Kuzminová šokovala
Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová sa stala olympijskou víťazkou. V šprinte na 7,5 km finišovala vo Whistleri úžasným spôsobom, od druhej Nemky Magdaleny Neunerovej ju delilo 1,5 sekundy a od bronzovej Francúzky Marie Dorinovej 10,9 sekundy. Z ďalších slovenských žien skončila Jana Gereková na 40. mieste (+1:58,4), 54. bola Martina Halinárová (+2:23,4) a ako jediná nepostúpila do stíhacích pretekov 81. Ľubomíra Kalinová (+3:51,6).
V olympijskom parku vo Whistleri 25-ročná rodáčka z ruského Ťumenu šokovala biatlonovú verejnosť. Aj keď sa jej dosť verilo, po operácii dvoch zlomených záprstných kostičiek presne na Nový rok predsa len veľa času neuplynulo, aby všetkých okolo seba stopercentne presvedčila.
Obdivuhodné zotavenie
Napriek krátkosti času na doladenie formy a úplnú rekonvalescenciu sa však obdivuhodne pripravila na deň D, ktorý priniesol slovenskému športu absolútnu zlatú radosť. Anastasia Kuzminová v histórii olympijského šprintu sa stala šiestou šampiónkou v poradí, na každých ZOH figurovalo na výslní v tejto disciplíne iné meno. Po finiši v cieli sa doširoka usmievala, nevediac ešte, či jej čas vystačí ani nie na zlato, ako na medailu. "Som strašne rada, že sa mi podarilo splniť takýto krásny cieľ, ktorému som v kútiku duše verila, no nahlas príliš nevyslovovala. Po prvom výstrele, ktorý som trošku strhla dole, som sa nevyplašila, ostatné rany som v pohode zvládla. Bežalo sa mi výborne, lyže som mala perfektne pripravené. Ani nervozitu som necítila, úplne zo mňa spadla asi polhodinu pred štartom."
Kuzminová: Cítim sa ako Slovenka Prvý olympijský výstrel v kariére minul cieľ a čierne očko terča nežmurklo. Nielen do mysle Anastasie Kuzminovej sa vtedy zahryzli pochybnosti, či sa na najkratšej trati biatlonového programu ZOH ešte podarí siahnuť s takým hendikepom na výraznejšie umiestenie a medaila sa zdala byť utópiou. Len čo sa odlepila od podložky na ležke a zamierila do trestného kola, ale už opäť verila. "Už dlhodobo sa snažím tak pripravovať, že keď urobím chybu, neznamená to koniec. Keď nevyjdú jedny preteky, prídu ďalšie. Aj preto som si na trestnom okruhu vtĺkala do hlavy 'Nasťa, ešte nie je koniec. Ešte máš silu zabojovať na trati a ďalšiu streľbu. A keď sa nepodarí, máš ešte pred sebou stíhačku. Musíš ešte na sto percent pracovať, aby si sa nemusela hanbiť'." Presvedčila samu seba, po bežeckej stránke preteky fantasticky rozbalila a streľbu v stojke bez zaváhania zvládla. Zaváhaním pri poslednom výstrele Neunerovej sa cesta za zlatom uvoľnila úplne, keďže na Kuzminovej tempo prekvapujúco nestačila ani Nemka s vychýrenou rýchlosťou. "Veľmi som sa bála, že nezvládnem svoj štart na prvej olympiáde. Cítila som sa pod veľkým tlakom, ľudia mi verili a držali palce a ja som ich nechcela sklamať. Spravili sme všetko preto, aby sme maximálne natrénovali trať, strelnicu i celkovú prípravu. Chvalabohu, že preteky sa mi naozaj vydarili," tešila sa a ešte aj dve hodiny po triumfe len krútila hlavou: "Doteraz ešte nemôžem uveriť, ako rýchlo sa to všetko zomlelo. Nikdy by som neverila, že s jedným trestným kolom sa môže podariť vyhrať olympiádu. Neuveriteľné." Rodáčka z ruského Ťumeňa s trvalým pobytom v Banskej Bystrici pritom niekoľkokrát zdôraznila radosť, že práve ona mohla pre Slovensko vybojovať historický zlatý kov zo zimných hier. "Cítim sa ako Slovenka, lebo už tretí rok na Slovensku žijem. Osobne si myslím, že keď už sa niekto rozhodne pretekať za iný štát, v ktorom chce aj bývať, mať kamarátov a páči sa mu tam a chce tam mať dobrý život, tak sa musí stať jeho súčasťou a cítiť sa ako Slovák," zdôraznila Kuzminová a svoje slová potvrdila hneď počas medailovej ceremónie, keď poctivo odspievala štátnu hymnu svojej novej domoviny." |
VIDEO: Biatlonistka Kuzminová verila aj na trestnom kole Autor: TASR |
Vážne zranenie ju nezastavilo
Ako sa odvíjal zlatý šprint u Anastasii Kuzminovej, vie najlepšie jej osobný tréner a prezident zväzu Juraj Sanitra. "Od 31. decembra bojuje s vážnym zranením, operácia sa však na Nový rok podarila, aj s výbornou rehabilitáciou. Nasťa je úžasný bojovník, od operácie uplynulo šesť týždňov, každý deň sa ruke venovala a dostala sa do úžasnej formy. Nesmieme zabúdať, že ruka nie je zahojená, kostičky držia titanové platničky, no ona si z nich nič nerobila." Podľa Juraja Sanitru to bol fantastický výkon. "Úžasne sa koncentrovala. Dosť sme váhali, či ju máme nasadiť do prvej, alebo druhej skupiny na štarte. Podaril sa nám taktický variant, počas pretekov začalo pršať, sneh sa spomalil a znevýhodnil štartujúce s vysokými číslami. Bola to fantázia, Nasťa na strelnici zastrieľala úžasne, napriek tej jednej prvej tesnej rane. V našom žargóne ju dala podľa hodinového ciferníka dole na šestku, ďalšie rany však zvládla obdivuhodne, tie stojkové dokonale rovno do stredu."
Zložité podmienky
Historické zimné zlato samostatného Slovenska podfarbila nie príliš vábivá scenéria. V olympijskom parku vo Whistleri sa teplota pohybovala medzi tromi a piatimi stupňami a aj vysoká vlhkosť vzduchu 92 percent naznačovala, že počasie má oveľa bližšie k dažďu ako sneženiu.
So štartovným číslom 19 sa Kuzminová doslova zahryzla do poddajného snehu. Ako pred šprintom sľúbila, bolo treba sa potrápiť, zabojovať a stisnúť zuby. To všetko Nasťu, ako ju s obľubou nazýva blízke okolie, inšpirovalo k obdivuhodnej bojovnosti.
Na ležke si vybrala koberec s číslom päť a hneď pri prvom výstrele sa elektronika začervenala, čo značilo, že Kuzminová sa nevyhne trestnému okruhu. Akoby ju vtedy pošibal niekto čarovným prútikom, bežala obdivuhodne rýchlo a ďalšie terče jej už pred očami padali, sťaby ich čistila dávkami zo zbrane podstatne vyššej ráže. Na stojke si vybrala terč s číslom 18 a po perfektne presnom oku sa odrazu pred ňou vynorila možnosť urobil dieru do sveta. Na medzičasoch bolo zrejmé, že nabrala 'kozmické' tempo čarovnej devy zo Sibíra.
Cesta k zlatu
Cesta za slávou bola zdanlivo plynulá, no na medzičase po prvej streľbe s jedným 150-m tresným okruhom figurovala až na 22. meiste, presne 22,1 sekundy za vedúcou Nemkou Neunerovou. Pri svojom prvom olympijskom štarte vo svojej kariére sa situácia po druhej streľbe stojmo otočila, Kuzminová sa s bezchybnými ranami vyšvihla na tretie miesto, od priebežne prvého miesta Rusky Bulyginovej ju delilo 14,3 sekundy, pred ňou ešte ľudovo povedané 'zavadzala vo výhľade' druhá Francúzka Dorinová, na päty jej šliapala s odstupom 2,2 sekundy vynikajúca bežkyňa Nemka Neunerová.
Do cieľa chýbalo ešte 1,1 km a Kuzminová sa posunula na druhé miesto, Bulyginovej medzičas atakovala s nepatrnou stratou 0,3 sekundy, no nevzdávala sa aj Neunerová, 0,6 sekundy od slovenskej reprezentantky. Finiš zlatej Nastenky, ako sa už tisne do úst všetkým jej priaznivcom, nemal chybu a ako namydlený blesk na kanadskej snehovej 'kaši' dokonale ohúrila svet.
Vybuchli hlavné favoritkyVeľkú radosť prejavoval aj jej manžel Daniel Kuzmin: "Po prvom netrafenom výstrele som už mohol robiť len jedno, povzbudzovať ju, aby zmazala stratu, išiel som si hlasivky vykričať. Nevyplašil som sa, bola výborne pripravená, bežky ju dokonale poslúchali a keď vybielila stojkové terče, vedel som, že to bude vynikajúce. Takto nám to naplánovala prozreteľnosť a takto to všetko vyšlo, iné slová v šťastnom opojení na takýto zlatý úspech nenachádzam."
Ako sa už stalo tradičné, vybuchli viaceré favoritky a na druhej strane prekvapili menej výrazné osobnosti tejto sezóny. Nečakal sa bronz Francúzky Dorinovej, 5. Kazašky Chrustalevovej, až 12-ta skončila najväčšia favoritka Švédka Jonssonová, ktorú prekvapujúco zradil pri čistej streľbe beh, s jednou streleckou chybou v ležke pri štvrtom výstrele nepochodila ani jej krajanka Anna Carin Zideková-Olofssonová, vo výsledkoch 20-ta, a úplnú pohromu zažila úradujúca majsterka sveta Nemka Wilhelmová, v ležke netrafila štvrtý a piaty terč, v stojke pridala ďalší trestný okruh a s 30. miestom si zabarikádovala šance aj v stíhačke. Nad 13. miestom mohla lamentovať aj Ruska Slepcovová, nad 26. Hauswaldová a nad 27. krajanka Henkelová, Nórku Bergerovú sprevádzala nelichotivá 33. priečka.
Ostatné Slovenky zaostaliSlovensko oslavovalo, od šťastia plakalo a k oslavám sa mohli tentoraz pridať aj ďalšie tri ženy, ktoré príliš nevynikli. Medzi 88 štartujúcimi na 40. mieste Jana Gereková (1-2) pokazila stojku, inak po zdravotných problémoch podala solídny výkon. Na 54. mieste Martina Halinárová netrafila dva terče, v ležke hneď prvý, v stojke tretí a v stíhačke bude musieť skresávať citeľnejšiu stratu. Najhoršie na 81. mieste dopadla bez možnosti na reparát v stíhačke Ľubomíra Kalinová s nepresnou streľbou (3-2), v ktorej sa mohlo prejaviť aj malé zranenie lakta tesne pred šprintom.
VIDEO: Olympijská víťazka Anastasia Kuzminová po triumfe v pretekoch na 7,5 km Autor: TASR |
Kuzminovej "zahryznutie"
Historické zimné zlato samostatného Slovenska podfarbila nie príliš vábivá scenéria. V olympijskom parku vo Whistleri sa teplota pohybovala medzi tromi a piatimi stupňami a aj vysoká vlhkosť vzduchu 92 percent naznačovala, že počasie má oveľa bližšie k dažďu ako sneženiu. So štartovným číslom 19 sa Kuzminová doslova zahryzla do poddajného snehu. Ako pred šprintom sľúbila, bolo treba sa potrápiť, zabojovať a stisnúť zuby. To všetko Nasťu, ako ju s obľubou nazýva blízke okolie, inšpirovalo k obdivuhodnej bojovnosti. Na ležke si vybrala koberec s číslom päť a hneď pri prvom výstrele sa elektronika začervenala, čo značilo, že Kuzminová sa nevyhne trestnému okruhu. Akoby ju vtedy pošibal niekto čarovným prútikom, bežala obdivuhodne rýchlo a ďalšie terče jej už pred očami padali, sťaby ich čistila dávkami zo zbrane podstatne vyššej ráže. Na stojke si vybrala terč s číslom 18 a po perfektne presnom oku sa odrazu pred ňou vynorila možnosť urobil dieru do sveta. Na medzičasoch bolo zrejmé, že nabrala 'kozmické' tempo čarovnej devy zo Sibíra.
Cesta za slávou bola zdanlivo plynulá, no na medzičase po prvej streľbe s jedným 150-m tresným okruhom figurovala až na 22. meiste, presne 22,1 sekundy za vedúcou Nemkou Neunerovou. Pri svojom prvom olympijskom štarte vo svojej kariére sa situácia po druhej streľbe stojmo otočila, Kuzminová sa s bezchybnými ranami vyšvihla na tretie miesto, od priebežne prvého miesta Rusky Bulyginovej ju delilo 14,3 sekundy, pred ňou ešte ľudovo povedané 'zavadzala vo výhľade' druhá Francúzka Dorinová, na päty jej šliapala s odstupom 2,2 sekundy vynikajúca bežkyňa Nemka Neunerová. Do cieľa chýbalo ešte 1,1 km a Kuzminová sa posunula na druhé miesto, Bulyginovej medzičas atakovala s nepatrnou stratou 0,3 sekundy, no nevzdávala sa aj Neunerová, 0,6 sekundy od slovenskej reprezentantky. Finiš zlatej Nastenky, ako sa už tisne do úst všetkým jej priaznivcom, nemal chybu a ako namydlený blesk na kanadskej snehovej 'kaši' dokonale ohúrila svet.
Šťastný manžel
Veľkú radosť prejavoval aj jej manžel Daniel Kuzmin: "Po prvom netrafenom výstrele som už mohol robiť len jedno, povzbudzovať ju, aby zmazala stratu, išiel som si hlasivky vykričať. Nevyplašil som sa, bola výborne pripravená, bežky ju dokonale poslúchali a keď vybielila stojkové terče, vedel som, že to bude vynikajúce. Takto nám to naplánovala prozreteľnosť a takto to všetko vyšlo, iné slová v šťastnom opojení na takýto zlatý úspech nenachádzam."
Favoritky vybuchli
Ako sa už stalo tradičné, vybuchli viaceré favoritky a na druhej strane prekvapili menej výrazné osobnosti tejto sezóny. Nečakal sa bronz Francúzky Dorinovej, 5. Kazašky Chrustalevovej, až 12-ta skončila najväčšia favoritka Švédka Jonssonová, ktorú prekvapujúco zradil pri čistej streľbe beh, s jednou streleckou chybou v ležke pri štvrtom výstrele nepochodila ani jej krajanka Anna Carin Zideková-Olofssonová, vo výsledkoch 20-ta, a úplnú pohromu zažila úradujúca majsterka sveta Nemka Wilhelmová, v ležke netrafila štvrtý a piaty terč, v stojke pridala ďalší trestný okruh a s 30. miestom si zabarikádovala šance aj v stíhačke. Nad 13. miestom mohla lamentovať aj Ruska Slepcovová, nad 26. Hauswaldová a nad 27. krajanka Henkelová, Nórku Bergerovú sprevádzala nelichotivá 33. priečka.
Slovensko oslavovalo, od šťastia plakalo a k oslavám sa mohli tentoraz pridať aj ďalšie tri ženy, ktoré príliš nevynikli. Medzi 88 štartujúcimi na 40. mieste Jana Gereková (1-2) pokazila stojku, inak po zdravotných problémoch podala solídny výkon. Na 54. mieste Martina Halinárová netrafila dva terče, v ležke hneď prvý, v stojke tretí a v stíhačke bude musieť skresávať citeľnejšiu stratu. Najhoršie na 81. mieste dopadla bez možnosti na reparát v stíhačke Ľubomíra Kalinová s nepresnou streľbou (3-2), v ktorej sa mohlo prejaviť aj malé zranenie lakta tesne pred šprintom.
Zlatá Kuzminová z rozprávky do rozprávky na lietajúcom koberci Anastasia Kuzminová už nebude okolo seba vytvárať len virtuálny obraz úspešnosti na zimnej olympiáde. Zlatá zo šprintu dokonale pretavila do reality fluidum, ktoré sa nad ňou vznášalo odvtedy, čo sa pred Vianocami roku 2008 tešila zo slovenského rodného listu. Už vtedy sa žiarivo usmievala a sľubovala, že pomôže vyšperkovať biatlon vo svojej novej domovine do podoby, na akú si zvykol v 90-tych rokoch v pozícii najúspešnejšieho športu na zimných olympiádach. Nasťa si nesmierne verila, a to ešte dojčila vtedy iba 1,5-ročného syna Jeliseja, verilo jej aj okolie, pretože svojimi úsmevmi vliala do všednej atmosféry za vedro optimizmu. Narýchlo sa vybavil na matrike rodný list, cestovný pas do 24 hodín a zamierilo sa do talianskeho strediska Val Martello. Zdanlivo bezvýznamné preteky IBU Cupu ju vzápätí, držiac už pevne v rukách slovenský pas, nasmerovali na 3. kolo Svetového pohára do rakúskeho Hochfilzenu, a tak sa presne 20. decembra 2008 definitívne zrodila obdivuhodná púť a rozprávkový príbeh až na božský Olymp. V hochfilzenskom šprinte obsadila 36. miesto, aby o 14 mesiacov neskôr vyskočila na zlatý olympijský piedestál v rovnakej disciplíne. Kuzminová nespadla z neba, aj keď by sa o nej mohlo tvrdiť, že to bol pre slovenský šport dar z nebies. O jej rozlet sa najskôr staral tréner Milan Gašperčík, ktorý dostal do rúk mimoriadne cenný materiál. Po striebre vlani na MS v kórejskom Pjongčangu v pretekoch s hromadným štartom sa na Nasťu v areáli Alpensia zosypala spŕška superlatívov. To sa už presne zvážilo, akú cenu má pre slovenský biatlon. Popri všetkej sláve Nasťa nezabudla vyjadriť aj sústrasť s obeťami v Polomke, keď doslova povedala: "Na jednej strane sa nesmierne teším, no na druhej mi je smutno z toho, čo sa na Slovensku stalo a súcitím s tragédiou a mŕtvymi po havárii autobusu a vlaku na železničnom priecestí." Vzácne človečenstvo ženy tešiacej sa na ďalekom východe tisícky kilometrov od novej vlasti zo striebra. O poklade v Nastinej podobe sa napriek striebru hovorilo opatrne. Až keď materské povinnosti odpadli, vznikol väčší priestor na dokonalé sústredenie a nočný výdatný spánok. Aj preto sa ozývalo, vraj si treba ešte počkať, kým nebude pravidelne zbierať cenné umiestenia, a že si po materskej dovolenke ešte neodkrútila povinný kontingent významných pretekov. Čo sa však tvrdilo s istotou, svetová už bola svojím prístupom, príkladným, zodpovedným. Je naozajstným vzorom, vniesla do prípravy pokoj, dobrú pohodu do tímu, bez žiadnych nervov, s akými sme v minulosti zápasili, zaznelo z útrob biatlonových kuloárov. S Anastasiou sa spájala jedna z najcennejších vlastností, húževnatosť. Čo si zaumieni, to aj dotvorí do želanej podoby, vie sa dokonale vyžmýkať, neuveriteľne zabojovať. Už na začiatku pôsobenia Kuzminovej v slovenskej reprezentácii poniektorí presne odhadovali jej vývin. Trebárs Milan Gašperčík, ktorého po sezóne v pozícii osobného trénera vystriedal Juraj Sanitra, sa prejavil ako dokonalý veštec: "Je pracovitá, ctižiadostivá, veľký talent, mala by sa počas jedného dvoch rokov stať osobnosťou aj vo svetovom meradle. Pre trénera je radosť s takýmto typom pracovať. Do kolektívu priniesla pozitívne prvky, bodaj by sme mali viac takýchto dievčat." Kuzminová sa nestala Slovenkou len formálne na papieri. Pri vhodných príležitostiach nezabudne okoliu pripomenúť, do akej miery si váži dôveru. "Na Slovensku sa mi všetko páči, aj príroda, ľudia, vzťahy. Mám za sebou už dosť dôležitých štartov, striebro na juniorských majstrovstvách sveta určite za konečné nepovažujem," vyhlásila na začiatku slovenskej životnej kapitoly. "Veľmi túžim vyniknúť aj medzi ženami, vysnila som si olympiádu vo Vancouvri."Po eufórii zo striebra na MS v kórejskom Pjongčangu, dvoch zlatých na ME v ruskej Ufe, pocte pre kráľovnú slovenského biatlonu v sezóne á la Kuzmina prišla na Silvestra jóbova zvesť. Po páde si zlomenina dvoch záprstných kostičiek počas sústredenia v rakúskom Obertilliachu, tretej a štvrtej na ľavej ruke, vyžadovala na Nový rok operáciu v plnej narkóze. Kostičky spojili titanové platničky a sen o olympijskom štarte sa rozmazal do beztvarej podoby. "Mal som zimomriavky, roztriasol som sa, prišlo mi zle," spomínal si na prvé pocity tréner Juraj Sanitra. Vo chvíľach najhorších však akoby zasvietilo svetlo prozreteľnosti. Anastasia si napriek obavám vybrala operáciu, v opačnom prípade by olympiádu nestihla. V Lienzi ju operoval ortopéd, uznávaná kapacita Eduard Sporer a ruku vystužil tak dôkladne, že aj lekári na Slovensku skláňali poklonu pred majstrovským dielom. Nasťa s ortézou na operovanom mieste sa okamžite hrnula do tréningu, všetci ju museli brzdiť a volať po trpezlivosti. Juraj Sanitra konzultoval zranenie s lekárom Eduardom Cabanom, a ten jednoznačne schválil rakúsky variant a operáciu slovami. "Úrazová chirurgia v Lienzi je v podstate zrkadlo renomovanej ortopedickej rakúskej školy špecializovanej na osteosyntézu a pohybový aparát. Vedeli sme, čo na Nasťu čaká, nad a pod kostičkami sa upevnil drôt smerujúci zo stredu hánky do dreňovej dutiny, zafixoval sa a kosť napravil." Pomerne hrôzostrašne popisovaný zákrok padol na úrodnú pôdu. Opäť sa potvrdilo, že Nasťa má železnú náturu a veľa znesie, aj pohľad na dezinfikovanú červenohnedú dlaň robota, ktorou opatrne pohybovala po operácii. Pred ZOH Kuzminová štartovala len v 6. kole SP v Anterselve, 22. januára s prvými 'pooperačnými' pretekmi v šprinte. Obsadila 20. priečku, čo však bolo podstatné a symbolicky mimoriadne pozoruhodné, 21 dní po operácii a zhodou okolností 21 dní pred olympijským šprintom sa vrátila späť, aby na 21. ZOH vybojovala pre samostatné Slovensko historické zlato. A to sa ešte v Anterselve nemohla poriadne do bežeckej paličky so zaskrutkovanou rukou normálne oprieť. Fazónu olympijskej víťazky tvorcovia okolo Kuzminovej dokonale vymodelovali aj v skrátenom čase. Tréner Juraj Sanitra sa neobával kondície, ani bežeckej rýchlosti, ba ani streľby, ak sa zachovajú chladné nervy. "Museli sme riešiť psychiku. Nie tak dávno mi Nasťa šepla, vraj tréner, kedy sa ja naučím poriadne strieľať, a to už mala za sebou striebro na majstrovstvách sveta a dve zlaté na európskom šampionáte. Až mi zaskočilo, udivene som sa na ňu pozrel a ohúrene riekol - Nasťa, ale veď ty už strieľať vieš! Naozaj, psychika je v biatlone nesmierne dôležitá, neustále treba na nej pracovať, pretože dokáže podkopnúť nohy, alebo naopak, napružiť a dopriať plným priehrštím." Juraj Sanitra si pred olympijským biatlonom želal aspoň jeden cenný výsledok v úvodnom dni. "Potrebujeme, aby sme sa vo výprave nakopli," túžobne zvolal. Že to však namiesto príjemného kopanca bude doslova strela z kanóna, to strojca zlatého úspechu netušil, a ani to, že pred katapultom Anastasie Kuzminovej všetky veľké mená svetového biatlonu sklonia pokorne hlavy a padnú na kolená. |
| Výsledky: šprint žien na 7,5 km: 1. Anastasia Kuzminová (SR) 19:55,6 (1 tr. okr.), 2. Magdalena Neunerová (Nem.) +1,5 (1), 3. Marie Dorinová (Fr.) 10,9 (0), 4. Anna Bulyginová (Rus.) 12,1 (0), 5. Jelena Chrustalevová (Kaz.) 24,8 (0), 6. Marie Laure Brunetová (Fr.) 27,7 (0), 7. Oľga Zajcevová (Rus.) 27,8 (0), 8. Darja Domračevová (Bielorus.) 31,8 (0), 9. Teja Gregorinová (Slovin.) 33,6 (0), 10. Ann Kristin Flatlandová (Nór.) 34,1 (1), ...40. Jana Gereková 1:58,4 (3), 54. Martina Halinárová 2:23,4 (2), 81. Ľubomíra Kalinová (všetky SR) 3:51,6 (5) |
| Profil olympijskej víťazky v biatlone na 7,5 km. Anastasia KUZMINOVÁ (SR) dátum s miesto narodenia: 28. 08. 1984 Ťumeň (Rus.) výška a váha: 180 cm, 67 kg klub: Klub biatlonu Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica rodinný stav: vydatá, syn Jelisej (2,5 roka) doterajšie ZOH: žiadne hlavné športové výsledky: za Rusko 2002 MSJ/Ridanna: stíhačka 10+7,5 km 5., 7,5 km 8., 12,5 km 20., 4x6 km 2., 2003 MSJ/Koscielisko: stíhačka 10+7,5 km 2., 12,5 km 2., 7,5 km 17., 4x6 km 1., 2004 MSJ/Haute-Maurienne: stíhačka 10+7,5 km 6., 7,5 km 14., 12,5 km 24., 4x6 km 2., 2005 MSJ/Kontiolahti: 7,5 km 3., stíhačka 10+7,5 km 4., 12,5 km 5., 4x6 km 1., za Slovensko 7., stíhačka 10+7,5 km 17., 15 km 29., ME/Ufa: 7,5 km 1., stíhačka 10+7,5 km 1., SP celkove 30., 2009/10 najlepšie výsledky v SP: Hochfilzen, stíhačka 10+7,5 km 5., Pokljuka, 15 km 3. zaujímavosti: Pôvodom je Ruska, za svoju rodnú vlasť súťažila pod dievčenským menom Šipulinová. Po štyroch štartoch a zisku šiestich medailí na juniorských majstrovstvách sveta reprezentovala Rusko aj na niektorých pretekoch Svetového pohára 2005/06, ale už na žiadnom vrcholnom podujatí žien. Na Slovensko prišla za manželom Danielom (zobrali sa v apríli 2007), s ktorým majú malého synčeka Jeliseja. Daniel Kuzmin žije dlho na Slovensku (v Banskej Bystrici), aj keď v behu na lyžiach reprezentuje Izrael (štartoval aj na MS 2009 v Liberci). Zároveň trénuje Nasťu, ktorá sa na Slovensko presťahovala v decembri 2007. V ruskej reprezentácii by počas tréningových kempov nemohla mať syna pri sebe, preto požiadala o slovenské občianstvo. Veľmi rýchlo si zvykla na nový domov, naučila sa aj dobre po slovensky a do ženskej biatlonovej reprezentácie vdýchla po príchode pred sezónou 2008/09 nový život. Hneď sa rýchlo presadila. Ako druhá slovenská reprezentantka v histórii získala medailu z majstrovstiev sveta (v Pjongčangu v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom), krátko nato získala v Ufe dva tituly majsterky Európy do 26 rokov. Na začiatku olympijskej sezóny sa narušila jej spolupráca so ženským reprezentačným trénerom Milanom Gašperčíkom. S jej manželom začal v októbri ako strelecký tréner spolupracovať prezident Slovenského zväzu biatlonu Juraj Sanitra, ktorý je spojený s veľkými úspechmi slovenského biatlonu v minulosti. Na Silvestra 2009 si pri tréningovom páde zlomila dve záprstné kostičky v ľavej ruke Nasťa absolvovala právnický inštitút v ruskom Ťumeni.
|