Najzaťaženejšie úseky slovenských ciest očakáva v najbližšom období ďalší nápor. Na diaľnicu Bratislava - Trnava, po ktorej už v súčasnosti prejde 44-tisíc áut denne, pribudne po spustení výroby Kia Motors pri Žiline 1 200 až 1 500 kamiónov. Počítať treba tiež s vozidlami do automobilky PSA Peugeot Citroen pri Trnave, do nových priemyselných parkov či rôznych logistických centier, ktoré diaľnicu obkolesia. Koľko áut presne pribudne, sa nedá podľa odborníkov povedať, keďže investori svoje zámery taja. Generálny riaditeľ DHL Express Slovensko Laurenc Svitok, ale aj iní dopravcovia sú však presvedčení, že nárast hustoty dopravy bude výrazný.
Cestári sú optimisti
"Vôbec to nebude také dramatické. Absolútny extrém štvorpruhovej diaľnice (po dva pruhy v každom smere, pozn. red.) je 150-tisíc vozidiel denne a tretina z toho sa dá zvládnuť bez mihnutia oka," oponuje Peter Schlosser z Odboru dopravného inžinierstva Slovenskej správy ciest. Podľa neho diaľnica Bratislava - Trnava nápor vydrží. Napríklad v Nemecku je 60-tisíc vozidiel denne na štvorpruhovej diaľnici bežným javom. Prírastok vzhľadom na spustenie automobilky Kia by mal predstavovať tri kamióny za minútu. "Je to zanedbateľné množstvo. No časom sa môže stať, že pravý pruh sa vyhradí výlučne pre nákladnú dopravu a osobným autám zostane len pruh ľavý, ako je to v už spomínanom Nemecku," hovorí Schlosser. Parametre slovenskej diaľničnej siete sú podľa neho dobré, no veľmi zlý je technický stav vozoviek.
Východu hrozí kolaps
Rozšírenie úseku Bratislava - Trnava na šesťpruh predpokladá Schlosser asi za desať rokov. Profesor Dopravnej univerzity v Žiline Ján Mikolaj spresňuje, že s jeho rozšírením by nemal byť problém, pretože deliaci pás je dosť široký a ochranné pásmo okolo cesty patrí cestárom. "V súvislosti s príchodom významných investícií skutočne zlá situácia môže nastať v smere Žilina - východ," tvrdí Mikolaj.
Spojenie je slabé a na jeho zlepšenie sa má využiť systém financovania diaľnic a rýchlostných komunikácií zo súkromných zdrojov. Ide o v našich podmienkach nevyskúšaný model, ktorý v sebe skrýva viaceré riziká.
"Žilina - Martin - Turany je už dnes veľký problém," súhlasí s Mikolajom riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák. Ku kritickým situáciám na tomto úseku dochádza aj teraz, kapacita ciest nevyhovuje aj bez toho, aby pribúdalo zásobovanie fabrík s polhodinovou presnosťou. "Kolaps je veľmi pravdepodobný," dodáva Palčák.
Problémom je aj Bratislava
Dve tretiny problémov s kapacitou na slovenských cestách predstavuje podľa Schlossera už tradične úsek Nitra - Žiar nad Hronom a lievik pri Považskej Bystrici. Žilina, Martin a Považská Bystrica sú od seba tak blízko, že pri ich vzdialenosti chodia ľudia bežne pracovať do iného mesta, čo situáciu komplikuje.
Zlý stav je aj na bratislavskom diaľničnom úseku Mierová - Senecká s priemernou intenzitou 60-tisíc a v špičke až 100-tisíc vozidiel denne. Najviac zaťažený je Prístavný most. Ten bol v 80. rokoch minulého storočia naprojektovaný s výhľadom do roku 2010 na kapacitu 50-tisíc áut denne, čo je už v súčasnosti dávno prekonaná hodnota. Vzhľadom na jeho konštrukciu je otázne, či sa dá rozšíriť a pritom znesie zvýšený nápor kamiónov.
Cestná sieť na Slovensku
Diaľnice 321 km
Rýchlostné cesty 123 km
Cesty prvej triedy 3 341 km
Cesty druhej triedy 3 734 km
Cesty tretej triedy 10 401 km
Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest