Výrobu prispôsobiť požiadavkám zákazníka

Významným spôsobom sa na tomto vývoji podieľalo strojárstvo, ktoré i po štrukturálnych zmenách ostáva kľúčovým odvetvím spracovateľského priemyslu v pôsobnosti MH SR. Prakticky všetky ekonomické ukazovatele odvetvia sa vyvíjali pozitívne. Tržby strojárstva vzrástli oproti predminulému roku o 49,9 %, pridaná hodnota o 12,5 % a vývoz o 50,0 %. Zo všetkých odvetví najvyšší medziročný rast produktivity práce zaznamenalo strojárstvo - až 47,2 %. Po dlhých rokoch poklesu zamestnanosti v odvetví v roku 2003 nastal aj v tomto ukazovateli zvrat a zamestnanosť stúpla o 1,8 %. Oproti roku 2002 došlo však k miernemu poklesu hospodárskeho výsledku strojárskych podnikov pred zdanením o 0,3 %. Medzi rozhodujúce ziskové oblasti priemyselnej spracovateľskej výroby patrila predovšetkým výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov. Tento sektor zaznamenal absolútne najväčší prírastok tržieb takmer o 77 %. Motorové vozidlá ako aj komponenty pre automobilový priemysel boli v roku 2003 aj rozhodujúcimi vývoznými artiklami a tvorili až 66,8 % vývozu odvetvia a 26,7 % celkového slovenského vývozu.
Popri automobilovom priemysle sa priaznivo vyvíjala aj výroba strojov a zariadení, kde bol nárast tržieb 21,2 %, nárast vývozu 18 % a nárast produktivity práce 27,6 %. Dobre sa vyvážali najmä ložiská, ozubené kolesá, prevodové a ovládacie prvky, elektrické prístroje pre domácnosť, čerpadlá a kompresory.
Podiel strojárstva na priemyselnej produkcii od roku 1990 prudko klesal. Obrat však nastal v roku 1995. Odvtedy podiel strojárstva na priemyselnej výrobe stúpa najmä vplyvom zahraničných investícii. V roku 2003 dosiahol 28 %. Tradícia slovenského strojárstva teda opäť ožíva, no v inej skladbe sortimentu a výrobkov. Niektoré v minulosti významné sektory sa utlmili prirodzeným vývojom, iné nezvládli vstup do tvrdého konkurenčného prostredia. Slovenské strojárstvo zachytilo globalizačný trend najmä v automobilovom priemysle, ktorý tvorí základ modernizácie a konkurencieschopnosti odvetvia.
Vstup Slovenska do Európskej únie sa bytostne dotýka celého priemyslu a tým aj odvetvia strojárstva. V porovnaní s vyspelými krajinami EÚ je síce konkurenčná schopnosť slovenského priemyslu nižšia, napriek tomu je odvetvie strojárstva pripravené na súťaž v spoločnom hospodárskom priestore. Už v predchádzajúcich rokoch sa vývoz výrazne orientoval do krajín EÚ a CEFTA (polovica členov vstúpila do EÚ spolu s nami). Vývoz dopravných prostriedkov vlani tvoril 21 % exportu priemyselnej výroby do EÚ a vývoz vyrobených strojov a zariadení ďalších 5,8 %. Podľa súčasných analýz možno konštatovať, že 10,3 % produktov výroby kovových konštrukcií bolo konkurencieschopných kvalitou a 47,2 % cenou. V oblasti výroby strojov a zariadení 24,1 % konkurovalo kvalitou a 22,9 % cenou, pri výrobe motorových vozidiel, prívesov a návesov 51,5 % kvalitou a 2,5% cenou a v oblasti výroby ostatných dopravných zariadení 82,6 % konkurovalo kvalitou a 1,8 % cenou.
Udržať a ešte posilniť pozíciu a konkurencieschopnosť slovenského strojárstva na trhoch Európskej únie a na ostatných teritóriách je možné len vyššou flexibilitou riadenia podnikov, prispôsobovaním výroby podľa požiadaviek zákazníka, investíciami do nových technológií a zmenami smerujúcimi k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce. Účinnosť takýchto krokov potvrdzujú na Slovensku etablované zahraničné spoločnosti ako napríklad Volkswagen, INA, Danfoss, Emerson a ďalšie. Pre výrobu týchto firiem je charakteristická vysoká sofistikovanosť celého výrobného procesu, čo sa prejavuje rastom produkcie pri minimalizácii nárokov na pracovnú silu.
Budúcnosť a ďalší vývoj slovenského strojárskeho priemyslu ovplyvnia dve významné investičné rozhodnutia - projekt PSA Peugeot Citroën v regióne Trnava - Juh a projekt skupiny automobiliek HYUNDAI - KIA v Tepličke nad Váhom pri Žiline. Automobilový priemysel sa tak stal prioritou č. 1 priemyselnej politiky Slovenska. Každá z automobiliek podľa prognóz v priebehu 4 rokov na seba nadviaže asi 20-tisíc pracovných miest. Investície takého rozsahu priťahujú ďalších investorov, ktorí vidia príležitosť na svoju expanziu. Ožívajú tradičné centrá strojárskej produkcie, kde vznikajú nové priemyselné zóny, ktorých ťažiskom je strojárska výroba. Ako príklad možno spomenúť Kysucké Nové Mesto alebo Martin. V lokalite medzi Martinom a Sučanmi sa chystá investícia svetového výrobcu ložísk Glacier Garlock Berings a nemeckej firmy Mannesmann Plastics Machinery. Oživenie strojárskej výroby sa v súvislosti s novými automobilkami očakáva na celom Považí.

VÝZVA PRE ŠKOLSTVO
Príchod veľkých investorov prispeje k zásadnému sociálnemu rozvoju regiónu a očakáva sa aj významné zníženie nezamestnanosti. Vybudovanie automobilového priemyslu však bude vyžadovať zmeny v kvalite a v mobilite pracovnej sily a vyššiu pozornosť všetkých zainteresovaných systému technického odborného vzdelávania. Odborné technické školstvo sa teda po rokoch útlmu a nezáujmu dočká renesancie. Budovanie veľkých automobiliek a štruktúry subdodávateľských firiem ponúka jedinečnú príležitosť na obnovenie prepojenia stredných a vysokých škôl s podnikmi, ako aj spružnenie a prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám trhu práce. Vyžiada si to však aj zmenu postojov žiakov základných škôl a ich rodičov pri voľbe povolania a maturantov pri voľbe vysokoškolského štúdia.

MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Obdobne, ako vo väčšine výrobných odvetví, aj v strojárstve nadobúdajú veľký význam malé a stredné podniky. Ich produkčná výkonnosť je však nižšia v porovnaní s produkčnou výkonnosťou takýchto podnikov v krajinách EÚ. Na podporu konkurencieschopnosti a zvýšenia výkonnosti malého a stredného podnikania v súvislosti s členstvom SR v EÚ bude možné čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom Sektorového operačného programu Priemysel a služby. Ministerstvo hospodárstva SR ako riadiaci orgán programu pripravilo niekoľko schém, ktoré sú už publikované v Obchodnom vestníku č. 82/2004.
Pre odvetvie strojárstva bude možné využiť najmä Schému podpory malých a stredných podnikateľov, kde v investičnej oblasti bude možné podporiť vytvorenie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku alebo zavedenie nových technológií a činností, zameraných na podstatné zmeny výrobku alebo výrobného procesu v existujúcom podniku (pomocou racionalizácie, diverzifikácie alebo modernizácie). Podporiť bude možné aj kúpu podniku, ktorý by sa inak zatvoril. Príspevok bude možné získať aj na úhradu konzultačných a poradenských služieb súvisiacich so zavedením moderných systémov riadenia podniku, vrátane manažérskych systémov a progresívnych metód v marketingu.
Ďalšou je Schéma na podporu priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja. V rámci nej budú pre odvetvie strojárstva oprávnenými projekty zamerané na výrobné procesy a systémy orientované na technologické obrábanie, spájanie a tvorbu konštrukčných celkov, nové materiály na použitie v strojárenskom priemysle a technológie na racionálne využitie energie. Je určená aj pre veľké podniky. Rovnako aj tretia možnosť podpory - Schéma na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov. V rámci nej budú oprávnené okrem projektov zameraných na efektívnu výrobu energie a využitie obnoviteľných zdrojov energie aj projekty zamerané na opatrenia smerujúce k zníženiu množstva energie použitej vo výrobnom procese. A napokon Schéma podpory medzinárodnej spolupráce sa zameria hlavne na väčšie zapojenie slovenských malých a stredných podnikov do medzinárodnej deľby práce, zvýšenie efektívnosti obchodných činností, zlepšenie pozície v obchodnej konfrontácii na vnútornom trhu EÚ a tretích trhoch a zvýšenie úrovne prezentačných aktivít podnikov na medzinárodných veľtrhoch a výstavách. Prostredníctvom týchto schém sa môžu uchádzať o príspevky podniky z celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý už dosahuje 75 % priemeru HDP na obyvateľa EÚ.
Aj tieto nástroje by mali napomôcť príprave odvetvia na nové obchodné aktivity, ktoré podporia trend zvyšovania výkonnosti slovenského strojárstva a umožnia upevniť jeho pozíciu dôležitého proexportného činiteľa.