Stop pre rizikové krajiny? Naše zbrane si cestu nájdu

Vojenský materiál zo Slovenska končí aj v rizikových krajinách. Vlani slovenské firmy vyviezli takýto tovar napríklad do Číny, Sudánu či Angoly. Vyplýva to z výročnej správy za rok 2005, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva. "Vývoz do týchto krajín zrejme neprospeje dobrému imidžu Slovenska v očiach humanitárnych mimovládnych organizácií," upozorňuje bezpečnostný analytik Ivo Samson. Hoci s Čínou obchodujú aj krajiny Európskej únie, podľa neho ide len položky, "ktoré nie sú vedené ako rizikové materiály zbrojného charakteru".

Čerpadlá pre Čínu
Sankcie ani medzinárodné problémy napriek tomu Slovensku nehrozia. Podľa Samsona majú embargá na podobné krajiny zväčša len odporúčací charakter, alebo sa vzťahujú len na konkrétny druh vojenského materiálu. Do rizikovej Číny smerovali hydraulické čerpadlá pre motory. "Nezáväzné embargo na vývoz do tejto krajiny pritom stanovuje, že sa tam nemá vyvážať len vojenský materiál smrtiaceho charakteru," povedal pre HN riaditeľ odboru riadenia obchodovania s citlivými tovarmi rezortu hospodárstva František Babuška.
Slovensko nie je viazané len embargami OSN a EÚ, ale aj kódexom pre obchodovanie so zbraňami - zdôrazňuje Barbora Černušáková, ktorá sa donedávna zaoberala kontrolou vývozu zbraní.
Ako problematický sa tak môže prejaviť napríklad vývoz vojenského materiálu do Angoly či Azerbajdžanu. "Jedným z kritérií kódexu je nevyvážať vojenský materiál do oblastí, kde existuje regionálna nestabilita." V Angole sa pritom len pred štyrmi rokmi skončil dlhotrvajúci vojenský konflikt. "Ne je možné celkom zabrániť tomu, aby sa dodávka zbraní nedostala do nesprávnych rúk," dodala Černušáková. Ak dovezený tovar prospeje civilnému obyvateľstvu, nie je podľa nej dôvod namietať. "Dôležité je, aby sa nedal transformovať na zbrane." Napríklad do Angoly išli zo Slovenska odmínovacie zariadenia, problém neznamená podľa rezortu ani export do ďalšej africkej krajiny. "Do Sudánu sa síce vyviezol vojenský materiál, ten však slúži pre potreby ozbrojených zborov OSN, ktoré na danom území pôsobia," dodáva Babuška.

Siedmi žiadatelia neuspeli
Podľa výkonného riaditeľa Združenia obranného priemyslu Vladimíra Šimanského je prakticky nemožné vyviezť oficiálne zbrane do zakázanej krajiny. "Ministerstvo zahraničných vecí, licenčná komisia a ďalšie inštitúcie posudzujú individuálne každú žiadosť. Kam má tovar ísť, kto je konečný užívateľ, cez aké kanály sa k nemu dostane a zvažujú konkrétne riziká. Ak sú privysoké, žiadosť neschvália." Len vlani rezort hospodárstva zamietol sedem žiadostí o licenciu na vývoz vojenského materiálu. "V dvoch prípadoch boli dôvodom formálne nedostatky, v piatich išlo o zamietnutie na základe vyjadrení ministerstva zahraničných vecí, ktoré majú pre nás záväzný charakter," zdôraznil Babuška.
Podľa hovorcu rezortu diplomacie Juraja Tomagu dáva ministerstvo záporné stanovisko zväčša vtedy, ak je na krajinu uvalené prísne embargo. Šimanský dodáva, že priemysel sa snaží dohodnúť so štátnou správou na zozname krajín, do ktorých je vývoz vojenského materiálu vyslovene zakázaný a ktoré sú "na hrane", ale vývoz je stále možný. "Spätná väzba je taká, že sa to dosť dobre nedá, pretože situácia v týchto oblastiach sa neustále vyvíja."

Miliardový biznis
V obchode s vojenským materiálom sa na Slovensku točia miliardy. Podľa správy ministerstva hospodárstva boli vlani vydané licencie na vývoz tovaru v objeme 1,8 miliardy korún. Dovoz na Slovensko bol ešte vyšší. Ministerstvo povolilo import za 2,5 miliardy. Firmy, ktoré chcú obchodovať so zbraňami, musia mať previerku priemyselnej bezpečnosti, preverení musia byť aj ich štatutári. Inak povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom nedostanú. Rezort hospodárstva vlani zamietol štyri žiadosti o udelenie povolenia. "Vo väčšine prípadov sme tak postupovali na základe vyjadrení niektorého zo zákonom stanovených štátnych orgánov, ktoré majú pre ministerstvo záväzný charakter. Konkrétne dôvody nie je možné uviesť, ide totiž o utajované skutočnosti," Problematiku obchodovania so zbraňami monitoruje aj SIS. "V roku 2005 sme príjemcom zo zákona odstúpili niekoľko informácií, upozorňujúcich na riziká zamýšľaných transakcií," uviedol hovorca tajnej služby Vladimír Šimko.