V zdravotníctve nefunguje ekonomika

Ďalším zdrojom neefektívnosti a plytvania je fakt, že jednotlivé druhy nákladov sú významne ovplyvnené mimo pôsobnosti poskytovateľov a poisťovní. Vhodným príkladom sú lekári a sestry zamestnaní vo verejnej službe, kde majú tarifné mzdy stanovené zákonom. V súčasnom zdravotníctve nefunguje najmä ekonomika.
Výdavky na zdravotnú starostlivosť v rokoch 2000 až 2002 prekročili príjmy z poistného od občanov a od štátu za jeho poistencov asi o 8 až 8,5 miliardy korún. Paradoxne, aj to málo peňazí, ktoré sú, sa využíva neefektívne a často iracionálne. Napríklad až jednu tretinu zdrojov spotrebujeme na lieky, ale zároveň sa ročne vyhodí 30 ton nepotrebných či nepoužitých liekov.

HLAVNÝM PROBLÉMOM EKONOMIKA
V zdravotníctve dnes ekonomicky aktívne obyvateľstvo vo veku od 20 do 55 rokov finančne prepláca svoje potreby. Málo zaťažujúcou skupinou v nadspotrebe zdravotnej starostlivosti sú deti do 19 rokov. Výstražným momentom je, že nákladovosť na zdravotnú starostlivosť začína prudko narastať vo veku od 40 rokov, s kulmináciou vo veku 55 rokov, čo je dôsledok nedostatočnej preventívnej starostlivosti s priamym dosahom na nákladovosť. Silne zaťažujúcou kategóriou sú občania - poistenci vo veku nad 55 rokov, nakoľko náklady na túto kategóriu sú výrazne vyššie než platby do systému.
Rok 2003 možno v slovenskom zdravotníctve označiť ako rok legislatívnych zmien a núdzových stabilizačných opatrení. Zaviedli sa 20-korunové poplatky za návštevu ambulancie lekárov prvého kontaktu, za recept v lekárni, za návštevu pohotovosti a 50-korunové poplatky za každý deň pobytu v nemocnici, najviac však za 21 dní hospitalizácie, pričom prvý a posledný deň pobytu sa počítajú ako jeden deň. Napriek všetkým doterajším a často radikálnym opatreniam si zadlžovanie systému udržiava viac-menej vyrovnaný trend.
V roku 2003 vytvorený dlh systému dosiahol čiastku 6,1 miliardy Sk, teda dosiahol druhú najnižšiu hodnotu, aj keď sa vôbec výrazne nevymyká dlhodobému priemeru. Treba však povedať, že príčinou mierneho poklesu intenzity zadlžovania systému za rok 2003 bolo zvýšené zaťaženie obyvateľstva, a to predovšetkým zavedením spomínaných paušálnych poplatkov a nárast spoluúčasti na spotrebe liekov. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR vzrástla spoluúčasť v roku 2003 o 3,5 miliardy Sk voči predchádzajúcemu roku. Inak povedané, keby nebolo došlo k výraznému zvýšeniu zaťaženia obyvateľstva (teda za podmienok platných v roku 2002) bolo by zadlženie dosiahlo v roku 2003 až 9,6 miliardy Sk. Vytvorený dlh je dlhodobo generovaný rozdielom medzi finančnými zdrojmi (6,4 percenta z HDP) a skutočnými výdavkami (7,2 percenta z HDP) na zdravotníctvo. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že jedno percento ľudí čerpá 29 percent výdavkov, ktoré sú výdavkami v kategórii finančne zvlášť náročných výkonov. Táto situácia spôsobuje prakticky všetky negatíva, ktoré v zdravotníctve existujú - zadlžovanie, ale zároveň plytvanie vzácnymi zdrojmi, chronický nedostatok prostriedkov, pokles kvality až nedostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, nerovnosť pri jej poskytovaní, dlhé čakacie lehoty na operácie, predbiehanie sa za úplatky, korupcia, zlý manažment a hospodárenie. Výsledkom je, že občania nie sú spokojní so stavom zdravotníctva.
Minister Rudolf Zajac definoval spolu so svojím poradcom Petrom Pažitným niekoľko základných východiskových faktov súčasného stavu: finančná nerovnováha, narušený princíp spravodlivosti, dlhodobo neudržateľný rozsah súčasnej zdravotnej starostlivosti, mäkké rozpočtové pravidlá, manažovanie rezortu lekármi, prezamestnanosť zdravotníckeho personálu, neefektívne oddlženie do roku 2002, nevhodné motivačné mechanizmy, logické systémové chyby. Zároveň zdôrazňujú, že zdravotný systém ovplyvňuje len štvrtinu nášho zdravotného stavu a štruktúra chorôb sa mení, čo má tiež vplyv na situáciu v zdravotníctve.

RIEŠENÍM REFORMA
Ak štát nemá riešiť nedostatok zdrojov v zdravotníctve na úkor občanov a drasticky zvýšiť poistné či dane, alebo obmedziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, musí sa pristúpiť k zásadnej reforme, ktorá odstráni netransparentnosť a neefektívnosť v systéme financovania zdravotníctva. Na jednej strane by malo vytvorenie konkurenčného prostredia motivovať jednotlivých účastníkov systému na racionálne využívanie zdrojov a prevenciu, na druhej strane by mal štát regulovať a dohliadať na také poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na aké majú občania zákonný nárok. Počas schvaľovacieho procesu v slovenskom parlamente sa pôvodná podoba šestice reformných zákonov zmenila. Regulácie štátu je v nich viac, súťaživosti, naopak, menej, nemocnice sú v porovnaní so zdravotnými poisťovňami zvýhodnené, rovnako aj všeobecní lekári v ambulanciách v porovnaní s ostatnými. Minister Zajac sa však tvári spokojne, napriek tomu, že si uvedomuje potrebu novelizácií týchto zákonov.

ZÁKON O ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNIACH
Zásadnou zmenou je zmena zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Na transformáciu bude potrebný súhlas viac ako polovice zriaďovateľov a ich základné imanie musí byť najmenej 100 miliónov korún. Akcie poisťovní budú len na meno, bez možnosti zmeniť ich na doručiteľa. Štát si zachová 100 percent akcií len v dvoch z nich - vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni. Zdravotné poisťovne pritom nebudú môcť podnikať, zriaďovať vlastné zdravotnícke zariadenia či distribúciu liekov. Nakupovať napriamo budú môcť len finančne náročné lieky pre konkrétnych pacientov. Ak poisťovňa dosiahne zisk, bude povinná ho použiť na úhradu výkonov pacientom na čakacích listinách. Činnosť zdravotníckych zariadení bude kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého predsedu a správnu radu bude voliť vláda a dozornú radu parlament. Okrem toho bude úrad niesť zodpovednosť, ak svojím rozhodnutím spôsobí škodu. Pacienti budú mať právo zmeniť poisťovňu raz ročne a poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu s každým praktickým lekárom, s ktorým uzavrie zmluvu aspoň jeden pacient. Zároveň majú poisťovne povinnosť uzatvoriť zmluvy so všetkými lekárňami, je ich však možné vypovedať. Čo sa týka nemocníc, poisťovne si budú môcť vyberať, s ktorými uzatvoria zmluvy. Rovnako, ako v prípade lekárov - špecialistov.

ZÁKON O ZDRAVOTNOM POISTENÍ
Tento zákon zavádza dva druhy poistenia - verejné a individuálne. Z verejného poistenia bude hradená základná zdravotná starostlivosť, bude povinné a jeho rozsah stanoví zákon, zatiaľ čo individuálne bude dobrovoľné a pôjde nad rámec povinného poistenia. Individuálne pripoistenie sa bude tvoriť na komerčnom princípe. Zároveň sa menia odvody. Štát bude platiť po novom 4 percentá, samostatne zárobkovo činné osoby 14 percent, zamestnávatelia 10 percent a ostatní, ak je ich zdaniteľný príjem vyšší ako minimálna mzda 14 percent. Zdravotne postihnutí budú platiť odvody 7 percent z vymeriavacieho základu a ich zamestnávatelia 5 percent z vymeriavacieho základu.

ZÁKON O POSKYTOVATEĽOCH ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude môcť pracovať len za predpokladu, že dostane licenciu vydanú príslušnou komorou a povolenie, ktoré bude vydávať štát alebo vyšší územný celok. Okrem vzdelania pribudla aj podmienka bezúhonnosti. Zákon však zaručuje voľný vstup na trh a upravuje podmienky ich fungovania. Naproti pôvodnému návrhu zrušiť štyri stavovské organizácie sa vytvorí piata komora s názvom Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov. Členstvo v komorách po novom už nebude povinné, ale dobrovoľné. Zásadnou zmenou je transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Podľa schváleného zákona bude 51 percent ich akcií vlastniť štát a do zvyšných 49 percent budú môcť vstúpiť vyššie územné celky, vysoké školy a obce. Okrem toho je novým pojmom v zákone tzv. verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je optimálna sieť na danom území definovaná štátom. Pojem verejná sieť poskytovateľov označuje všetkých, ktorí majú zmluvu aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou. O stanovení minimálnej siete bude rozhodovať vláda.

ZÁKON O ROZSAHU ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Ruší súčasný systém hradenia výkonov. Nový systém má zaviesť zoznam výkonov, ktoré vedú k zisteniu ochorenia a odstráneniu choroby. Diagnózy sa rozdelia na prioritné, ktoré bude plne hradiť zdravotná poisťovňa, tie na ktorých bude participovať pacient a na tie, ktoré si bude pacient hradiť sám. Výška spoluúčasti pacienta sa bude meniť podľa toho, či bude deficit v systéme alebo nie. Rozhodovať o nej bude vláda na návrh ministerstva zdravotníctva. Zoznam prioritných chorôb sa bude meniť raz ročne. Doplácať budú pacienti priamo lekárom a nemocniciam, pričom od doplatkov sú oslobodené deti vo veku do troch rokov. V oblasti zubnej prevencie bude pacientovi hradiť poisťovňa starostlivosť v plnej miere za predpokladu, že v predchádzajúcom roku absolvoval preventívnu prehliadku. Preventívne prehliadky budú hradiť poisťovne aj v oblasti telovýchovného lekárstva.

ZÁKON O ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Zákon definuje zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri jej poskytovaní, ako aj zaobchádzanie so zdravotnou dokumentáciou. Upravuje aj pojmy ako jednodňová chirurgia, dispenzárna starostlivosť či neodkladná starostlivosť. Za neodkladnú zdravotnú starostlivosť sa bude považovať aj starostlivosť poskytnutá pri pôrode. Novým prvkom v zákone je pojem služby súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, medzi ktoré patria ubytovanie, stravovanie v nemocnici, neakútna preprava a podobne. Keďže nie sú zdravotnou starostlivosťou, bude možné zaťažiť ich rôznou mierou spoluúčasti pacienta. Zákon tiež rieši problematiku informovaného súhlasu, ktorý musí mať preukázateľnú formu a poskytnúť starostlivosť bez tohto súhlasu bude možné len pri neodkladnej starostlivosti alebo na základe rozhodnutia súdu. Poskytovatelia majú povinnosť vysvetliť význam zákroku aj osobám nespôsobilým dať informovaný súhlas, napríklad deťom a získať ich názor. V prípade, ak pacient odmietne právo na poučenie má to byť písomne zaznamenané.

ZÁKON O ZÁCHRANNEJ ZDRAVOTNEJ SLUŽBE
Úlohou záchrannej služby je poskytnúť starostlivosť v situáciách, keď je ohrozené zdravie a život osôb. Táto služba sa má podľa schváleného zákona poskytovať nepretržite a bude úzko spolupracovať s lekárskou službou prvej pomoci. Koordinačnú činnosť s integrovaným záchranným systémom bude zabezpečovať poskytovateľ, ktorý je povinný vytvoriť operačné stredisko tiesňového volania a zvukové záznamy z volaní archivovať 10 rokov. Podľa zákona by sa mala sanitka či vrtuľník dostať k pacientovi do 15 minút. Na tento účel sa vytvorí dovedna 207 staníc záchrannej služby, pričom stredísk s leteckou záchrankou by malo byť sedem.
"Reforma zdravotného systému poskytuje príležitosť zmeniť slovenské zdravotníctvo, ktoré ešte stále neprekonalo svoje socialistické dedičstvo. Táto zmena nebude ani automatická, ani lacná, ani bezbolestná a už vonkoncom nebude možné ju vykonať bez účasti občanov. Pozitívne výsledky nemožno očakávať zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Jej úspešný príbeh však musia písať všetci spoločne," tvrdí minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Reformné zákony vstúpia do platnosti od januára budúceho roka, pričom rok 2005 bude prechodným obdobím. Prvé zmeny by mali pacienti pocítiť až v roku 2006.