti však pôsobí aj istý konzervativizmus, prejavujúci
sa malým pochopením širších súvislostí a pozitívneho dosahu využitia informačných technológií zamestnancami a predstaviteľmi mestských a obecných úradov. Nemôže sa stať, že stále zostane papierovanie a efekt elektronických služieb sa neprejaví v plnej miere?
- Možné je všeličo. Čas sa však jednoducho zastaviť nedá. Spomínam si, že ma ako predstaviteľa mesta v roku 1988 kritizovali za to, že sa "hrám" s počítačom a chceli mi ho dať k náhrade. Dnes sa nad tým už iba pousmejem. Isteže, papierom sa istý čas nevyhneme, dokonca sa ich ešte dlhý čas nemôžeme ani stopercentne zbaviť. Konzervativizmus však bude istý čas problémom, preto bude potrebné nájsť účinné nástroje (vrátane motivačných) na jeho odstránenie.
Existuje však aj konzervativizmus občana. Dokonca v Kanade až 41 percent z tých, čo pravidelne používajú počítače, iba zriedkavo alebo nikdy nenavštívilo
internetové stránky verejnej správy. Ako je to u nás? Ako možno zvýšiť záujem?
- Len tak, že občan bude mať dôvod stránku navštíviť, ale otázka znie aj inak.
Koľko občanov na Slovensku má prístup na internet, koľkí si to môžu finančne dovoliť a čo porovnateľné s Kanadou alebo Nemeckom sme pre to urobili u nás?
Spomínané bariéry sa prejavujú už v základnej etape informatizácie jednotlivých
mestských a obecných úradov, ktorou je nákup potrebného hardvérového vybavenia a softvérových aplikácií. Snaží sa ZMOS o istý jednotný prístup samospráv, ktorý by skvalitnil výber a napríklad spoločným nákupom aj znížil cenu? Nebolo by istým krokom aj vytvorenie jednotného informačného systému samospráv ako etapy realizácie celoslovenského e-governmentu?
- Určite áno, neviem však, či sa nám podarí naplniť predstavu o vybudovaní portálu
elektronického verejného obstarávania pre verejnú správu. Pilotný návrh riešenia takého portálu je však obsahom jedného z nami podaných projektov v rámci OPZI.
Nie som si však istý, či na Slovensku naozaj chceme takýto portál pre verejnú správu. Myslím si, že si to dokonca isté kruhy ani neželajú. Zoberme si opatrenie 3.2 OPZI. To priam núti
nehľadať komplexné riešenia, ale rozdrobiť ich na množstvo malých riešení, ktoré nemôžu byť efektívne. Za istý pokrok pri hľadaní spoločných riešení považujem podpísanie Deklarácie o partnerstve územnej samosprávy medzi ZMOS a 8 VÚC, v jej rámci možno uvažovať o spoločných postupoch aj v oblasti informatizácie územnej samosprávy ako celku.
Neuvažuje sa a nepodporuje sa napríklad aj myšlienka spoločného prístupu najmä viacerých obcí pri realizácií niektorých on-line služieb vo vzťahu k občanom a podnikateľskej sfére?
- Riešenie tohto problému bude súčasťou stratégie informatizácie miestnej samosprávy -- už dnes je vytvorených na celom Slovensku takmer 200 spoločných obecných úradov. Tie by sa mohli stať základom na budovanie a centrom pre poskytovanie on-line služieb pre občanov i podnikateľov.
Má ZMOS a jednotlivé samosprávy možnosť poučiť sa z riešenia elektronickej
informatizácie v štátoch Európskej únie? Napríklad maďarské mesto Györ buduje v spolupráci so spoločnosťou Intel digitálnu oblohu, zabezpečujúcu voľný bezdrôtový prístup na internet v celom meste a mestskú digitálnu sieť so širokými službami.
- Príkladov je množstvo, k informáciám prístup máme, problémom sú peniaze.
Aj na Slovensku napríklad mesto Zvolen má pripravený veľmi dobrý projekt budovania metropolitnej optickej siete. ZMOS 11. mája tohto roku oficiálne uviedlo do prevádzky portál pre nakladanie s odpadom, v súčasnosti prebiehajú školenia a začínajú sa napĺňať databázy. Aj napriek tomu za ostatnou Európou v mnohom zaostávame minimálne 5 rokov.
Obávajú sa samosprávy úlohy informatizácie svojej činnosti, v čom vidíte najväčšie výzvy pre najbližšie obdobie? Ako by vám v tom mohol pomôcť splnomocnenec vlády pre informatizáciu a jeho úrad?
- Som realista, no ak by som nedúfal, že sa veci zmenia k lepšiemu, asi by som sa venoval niečomu inému. Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti môže byť prínosom, pretože chápe miestnu samosprávu ako samostatný problém, ktorý treba riešiť. Musíme už len hľadať nástroje na riešenie problému, stanoviť priority a potom postupnosť krokov na ich naplnenie. Za najväčšiu výzvu preto považujem vypracovanie ucelenej stratégie informatizácie miestnej samosprávy vrátane doriešenia modulov obsahujúcich vzdelávacie aktivity a čo najrýchlejšie naštartovanie jej realizácie.
Jozef Šupšák