Fotografie plné fetišistických objektov -- topánok na vysokých podpätkoch, korzetov a tiel v tesných kožených odevoch. V kurióznych pózach poskrúcané modelky s výrazným mejkapom á la Barbie. A farby. Tie sú oslepujúce, ostré a krikľavé, rovnako ako známe meno ich autora -- nekonvenčného, inovatívneho, no najmä nekompromisného a obzvlášť žiadaného fotografa Guya Bourdina (1928 -- 1991), žijúceho prevažne v Paríži, ktorý si neprestajným experimentovaním dokonale vycibril svoj zvláštny pohľad fotografa.
Strach a pôžitok
Jeho fotografie, známe predovšetkým z obálok významných módnych časopisov ako napr. Vogue, majú vždy tak trochu hrozivé podfarbenie, pričom ide o akúsi kombináciu smrti a pôvabu, nebezpečenstva a pôžitku. Aj spolupráca s ním si údajne vyžadovala kus "masochistického charakteru" -- ako spomína jedna z jeho modeliek. Okrem toho, že bol obvinený z chorobnej nenávisti voči ženám, často skúšal i trpezlivosť svojich modelov, na poznámku o istej podobnosti jeho tvorby s pornografiou sa Bourdin iba zasmial a odvetil: "Nenúťte ma smiať sa, toto je umenie." S jeho tvorbou, ktorá taktiež obsahuje aj mnohé filmy a úvodníky, sa v týchto dňoch môžeme stretnúť v londýnskom Victoria & Albert Museum -- Národnom múzeu umenia a dizajnu. Aktuálna expozícia potrvá do sedemnásteho augusta a návštevníkom tak v tejto forme po prvýkrát sprístupní Bourdinove publikované a rovnako aj súkromné diela.
Nielen fotografie
Prvá miestnosť expozície predstavuje akýsi výber autorových reklamných fotografií z obdobia neskorých sedemdesiatych rokov (vrcholné obdobie Bourdinovej tvorby). Odhaľuje jeho nezvyčajnú kombináciu talentov vrátane technickej zručnosti a pôsobivej schopnosti vytvárať presné a dramatické scény. Tie predstavujú akési náznaky, tajomno a narážky, ako pootvorené dvere, tiene či abstraktné telá. Bourdinove filmy sú súčasťou expozície -- návštevník tak objaví ďalšiu dimenziu jeho tvorby.
Svojský vizuálny jazyk
Druhá miestnosť návštevníkom ponúkne prekvapujúci pohľad na Bourdinovu tvorbu. Ide o stovky nezverejnených súkromných polaroidov, prvých čiernobielych fotografií, kresieb, poznámok či diapozitívov. Fotografie z tejto časti sú zbavené módneho podtónu, no taktiež ľudskej figúry, pričom odhaľujú Bourdinov svojský vizuálny "jazyk" a mnohé známe a taktiež v neskoršej tvorbe sa opakujúce motívy. Je zaujímavé dodať, že počas dvadsiatich rokov a v takejto forme Bourdinove fotografie ešte neboli prezentované, keďže autor nechcel, aby boli vytrhnuté z vlastného, originálneho kontextu vtedy aktuálnych výstav a publikácií.