Americká energetická spoločnosť Enron mala v dobe svojej najväčšej slávy trhové ohodnotenie takmer 70 miliárd dolárov, v skutočnosti bola ale desiatky miliárd v strate. Manažérska dvojica Kenneh Lay a Jeffrey Skilling dokázala na čas oklamať celý svet.
Slobodný trh na jednej strane, obrie štátne dotácie na strane druhej. Na energetický gigant Enron sa dá pozerať ako na burzový zázrak, alebo ako na príklad dvojakého metra amerického kapitalizmu. Spoločnosť pri svojom rýchlom raste totiž mohutne priživili štátne dotácie, ktoré firme odklepol vtedajší guvernér štátu Texas a budúci americký prezident George W. Bush.
Syn kňaza
Burzová verzia príbehu má ale ešte nepravdepodobnejší scenár - je pretkaná podvodmi a machináciami, ktoré akcionárov firmy stáli desiatky miliárd dolárov.
Rodák z Missouri a syn baptistického kňaza Kenneth Lay založil energetickú spoločnosť Enron v roku 1985. Zlúčením niekoľkých ťažobných firiem na zemný plyn vznikol konglomerát, ktorý poslúžil ako predobraz pre energetickú burzu. Americký Kongres zhruba v rovnakej dobe pristúpil k deregulácii trhu s energiami.
Raketová kariéra
Firmy následne mohli predávať elektrinu za podstatne vyššie ceny s tučnými maržami. Enron sa pod Layovým vedením rýchlo stal jedným z dominantných hráčov na trhu.
S dômyselným plánom ako energetickú firmu prestavať na prietokový ohrievač špekulácií s energiami ale neprišiel Kennerth Lay. Svojimi slovami "taký vizionár nebol". Príležitosť vyžmýkať z meniacich sa cien elektriny a plynu imanie však uvidel Jeffrey Skilling, ktorý do podniku nastúpil v roku 1990. O sedem rokov neskôr už Skylling sedel v kresle výkonného riaditeľa Enronu, druhej najvyššej pozícii vo firme.
Zisky na papieri
Skylllingova vízia bola vo svojej dobe revolučná. Mechanizmus EnronOnline stál na internetových finančných operáciách. Takzvané "market-to-market" nákupy čoskoro prevzal celý energetický trh v USA, systém nielenže fungoval, ale vytváral enormné zisky - hoci len čiastočne na papieri.
Skyllingov model odhadoval budúce zisky na základe súčasnej hodnoty energie, nie na vývoji cien v minulosti. Systém sa zdal byť výhodný - spoločnosť nepotrebovala disponovať žiadnym majetkom a dravý obchodný model si rýchlo našiel svojich priaznivcov.
Enronu sa pod manažmentom Lye a Skilling darilo. S rastúcimi ziskami postupom času investoval do rozvodov plynu, elektrární, ale aj širokopásmových služieb. Z firmy sa za niekoľko rokov stal najväčší predajca plynu a elektrickej energie, spoločnosť za jeden štvrťrok obchodovala energie za 27 miliárd dolárov.
Najobdivovanejšia spoločnosť v USA
Problém enronovského obchodovania spočíval v tom, že výdavky firmy sa papierovo tvárili ako zisky. Spoločnosť sa po čase dostala do stratovej špirály, ktorú sa vrcholný manažment snažil pred akcionármi skrývať kombináciou rýchlych transakcií a machináciami s číslami.
Energetický gigant mal v čase svojej najvyššej slávy hodnotu takmer 70 miliárd dolárov. Enron bol finančným magazínom Fortune označený za najobdivovanejšiu spoločnosť v USA. Chválu na neho spieval aj britský týždenník The Economist.
Layov a Skillingov manažment vo svojej dobe presvedčil takmer každého. Skutočný stav Enronu bol ale iný. Zárobky spoločnosti boli papierovo oproti skutočnosti sedemdesiatnásobné, skutočná hodnota firmy bola oproti burzovému ohodnoteniu potom šesťkrát nižšia. Spleť finančných správ v spojení s komplexným obchodným modelom a fungovaním spoločnosti tak oklamala nielen akcionárov, ale aj finančných analytikov.
Stámiliónové odmeny
Dvojica Skilling a Lay sa v spolupráci s finančným riaditeľom Andrewpm Fastowom uchýlila k falšovaniu výsledkov, ktoré firmu dostali do špirály končiacej bankrotom.
Oproti odhadovaným sedemdesiatich miliardam dolárov bola firma v skutočnosti viac než 40 miliárd v červených číslach. Lay aj Skilling si medzitým vypisovali odmeny, ktoré sa pohybovali v stovkách miliónov dolárov.
Neodvratný koniec prišiel v novembri 2001, kedy Enron priznal, že svoje účtovníctvo nadhodnotil o stovky miliónov dolárov. Ratingové agentúry následne znížili hodnotenie dlhopisov firmy do podradnej kategórie a akcie Enronu klesli z pôvodných takmer 90 dolárov pod 1 dolár.
Megakrach
V decembri toho istého roku firma ohlásila bankrot a zapísala sa tak do učebníc ako najväčší krach americkej histórie.
Celým prípadom sa nakoniec začali zaoberať americké úrady, ktoré uznali Skillinga vinným z trestných činov podvodu pri obchodovaní s cennými papiermi. Z väznice v meste Montgomery v štáte Alabama má byť prepustený 21 februára 2019. Ley sa do väzenskej cely ale nikdy nepozrel, zomrel totiž vo veku 64 rokov vo svojom prázdninovom sídle v Colorade na zlyhanie srdca.
Iná tvár podvodníkov
Príbeh Laya a Skillinga však nie je len príbehom bezohľadnej chamtivosti a posadnutosti čiernymi číslami. Lay rozdával veľa peňazí na charitu. Za spasiteľa mali Laya aj fanúšikovia bejzbalového Houstone Astros, ktorých tímu postavil nový štadión Enron Field.
Často navštevoval aj vládne fóra, kde hovoril o ekonomickej a energetickej politike. Dával tiež veľké čiastky na dobročinné účely, rozdeľoval ich aj medzi politikmi. S Billom Clintonom hral golf a s viac ako pol miliónom dolárov bol najväčším darcom prezidentskej kampane George Busha. Získal si tak od neho prezývku "Kenny Boy".
Jeffrey Skilling sa okrem iného preslávil ako nadšenec adrenalínových športov. So Skillingovým rastúcim mamonom rástlo jeho odhodlanie riskovať aj v súkromnom živote. Zúčastnil sa adrenalínových pretekov na motocykloch, v ktorých bežne riskoval svoj život. Túžba po rýchlosti a vzrušení ho nakoniec predbehla.