Kubánec s pozičným talentom

Mimoriadny talent sa na štúdiá vydal do USA, tam sa veľmi aktívne zapájal do šachového života. V r. 1909 zvíťazil v dueli s najlepším Američanom Frankom Marshallom zdrvujúcim pomerom 15:8, v Európe sa jeho prvým triumfom stal prestížny turnaj v San Sebastiane o dva roky neskôr.
Mladý génius. Capablanca mal na svoju dobu natoľko prenikavý pozičný talent, že nad súpermi dominoval bez obrovskej práce v príprave. Zrenie mladého génia ho očividne predurčovalo k veľkým úspechom, čo sa potvrdilo i v r. 1914 v St Petersburgu. Turnaj svetových hviezd mal za úlohu určiť vyzývateľa pre úradujúceho majstra sveta Emanuela Laskera. Kubánec dlho viedol a iba záverečné prehry s Laskerom a Tarraschom ho odsunuli na druhú priečku za 2.šampióna v histórii. V r. 1919 sa na medzinárodnú scénu vrátil víťazstvom v Hastingse a úplným rozdrvením Borisa Kostiča v Havane 5:0. Na rodnej Kube získal v r. 1921 i titul tretieho majstra sveta v histórii v strete s Laskerom 9:5 bez jedinej prehry.
Elegantný diplomat na medzinárodnej scéne prehral partiu (s pezinským rodákom Richardom Rétim) v New Yorku 1924 po neuveriteľných ôsmich rokoch. Tento legendárny turnaj vyhral Lasker pred Capablankom a tretím Aljechinom. Veľký výsledok dosiahol v New Yorku 1927, kde o 2,5 bodu predstihol hlavného konkurenta, ruského emigranta Aljechina. V septembri zlomového roku sa v Beunos Aires stretli v dueli dvaja veľmi odlišní súperi - geniálny talent s mimoriadnym pozičným citom a jeho kreatívny, nesmierne pracovitý vyzývateľ. Zápas o šachovú korunu sa hral na 6 víťazstiev a nepriestreľný Capablanca si nedokázal predstaviť, ako by mohol toľko prehier utŕžiť v jedinom meraní síl. Cieľavedomý Aljechin so železnou vôľou dokázal temer nemožné a z Argentíny cestoval ako 4. majster sveta v histórii vďaka triumfu 6:3 pri 25 remízach. Stret titanov vošiel do histórie ako jedno z najvýraznejších meraní síl šachistov a prístup vyzývateľa sa stal vzorom pre mnohých nasledovníkov stojacich pred "nemožnou" úlohou.
Americký občan Capablanca sa na šachový trón už nikdy nevrátil. V snahe dosiahnuť odvetný duel stroskotal na rovnako prísnych finančných podmienkach aké sám stanovil. Po strate titulu ešte vyhral nejeden silný turnaj ako Berlín 1928, Budapešť 1928 a 29, Ramsgate 1929 a Hastings 1929 či Moskvu 1936. Posledným veľkým turnajom sa stala pre Capablanku šachová olympiáda v Buenos Aires, počas ktorej v Európe vypukla druhá svetová vojna. V r. 1942 geniálny Kubánec predčasne umiera v New Yorku.
Remízová smrť. Tretí majster sveta sa počas svojej kariéry trápil budúcnosťou šachu a predpovedal dokonca "remízovú smrť" tejto krásnej hry. Jeho čierne vízie sa našťastie vôbec nepotvrdili, v súčasnosti má múdra hra čoraz viac prívržencov a výhry z turnajových tabuliek nezmizli. Capablancov štýl ovplyvnil Aljechina, Flohra, Botvinnika, Smyslova a mnohých iných, patril k najnadanejším tvorcom v histórii. Popri bohatom spoločenskom živote diplomata stihol napísať niekoľko dobrých šachových kníh ako Moja šachová kariéra (1920), Základy šachovej stratégie (1922) a Posledné šachové lekcie (1932). Jeho masjtrovstvo v technickej realizácii výhody je podnes vzorom pre každého veľmajstra.