Majster kubizmu Pablo Picasso prijal Francúzsko za svoj domov. Napriek tomu však vždy ostal Španielom a v jeho rodnej krajine sa teraz chystajú na 125. výročie jeho narodenia. "Rok 2005 sa niesol v znamení Cervantesa a Dona Quichota, zatiaľ čo rok 2006 bude patriť Picassovi," uviedol riaditeľ Picassovho múzea v Malage - Bernardo Laniado-Romero. Jeho návštevníci budú mať do júna možnosť uvidieť najvystavovanejšie práce maliara vrátane obrazov, ktoré doteraz nikdy nevystavovali mimo múzea Chateau Grimaldi vo francúzskom meste Antibes - povojnového domova Picassa.
Tento rok je tiež 70. výročím nominácie maliara na šéfa madridského múzea Prado, teda post, ktorý nikdy neprijal. V roku 2006 ubehne aj 25 rokov od vrátenia jedného z najväčších Picassovych majstrovských diel Guernica. Vyobrazenie hororu nacistického bombardovania, ktoré so zemou zrovnalo rovnomennú baskickú dedinu počas španielskej občianskej vojny. Režim Adolfa Hitlera bol spojencom generála Francisca Franca, ktorý v tom čase konflikt vyhral a na čele Španielska ostal až do svojej smrti v roku 1975. Prado a ďalšie slávne madridské múzeum Reina Sofia, v ktorom sa v súčasnosti dá Guernica uvidieť, spoja svoje sily, aby oslávili návrat obrazu, predtým vystavenom v newyorskom Múzeu moderného umenia. Picasso možnosť vrátenia diela do Španielska pripúšťal iba v prípade, že Franco zomrie.
Kubistický velikán Picasso sa narodil v roku 1881 v Malage. Až do svojej smrti v roku 1973 nikdy nezanevrel na svoje korene. Prvýkrát prišiel do Paríža v roku 1901, aby sa nadýchal vzduchu hlavného mesta avantgardného hnutia. Vtedy ešte netušil, že väčšinu svojho života strávi práve v krajine galského kohúta. Od roku 1939 sa už späť do Španielska nevrátil. Generál Franco zomrel dva roky po Picassovej smrti. "Dostával ponuky, aby sa vrátil. Nikdy však nechcel poškvrniť pamiatku a duše svojich kamarátov francoizmom," spresnila Picassova dcéra Christine Ruiz.
Španieli však aj napriek tomu považujú umelcovo dedičstvo za súčasť svojej národnej hrdosti. Prvé Picassove múzeum otvorilo v Barcelone svoje brány už v roku 1963. Práve ulice katalánskej metropoly ho v roku 1907 inšpirovali k namaľovaniu jedného z jeho najslávnejších diel - Las Senoritas De Avignon alebo portrét prostitútok pracujúcich na ulici.
StoryEditor