"Spojené štáty môžu urobiť seba väčšie námahy, aby sa ozbrojili, ale opozdili sa. Keby ten zbrojný potenciál bol využitý pred vojnou a keby Spojené štáty vstúpili do vojny s tým hrozitánskym mocenským potenciálom hneď na začiatku, Nemecko by to nebolo vydržalo. Dnes je už pozde." Toto vyhlásenie adresoval Vojtech Tuka občanom slovenského štátu 14. apríla 1942. Čas ukázal, ako sa mýlil.
Správy o frontových bojoch sledovali Bratislavčania z relatívneho pohodlia vlastných domovov. Od roku 1943 však v ovzduší viselo ťaživé napätie -- civilné obyvateľstvo stále dostávalo informácie, ako sa má správať v prípade leteckého útoku, pivničné priestory sa prerábali sa núdzové protiletecké kryty a v mestských parkoch sa budovali ďalšie.
Posilňovala sa aj aktívna protiletecká obrana, najmä dôležitých priemyselných podnikov v Bratislave a Petržalke (napriek tomu, že územne patrila Petržalka do Veľkonemeckej ríše, jej ochranu zabezpečovala slovenská protiletecká obrana).
Bratislava na dostrel. Letecké bombardovanie Bratislavy -- predovšetkým rafinérie minerálnych olejov Apollo a Zimného prístavu (cez ktorý do Apolla putovala rumunská ropa) -- nebolo až také neočakávané. V novembri 1943 na to v československom vysielaní BBC z Londýna upozorňoval slovenský exilový politik Vladimír Clementis.
V tom čase už bola Bratislava v dosahu spojeneckých strategických bombardérov. V auguste 1943 na pravé poludnie zaútočilo 61 bombardovacích lietadiel B-24D Liberátor štartujúcich z Tuniska na Wiener Ne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.