Úplný rozpad eurozóny môže viesť k 9-% poklesu jej ekonomiky v prvom roku a stlačiť kurz eura oproti doláru na 0,85 USD/EUR, tvrdí holandská banka ING.
Vo svojom základnom scenári však banka počíta s tým, že eurozóna krízu prežije. Ale v prípade, že by sa rozpadla, odhaduje, že Francúzsko a Belgicko devalvujú svoju menu oproti novej nemeckej marke o 15 %, Taliansko a Írsko o 25 %, Portugalsko a Španielsko o 50 % a Grécko o 80 %.
Eurozóna platí vysokú cenu za opakované neúspešné pokusy politikov o ukončenie neistoty v súvislosti s budúcnosťou spoločnej meny. Poprední ekonómovia a bývalí politici v prieskume, ktorý v novembri uskutočnila agentúra Reuters, predpovedali, že eurozóna pravdepodobne neprežije v súčasnej podobe dlhovú krízu.
Náklady na udržanie eurozóny stúpajú, ale jej rozpad by bol podľa analytikov ING ešte stále oveľa drahší.
O podobnú prognózu sa v septembri pokúsila aj švajčiarska banka UBS. Predpovedala, že náklady slabších štátov na odchod z menovej únie by sa za prvých päť rokov vyšplhali na 40 až 60 % ich hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade silnejších ekonomík, akou je napríklad Nemecko, by dosiahli 20 až 25 % HDP.
ING nevidí budúcnosť až tak pochmúrne. Podľa nej prvý rok po rozpade by klesol výkon Nemecka o 7 % a Grécka o 13 %. A výkon bývalej eurozóny ako celku by aj v roku 2016 bol nižší ako v súčasnom roku 2011.
Útek investorov do bezpečného prístavu v podobe amerického dolára povedie minimálne k miernej recesii v USA, zatiaľ čo britská ekonomika sa prepadne o 5 % v dôsledku tesných obchodných väzieb s Európou, predpovedá ING.
Tvrdí tiež, že tzv. jadrové štáty vyjde obnovenie rovnováhy drahšie ako okrajové ekonomiky, pretože sú ich veriteľmi a budú musieť akceptovať straty zo svojich investícií.
Prudký rast inflácie zníži pomer dlhu k HDP v okrajových štátoch, ale nie príliš, napríklad v prípade Talianska klesne na 112 % HDP v roku 2016 zo súčasných 120 % HDP. Naproti tomu štátny dlh Nemecka stúpne a vyšplhá sa na 100 % HDP po dvojitom "údere" v podobe kontrakcie a deflácie. Do roku 2016 jeho dlh klesne na 93 % HDP a bude tak stále vyšší ako súčasných 82 % HDP. To je presný opak toho, čo sa snaží dosiahnuť kancelárka Angela Merkelová.
Informovala o tom agentúra Reuters.