Nepohodlní konatelia
Všetci dostali tresty za vraždu Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. Bujňák bol konateľom firmy Slovdrev, cez ktorú páchatelia z Devín banky vytunelovali 22 miliónov korún. Holub bol konateľom firmy Sentek - cez ňu malo z banky odtiecť ďalších 35 miliónov korún. Nepohodlným kvôli daňovej kontrole a možnému záujmu polície sa stal aj prvý zavraždený - Zoltán Nyitrai. Vraždu Nyitraia a Holuba si objednal Ľubor Sz. Prokurátor žiadal pre neho výnimočný trest - neúspešne. Súd ho poslal za mreže len na 15 rokov. "Podľa súdneho znalca je totiž v jeho prípade reálna šanca na nápravu," vysvetlila hovorkyňa Špeciálneho súdu Katarína Kudjaková. Na 13 rokov pôjdu do väzenia František B. a Juraj L., ktorí sa podieľali na jednej vražde. Tresty v rozmedzí päť až šesť rokov si budú musieť za únos Bujňáka odpykať Daniel G., Štefan F a Vladimír A. Rozsudok ešte nie je právoplatný, väčšina obžalovaných sa odvolala. Prokurátor sa vyjadrí až potom, ako mu ruzsudok doručia.
Rituálna vražda?
"Zatiaľ čo Bujňákova vražda priamo súvisela s tunelovaním Devín banky v konkurze, ostatné dve vraždy spájajú s týmto prípadom len osoby páchateľov. Boli to nájomné vraždy v ich pravej podobe," zdôraznil predseda senátu Emil Klemanič. Likvidácia obetí bola obzvlášť brutálna: Nyitraia ubili železnou tyčou, Holuba uškrtili šnúrou od padáka - všetkých troch potom zastrelili. Bujňák sa stal nepohodlným potom, čo Mariánovi J. na jeho podnet zablokovali účet v ČSOB. Páchatelia ho najprv vylákali, uniesli a väznili štyri dni. Potom, čo podpísal dokumenty potrebné na odblokovanie účtov, ho zastrelili. Krátko po smrti mu navyše vypichli oči. Klemanič pripustil, že takéto zohavenie tela mohlo byť istým rituálom. Marián J., Ondrej N. a Juraj L. sa čoskoro opäť postavia pred súd. Obžalovaní sú totiž aj z tunelovania Devín banky v konkurze.
Pravá tvár vrahov
Ondrej N. a Juraj L. tvrdili vo svojej obhajobe, že obete chceli len vystrašiť a vraždy neboli vopred naplánované. Na vine malo byť skratové konanie Mariána J., ktorého sa údajne obaja báli. Ani advokát Ondreja N. Daniel Zachar nesúhlasí s tým, ako súd vyhodnotil dôkazy. "Miera zavinenia nebola správne posúdená." Podľa súdu je však situácia jednoznačná - vraždy boli premyslené a vzťahy medzi obžalovanými boli priateľské a nadštandardné. "Pri odposluchoch sa odhalila ich pravá tvár. Aj po vraždách sa rozprávali, ako by sa nič nestalo - o tom, že sa jeden z nich oženil, alebo ako lacno kúpil auto," dodal Klemanič.
Tunelovanie Devín banky pred konkurzom:
Exriaditelia Devín banky Ľubomír Kanis a Pavel Rusnák a bývalá šéfka úverového oddelenia sú už od februára vo vyšetrovacej väzbe. Podľa polície mali spolu s ďalšími štyrmi osobami vytunelovať z banky asi miliardu korún. Peniaze mali spreneveriť cez zmenkové obchody v rokoch 1998 až 2001. Väčšina z nich mala skončiť v spoločnosti APIS. Tá bola s bankou prepojená personálne aj majetkovo. Vyšetrovateľ preto stíha aj predstaviteľov tejto spoločnosti. "Obvinení si podali na Najvyšší súd sťažnosť proti vzatiu do väzby, ten ale ich žiadosť zamietol," informovala HN hovorkyňa Generálnej prokuratúry Svetlana Husárová.
Tunelovanie Devín banky v konkurze:
Už v auguste by malo pokračovať pojednávanie v ekonomickej časti kauzy tunelovania Devín banky. Deväť obžalovaných vrátane bývalého správcu konkurznej podstaty Pavla G. a osobitného správcu Mareka H. malo štátu spôsobiť škodu za 57 miliónov korún. Správcovia mali so spoločnosťou Slovdrev uzavrieť zmluvu o archivácii a chemickej konzervácii zhruba 50-tisíc dokumentov banky. Firme za to vyplatili 22 miliónov Sk. Podľa prokuratúry však bola zmluva fiktívna - obžalovaní mali následne peniaze previesť na iné účty a odtiaľ ich vyberať pre vlastnú potrebu. Pavol G. i Marek H. tvrdia, že sú nevinní. O ďalších 35 miliónov korún mala prísť banka pri vzájomnom započítaní pohľadávok s firmou Sukmont. Podľa prokuratúry tak bol porušený zákon o konkurze a vyrovnaní.
História jednej banky
1992 - Devín banku založili tri odborové zväzy spolu so Slovenským zväzom výrobných družstiev a Slovenskou poisťovňou.
1995 - Na čelo banky sa dostal Karol Martinka. Mal blízko k HZDS. Banka začala v tom čase deblokovať ruský dlh.
1995 - Banka uzavrela s Ministerstvom financií SR zmluvu na sprostredkovanie dovozu vojenskej techniky.
1996 - Druhá zmluva s ministerstvom - banke zaručovala 20 percent z deblokovanej sumy. Na jej základe banka dnes žiada od rezortu zhruba 5 miliárd Sk - aj s úrokmi.
1997 - Martinku vystriedal Ľubomír Kanis. Mal blízko k SDĽ (údajne sa zaslúžil o to, že sa predsedom SDĽ stal Jozef Migaš). Počas jeho vedenia bola banka poverená deblokáciami pre Slovenské elektrárne, na čele ktorých stál Štefan Košovan (tiež blízky SDĽ).
1999 - Banka podala žalobu na rezort financií kvôli tomu, že nedostala za deblokácie provízie. Podľa ministerstva banka na to nemala nárok.
2000 - Vláda schválila návrh mandátnej zmluvy, podľa ktorej Devín banka do konca roka 2000 deblokuje pohľadávky SR voči Rusku v hodnote 60 miliónov dolárov.
2001- Banka skrachovala.
2005 - Okresný súd Bratislava 1 rozhodol, že rezort financií by Devín banke mal vyplatiť 1,6 miliardy korún za deblokáciu ruského dlhu podľa mandátnej zmluvy s rezortom, miliarda sú úroky z omeškania. Ministerstvo aj správca konkurznej podstaty Devín banky sa odvolali.
Zdroj: hn
| Obžalovaným nepomohla ani vysoká inteligencia, mimoriadny cynizmus spečatil ich osud. Snímka SITA/T. Benedikovič |