Slováci začínali v pivnici, dnes vo V4 nemajú konkurenciu

Začínali v pivnici vyrábaním bagiet. Dnes vo svojom odbore vďaka neustálemu vývoju a rozširovaniu nemajú konkurenciu. Ako sa však ukázalo, správnou cestou pre vlastný rozvoj bolo mrazené pečivo, vďaka ktorému dosahujú státisícové zisky a miliónové obraty. „Podiel mrazeného pečiva v Nemecku je na úrovni 60 až 70 percent,“ uvádza konateľ spoločnosti Minit Ladislav Ambrovics. Podľa neho dokáže skutočne čerstvé a voňavé pečivo zabezpečiť iba ten, kto ho vyrába mrazené. Tradičný pekár by musel na pult dodávať výrobky každých 30 minút, čo je pre neho nemožné logisticky i z hľadiska nákladov.

Na počiatku boli obložené bagety
Rodina Ambrovicsovcov hovorí o podniku ako o rodine, ktorého história sa začala písať už v roku 1991. „Na začiatku si môj otec otvoril pekáreň v Dunajskej Strede v pivnici svojho brata. Bolo to klasické prvé postsocialistické podnikanie v pivnici. Piekli sme francúzske bagety a dodávali ich do potravín v okolí,“ uvádza Ambrovics, ktorého rodinná firma sa v rámci podujatia HN regióny umiestnila na piatom mieste v kategórii výrobných podnikov s obratom od 10 do 50 miliónov eur.

Druhý pomyselný začiatok sa však začal písať v roku 1999, keď začali vyrábať mrazené pečivo a budovať franšízingovú sieť. Podnikateľský nápad prišiel spontánne a nečakane, pri ceste do kina v maďarskom meste Győr. Pri prechádzaní mestom zazreli pekárničku, okolo ktorej sa sústredil húf ľudí a čakal na čerstvé pečivo. Práve jej konceptom sa inšpirovali.

Zaujímavé je, že o prerazenie s mrazeným pečivom sa pokúšali už v minulosti. „Začiatkom deväťdesiatych rokov sme sa pokúšali o výrobu mrazeného croissantu, s ktorým prišiel prvý neúspech. Ani sami sme poriadne nevedeli, čo je to croisant, nieto ešte spotrebitelia,“ tvrdí Ambrovics a dodáva, že slovenský spotrebiteľ v tom čase na podobný produkt ešte nebol pripravený.

Zásobujú aj zahraničie
Podľa hovorkyne spoločnosti Microsoft Jany Rydlovej sú práve podobné podniky zárukou stability a hnacím motorom ekonomík v Európe. „V Európe tvoria malé a stredné podniky 99 percent biznisu a zamestnávajú 85 percent pracovnej sily,“ tvrdí Rydlová.

Minit sa odrazil od maďarskej franšízingovej spoločnosti Fornetti. Od nich kúpili licenciu, vďaka ktorej získali aj receptúru na štyri výrobky. Pri nich však nezostali a začali s vývojom. „Teraz naše portfólio obsahuje viac ako 150 výrobkov. Môžeme konštatovať, že drvivá väčšina pochádza z nášho vlastného vývoja,“ konštatuje Ambrovics.

Pôvodný zakladateľ spoločnosti Forneti však predal svoju spoločnosť nadnárodnej korporácii. Na tento fakt rodinná firma Ambrovicsovcov zareagovala osamostatnením sa a rebrandom vlastnej značky na Minit. „Chceli sme zachovať našu firmu ako slovenskú a rodinnú, a ak by sa podarilo, spraviť z nej lepšiu značku, ako bola dovtedy,“ potvrdzuje Ambrovics.

Dnes viac ako tretinu svojich výrobkov posielajú na export. Na Slovensku majú 250 franšízantov, ďalších 200 v Česku a svoje výrobky vyvážajú aj do Maďarska, Poľska, Rakúska i Bieloruska.

Ambrovics zároveň potvrdzuje, že rozvíjať spotrebiteľské zvyklosti cudzích národov je veľká výzva.

Rozširovanie výroby i rebranding
Aj keď sa pri podnikaní stretli s množstvom prekážok a neúspechov, na ukončenie podnikania nikdy nepomýšľali. „Stretlo nás množstvo výziev, s ktorými sme sa museli popasovať. Prvou bolo otvorenie novej prevádzky,“ konštatuje Ambrovics. Projektu totiž nikto príliš neveril, a banky už vôbec nie. Preto sa museli zaobísť bez úveru.

Výzvou pre nich rozhodne bolo aj dodávanie výrobkov do veľkokapacitných predajní, ako napríklad Kaufland a Tesco. Ak chceli pokryť ich dopyt, museli investovať do výroby. Pred dvomi rokmi zdvojnásobili svoju celkovú produkciu a vďaka tomu dnes podľa ich slov nemajú v celom regióne V4 konkurenciu, keďže na týchto trhoch neexistuje hráč, ktorý by dokázal uspokojiť taký objem, aký pokrývajú oni.

Rizikom pre obchod bolo aj rebrandovanie značky. To však podľa vedenia spoločnosti prebehlo úspešne. Predaje totiž stúpli priemerne o 20 až 30 percent.

O rebríčku Top 10 firiem regiónu
Zostavený je na základe objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Ocenenie za daný región získavajú firmy v piatich kategóriách, a to obchodné a výrobné spoločnosti s tržbami od 2 do 10 miliónov eur a od 10 do 50 miliónov eur, i firmy z mikrosegmentu. O tom, ktoré firmy sú ocenené a ktoré sa ocitnú na shortliste, informujú HN. Rebríček sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny.