Ani slovenská ženská štafeta na 4x6 km nevylepšila renomé slovenského ženského biatlonu na XX. zimných olympijských hrách v Turíne. Vo štvrtkových pretekoch na tratiach v stredisku Cesana San Sicario obsadilo kvarteto Anna Murínová, Marcela Pavkovčeková, Martina Halinárová, Soňa Mihoková desiate miesto, čo je po štvrtom mieste v Nagane 1998 a piatom v Salt Lake City 2002 najslabší výsledok v ére samostatnosti pod piatimi kruhmi. "Desiate miesto je ďaleko za očakávaním. Cieľom bolo šieste miesto. Z konečného výsledku som sklamaný," smutne skonštatoval prezident Slovenského zväzu biatlonu a tréner slovenskej ženskej reprezentácie Juraj Sanitra. Preteky sa pritom pre Slovenky začali vyvíjať veľmi dobre. Anna Murínová odstrieľala prvú položku bezchybne a na chvíľu sa objavila dokonca na bronzovej pozícii. Od polovice svojho úseku sa však začala prepadávať stále nižšie a odovzdávala s vyše dvojminútovou stratou na 16. pozícii. Po odovzdávke sa v cieli doslova zrútila a plné ruky práce s ňou mal lekár slovenskej biatlonovej výpravy Vladimír Vachalík. "Bolo to s ňou v cieli veľmi zlé, teraz sa to už zlepšuje. Musí si oddýchnuť, vydýchať sa, je jej ešte zle, ale malo by sa to stabilizovať. Myslím, že to bude v poriadku," informoval niekoľko minút po jej dobehnutí slovenských novinárov Vladimír Vachalík. "Jeden a pol okruhu to bolo perfektné. V prvom okruhu som sa cítila veľmi dobre, dokázala som sa držať medzi najlepšími. Potom zrazu prišla na mňa obrovská kríza. Asi som prepálila prvý okruh. Boli tam nejaké pády, musela som dobiehať odstupy. V treťom kole mi prišlo veľmi zle, myslela som, že už ani nedôjdem do cieľa. Začala sa mi krútiť hlava, ledva som prepletala nohami. Na odovzdávku som prišla silou vôle. Som z toho sklamaná, dve minúty straty je veľmi veľa," vravela 32-ročná Murínová opierajúc sa o lekára. "Išlo o fyzický výpadok súvisiaci zrejme s nadmorskou výškou. Myslel som, že doba adaptácie bude dostatočná. Obdivujem ju, že vôbec prišla do cieľa. Videli sme všetci, že ledva stála na nohách," skomentoval jej stav Juraj Sanitra. Marcela Pavkovčeková dosiahla na svojom druhom úseku jedenásty čas a posunula slovenskú štafetu na 14. miesto, Martina Halinárová sa deviatym časom na treťom úseku dostala na dohľad na desiateho miesta - odovzdávala ako jedenásta. "Ten rozbeh pretekov bol katastrofálny. Taký veľký odstup na prvom úseku je na olympiáde tragédiou. Robila som, čo sa dalo, ale keď som videla, ako sme na tom, je to iná chuť do pretekov. Strašne to deprimuje. Ešte chvalabohu, že tá streľba bola bez trestného kola, lebo by to bolo úplne hrozné," stihla povedať tesne pred tým, ako ju opäť, už po piaty raz počas ZOH, vybrali na dopingovú kontrolu. Záver pretekov štafiet bol zo slovenského hľadiska dramatický. Finišmanka Soňa Mihoková podala výborný výkon, zabehla piaty najrýchlejší čas a po skvelom súboji pred cieľom už na štadióne s Ukrajinkou Liliou Jefremovovou až cieľová fotografia určila, že o pár centimetrov bola Slovenka desiata, Ukrajinky skončili v rovnakom čase na 11. priečke. "Vo finiši som zdolala Ukrajinku Jefremovovú, ktorá je medailistka z rýchlostných pretekov. To je však jediné pozitívum dnešných pretekov. Konečný výsledok je pre nás všetky veľkým sklamaním. Priznám sa, že mne sa ani v najhorších snoch nesnívalo, že dopadneme takto zle. Po zbabranej stíhačke sme chceli v štafete ísť aspoň do šiesteho miesta. Verila som tomu. Mali sme to však od začiatku zle rozbehnuté," uzavrela najstaršia zo slovenského kvarteta 34-ročná Soňa Mihoková.