Písal sa 21. august 1968. Skupinka detvianskych robotníkov sa vracia poobede domov z práce, keď zbadá kolónu cudzích tankov. Šokovaní robotníci začínajú na nevítaných návštevníkov hádzať kamane, odpoveďou je streľba zo samopalov. Jeden z robotníkov, Štefan Zdechovan na mieste zomrel - ďalší boli zranení.
Aj takto to vyzeralo presne pred 38 rokmi, keď do bývalého Československa vpadli kvôli údajnej vnútropolitickej destabilizácii vojská piatich členských krajín vtedajšej "socialistickej" Varšavskej zmluvy. (Sovietsky zväz, NDR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko).
Štefan Zdechovan sa tak dostal medzi obete augustovej okupácie. Tým vlani schválili poslanci Národnej rady SR oškodné 180- tisíc korún v prípade zabitia, polovicu z tejto sumy náleží zranením s trvalými následkami. Štát zatiaľ vyplatil štyri milióny korún. "Z 96 žiadostí, ktoré sme zatiaľ dostali, bolo priznané odškodnenie v 51 prípadoch. Zabitie poškodenej osoby sme zaznamenali v desiatich prípadoch," hovorí Ján Zanovit z rezortu spravodlivosti. Podľa Ústavu pamäti národa bolo počas okupácie zabitých devätnásť osôb, ďalších 130 bolo zranených.
K finančnej náhrade za ujmy spôsobené komunistickým režimom sa hlásia aj iní - ľudia, ktorých Ústredný výbor KSČ zaradil pre rôzne aktivity proti totalitnému režimu na tzv. Čiernu listinu. Medzi nich patrí aj otec súčasného ministra financií Izidor Počiatek. "Postavil som sa za Dubčekov akčný program a proti okupácii. Odvtedy som mal problémy nájsť si zamestnanie, nemohol som ani cestovať do zahraničia," vysvetľuje Počiatek. Priznáva, že bol agentom tajnej komunistickej polície ŠtB - "bolo to však iba naoko." Aj preto s ním eštebáci mali prerušiť spoluprácu. "Začali ma považovať za amerického agenta," dodáva Izidor Počiatek. O jeho odškodnení by za istých okolností mohla rozhodnúť nová vláda, kde sedí jeho syn. "Nemám na to úplne vyhranený názor, ale určite sa budeme touto témou zaoberať," reagoval pre HN minister Ján Počiatek.
Vicepremiérovi Dušanovi Čaplovičovi sa Čierna listina veľmi nepáči. Hovorí, že obsahuje aj ľudí, ktorí tam nepatria. "Ak sa listina historicky prehodnotí a príde za mnou niekto s návrhom odškodňovania, dá sa to riešiť." Rovnaký postoj má aj historik Ústavu pamäti národa Patrik Košický. "Sú tam aj mnohí bývalí komunisti a možno sa zorientovali neskôr, ale ich komunistická minulosť sa nedá vymazať."
Ústav pamäti národa pritom stále hľadá ľudí, ktorí majú byť odškodňovaní na základe platného zákona. Počet obetí, ktoré zatiaľ našli, sa týka len prvého roka. Košický hovorí, že budú pokračovať až do roku 1991. "Chýbajú nám dokumenty, ktoré zaplavilo v pražskom archíve." Práve preto chcú požiadať vládu o predĺženie lehoty, dokedy môžu ľudia žiadať o odškodnenie. Termín je v súčasnosti len do konca tohto roka.
Známe mená na "Čiernej listine
Vladimír Mečiar - politik, bývalý predseda vlády
Michal Kováč - politik, bývalý prezident
Miklós Duray - politik, poslanec NR SR
Dominik Tatarka - spisovateľ
Ladislav Ťažký - spisovateľ
Aké ďalšie skupiny ľudí už odškodnili:
- obete zavlečenia do nacistických koncentračných a zajateckých táborov - 326 miliónov korún
- osoby odškodňované na základe zákona o súdnej rehabilitácii - 582 miliónov korún
- účastníci československých zahraničných alebo spojeneckých armád, resp. domáceho odboja - 737 miliónov korún
Zdroj: MS SR