V Európe sa v súčasnosti nachádza 12 aktívnych monarchií, medzi ktoré patrí medzi sedem kráľovstiev, päť kniežatstiev a mestský štát Vatikán. Príspevky, ktoré jednotlivé panovnícke rodiny dostávajú od svojich domovských krajín, sa pritom značne rôznia.
Niektoré z nich daňoví poplatníci štedro podporujú, iné nedostávajú prakticky nič a svoje výdavky si hradia z vlastných zdrojov, informoval spravodajský server Business Insider.
Najlepšie ohľadom výšky verejných príspevkov je na tom britská kráľovská rodina. V uplynulom fiškálnom roku každý Brit prispel na kráľovnú Alžbetu II. a členov jej rodiny sumou 65 pencí, čo celkovo predstavuje sumu 42,8 milióna libier (47,4 milióna eur).
Bohatí Monačania
Druhou najväčšou sumou dotovalo potreby svojej kniežacej rodiny Monako. Tento druhý najmenší štát sveta venoval v roku 2015, z ktorého sú posledné dostupné údaje, svojmu panovníckemu rodu Grimaldiovcov dovedna 43,5 milióna eur. Táto suma sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšila o 7,8 milióna eur.
Knieža Albert II. je pritom jedným z najbohatších panujúcich monarchov na svete. Majetok Grimaldiovcov sa v roku 2010 odhadoval ma približne miliardu dolárov, čo je zhruba raz toľko, než je úhrnná hodnota majetku britskej kráľovskej rodiny.
Tretí Holanďania
Na treťom mieste vo výške verejných príjmov je holandská kráľovská rodina vedená kráľom Viliamom Alexandrom, ktorá v roku 2015 disponovala rozpočtom vo výške 40,1 milióna eur. Od roku 2014 už holandský štát neprepláca súkromné lety členov kráľovskej rodiny.
Štedro dotujú svoju monarchiu aj daňoví poplatníci v Nórsku. Tamojšia vláda tento rok vyčlenila pre kráľa Haralda V. a jeho rodinu dovedna v prepočte 28,3 milióna eur. Kráľovský dvor však zrejme dokáže dobre hospodáriť, keďže vlaňajší fiškálny rok zavŕšil s prebytkom vyše 690-tisíc eur.
Ďalšie európske monarchie sú už na tom výrazne horšie. Zhruba porovnateľne vysoké príspevky z verejných zdrojov dostávajú panovníci vo Švédsku, Belgicku, Dánsku a Luxembursku.
Bonus: žiadna daňová povinnosť
Švédska kráľovská rodina v roku 2015 dostala od vlády zhruba 12,9 milióna eur. Len o niečo nižší rozpočet má aj kráľovská rodina v Belgicku, ktorá v roku 2013 dostala od štátu približne 11,4 milióna eur. Dánska kráľovná Margaréta II. a jej rodina podľa údajov z roku 2017 poberá od štátu v prepočte zhruba 10,5 milióna eur ročne.
Veľkoniežacia rodina vládnuca v malom Luxembursku dostáva na svoj chod približne 9,9 milióna eur ročne, čo je viac než má k dispozícii kráľovská rodina vo výrazne väčšom Španielsku. Tá sa musela v rokoch 2014-15 zmestiť do sumy 7,8 milióna eur.
Vládnuce lichtenštajnské knieža Hans Adam II. dostáva od štátu len symbolických 221-tisíc eur ročne a bonus v podobe zbavenia daňovej povinnosti. Bohatstvo tamojšej kniežacej rodiny pochádza z príjmov súkromnej banky a z rozsiahlej investičnej činnosti.
Odmeny v naturáliách
Malej pyrenejskej monarchii Andorra titulárne vládnu dve spolukniežatá: jedným je podľa dlhoročnej tradície úradujúci francúzsky prezident, v súčasnosti Emmanuel Macron; druhým je pápežom menovaný biskup. Každé z kniežat dostáva z andorrského rozpočtu rovnakú sumu peňazí, ktorej výška nie je známa.
Veľmi vysoká však zrejme nebude. Ročný plat andorrského premiéra pre porovnanie predstavoval vlani len 71-tisíc eur. Do roku 1993 poberali andorrské kniežatá časť svojej odmeny aj v naturáliách v podobe šunky, syra a kurčiat.
Hlava cirkevného štátu Vatikán, doživotne volený rímsky biskup, nedostáva žiadnu oficiálnu mzdu. Pápežove potreby sa však financujú z vatikánskeho rozpočtu, ktorý má ročné príjmy vo výške približne 256 miliónov eur.
Jedným z najbohatších európskych aristokratov je paradoxne príslušník nemeckého kniežacieho rodu, ktorý nevládne v nijakej krajine a nedostáva ani žiadnu štátnu podporu. Albert (34), v poradí 12. knieža z rodu Thurn-Taxis, sa po smrti svojho otca v roku 1990 stal jedným z najmladších európskych miliardárov. Časopis Forbes v roku 2014 odhadol jeho majetok na 1,6 miliardy dolárov (1,4 miliardy eur).