Európska únia už dlho pracuje na zavedení jednotného konsolidovaného daňového základu pre firmy (CCCTB). EK predstaví legislatívny návrh CCCTB začiatkom budúceho roka. Vychádzalo by sa zo zlúčenia hospodárskych výsledkov firmy zo všetkých štátov, vypočítaných podľa jednotného európskeho modelu. Potom by sa prerozdelil zisk podľa jednotlivých krajín, kde by sa zdaňoval na základe miestnych sadzieb.
Myšlienku spoločného daňového základu privítalo 78 percent firiem. Vyplynulo to z telefonického prieskumu audítorskej firmy KPMG, ktorá oslovila 400 veľkých spoločností z 27 členských štátov EÚ, ktoré podnikajú cezhranične. Najviac odporcov myšlienky jednotného daňového základu, až 50 percent, bolo na Slovensku a v Írsku. Všetky subjekty privítali myšlienku EK v Dánsku, Česku... Vo Veľkej Británii to odmietlo 32 percent firiem. Naše ministerstvo financií harmonizáciu daňových základov odmieta, pripúšťa však, že z dlhodobého hľadiska sa tomu asi nedá zabrániť. Obáva sa, že takáto legislatíva by bola prvým krokom k postupnej harmonizácii daňových sadzieb.
Až 69 percent firiem z prieskumu by privítalo aj jednu európsku daňovú sadzbu.
Spoločný daňový základ by bol dobrovoľnou možnosťou pre každú firmu, neznamená to automaticky, že sa budú zjednocovať aj daňové sadzby.
Firmám sa pozdáva jednotný daňový základ najmä preto, že účtovanie by bolo menej administratívne náročné. Firmy predpokladajú, že jednotný základ dane by ovplyvnil aj výšku dane, 22 percent si myslí, že by bola vyššia, 21 percent odhadlo, že dane by boli nižšie a zvyšok si myslí, že rozdiel by bol minimálny.
Myšlienku jednotného základu dane obhajuje eurokomisár pre dane László Kovács. Argumentuje tým, že posilní jednotný európsky trh, zníži nezamestnanosť a zvýši ekonomický rast. Spoločný daňový základ odstráni prekážky podnikania v EÚ a zlepší konkurencieschopnosť firiem. Eurokomisár zdôraznil, že nižšie sadzby nie sú automaticky škodlivé, pretože skúsenosť ukazuje, že ak sú spojené so širokým daňovým základom, výber daní a ich podiel na HDP neklesajú. Nastavenie daňových sadzieb však nemá výlučný vplyv na konkurencieschopnosť krajiny ani na prílev investícií. Napríklad škandinávske krajiny, ktoré majú najvyššie daňové zaťaženie v Európe, napriek tomu patria medzi krajiny vysoko konkurencieschopné, bohaté, s vysokou životnou úrovňou. Podľa eurokomisára Európska komisia neplánuje harmonizáciu daňových sadzieb.
Nižšie daňové sadzby sú efektívnejšie a v súlade s daňovou konkurenciou na jednotnom trhu EÚ, tvrdí OECD v ekonomickej správe o Veľkej Británii. OECD tvrdí, že je dôležité pokračovať v trende znižovania daňových sadzieb a rozširovania firemného daňového základu. Veľká Británia chce znížiť dane pre podniky zo súčasných 30 percent na 28 percent. Za posledných päť rokov znížilo daňové sadzby pre firmy minimálne 16 európskych krajín. Platí to dokonca aj pre škandinávske krajiny, kde sú vysoké dane tradičné. Švédsko znížilo sadzbu dane zo 60 na 28 percent, Nemecko má od roku 2008 znížiť podnikovú daň z takmer 40 na menej ako 30 percent. Vo Francúzsku chcú znížiť dane z 33 na 28 percent. Trend znižovania daňových sadzieb je celosvetový. Dane klesli aj v medzinárodnom porovnaní v rokoch 2000 -- 2006.
StoryEditor