Vraj stačí len zľahka zmeniť spôsoby správania sa voči okoliu. To tvrdí uznávaný kouč Heřman Čadil z komunikačného webu BrainTools.cz. A dodáva: „Je jednoduchšie vidieť zlé návyky  kolegov, no dlhšie nám trvá, kým prenikneme k tým našim. Ak si do kalendára už od januára zaznačíte na každý pondelok jeden z nižšie uvedených krokov a spôsobov správania sa, a budete sa ho držať  minimálne týždeň, už o desať týždňov budete podstatne spokojnejší aj šťastnejší.“

1. krok: Bez obviňovania zájdem ďalej

Prevezmite zodpovednosť. Aj za úlohy, ktoré nevyšli tak ako mali. Výhovorky a obviňovanie iných je nanič. Naopak, prevzatie zodpovednosti má posilňujúci charakter na sebavedomie.

2. krok: Nebudem sa pretvarovať

Nerobte zbytočne dojem na druhých, buďte sami sebou. Len skutočné vzťahy prinášajú spokojnosť a šťastie. Schopnosť byť sám sebou je to, čo dokážu ľudia oceniť.

3. krok: Zbavím sa (zlo)zvykov

Nepripútavajte sa k istým hodnotám, vyskúšajte zmenu. Za výrokmi typu: „Takto sme to robili vždy“ alebo „To tu už bolo a neosvedčilo sa“ sa schováva veľa. No odmietate nimi všetko, čo prichádza a mení zvyklosti. Ďaleko prínosnejším je nebáť sa zmien, prinášajú totiž veľa užitočného.

4. krok: Druhých nechám dohovoriť

Chcete byť obľúbený? Tak počúvajte, čo ľudia hovoria. „Áno,to poznám, niečo podobné sa nám stalo keď...“ a už si idete svoje. Vysielate tak signál, že vás vlastne vôbec nezaujíma, čo chce váš kolega povedať.

5. krok: Nesťažujem sa, skúsim to inak

Nesťažujte sa na to, čo nevyšlo. Navrhnite riešenie, ako by to naopak šlo. „Nič sa tu nedá presadiť, všetko je zle, nikto nerešpektuje môj názor.“ Možno je to pravda, no skôr ide o situáciu, kedy ste nevyčerpali všetky možnosti. Položte si otázku: „Čo môžem ešte urobiť? Zájsť za vedením? Poradiť sa s kolegom?“ Rezignácia a sťažovanie sa majú totiž iba tú výhodu, že k vám pritiahnú ďalších „ufrflaných“ kolegov. Čo situáciu nijak nezmení.

6. krok: Nemanipulujem kolegov

Ovládate a manipulujete ľudí? Dávate im najavo, že dôležité sú iba vaše ciele a názory. „Urob to tak, ako ti hovorím, je to najlepší spôsob. Ver mi, myslím to s tebou dobre.“ Takto nejak vyznievajú slová rodených manipulátorov. No aj ostatní majú právo na vlastnú cestu a chyby, ktoré ich posunú ďalej. Aj v prípade, že sa s tou vašou nebude zhodovať.

7. krok: Nekritizujem

Každý sme iný. Ani horší ani lepší, len iný. Preto nemáme právo kritizovať. „Je vidieť, že si sa nad tým veľmi nezamyslel. Pokiaľ by si veci robil poriadne, vyzeralo by to úplne inak.“ Po podobných vetách kritik čaká, že si ľudia vezmú kritiku k srdcu a zmenia svoje správanie. No opak je pravdou. Ľudské ego je veľmi citlivé na podobné výroky a rýchlo sa zablokuje. Istejšou cestou sú otázky: „Ako si sa dopracoval k týmto záverom? alebo Napadli ti iné možnosti riešenia?“ Ak z vašich otázok nie je cítiť sarkazmus, vyhrali ste. Druhá strana sa skôr zamyslí nad zmenou  prístupu.

8. krok: Neprikazujem, pýtam sa

Prikazujete? Kolegovia vás síce počujú, ale nepočúvajú. Podobne sme se naučili reagovať už v detstve. Riešenie je rovnaké, ako pri kritike. Čím viac sa pýtame, tým viac sa dozvieme.

9. krok: Z minulosti sa poučím, ale nezostávam v nej

Minulosť je tréningom, nie pietnou spomienkou. Viete, čo budete robiť ďalej? Ujasnite si to, lebo budúcnosť je iba na vás. Môžete stráviť život v ľutovaní sa a spomínaní na lepšie časy. Ale tak sa len ťažko dostanete ďalej.

10. krok: Nezľaknem sa zmien

Obavy stranou a rozhýbte sa. Urobte čokoľvek, pri čom si budete veriť. A ak ste v práci naozaj nespokojní, či nešťastný, utekajte kade ľahšie. Alebo sa dajte na podnikanie. Mnohí podnikatelia sa v začiatkoch podnikania stretávali s pochybnosťami okolia. „Toto nebude nikoho zaujímať“ alebo „Za toto nikto nezaplatí“. No biznis vyšiel len tým, ktorí si tieto reči nevšímali, verili svojmu rozhodnutiu a pustili sa do práce.

Zdroj: idnes.cz