Šéf top slovenskej agrofirmy: Keď bolo sucho, cibuľa sa predávala lepšie ako drogy

Jednou z horúcich tém je aktuálne zdražovanie potravín. Dotkne sa aj zeleniny?
Jednoznačne. Naša skupina očakáva pri rovnakej produkcii medziročný rast nákladov o štyri milióny eur. To znamená, že pri zelenine, ktorú dodávame do reťazcov, budeme musieť zvýšiť cenu o sedem až osem percent, pretože o toľko nám porastú náklady. Ak to teda trh dovolí.

Mnohí dodávatelia sa však sťažujú na to, že obchodné reťazce neberú ohľad na ich zvyšujúce sa náklady a o cenách odmietajú vyjednávať. Aká je vaša skúsenosť?
Veľmi pozitívna. Od roku 2001, keď sme začali dodávať do reťazcov, sa naša spoločnosť sedemnásobne rozrástla. Hlavným ťahúňom boli práve kontrakty s obchodnými reťazcami. To, že sme sa zamerali primárne na zemiaky a zeleninu, nás potiahlo z hľadiska množstiev. Navyše, banky nám veria, sú ochotné úverovať nás a rastú nám aktíva. Tieto výsledky hovoria, že aj napriek tomu, že spolupracujeme so „zlými“ reťazcami, sa dokážeme rozvíjať.

Takže vaša firma pri vyjednávaní s obchodníkmi nemá ťažkosti? To je asi jedna z mála.

Samozrejme, že to nie je také jednoduché, pretože reťazce sú vo vyjednávaní tvrdé. Ja netvrdím, že Lidl alebo Kaufland sú sociálne ústavy, oni vedia využiť svoju silu. Ale pri zelenine a zemiakoch je jedna výhoda, a to, že cena sa dohaduje každý týždeň. A rastie alebo klesá tak, ako sa hýbu ceny na burze. To znamená, že keď sú v Európe okolo 40 centov, je to tak aj u nás.

Platí to, aj keď padajú?
Keď sú na 30 centoch, ale naše náklady sú na 40 centoch, bránime sa.

Úspešne?
Myslím si, že áno. Reťazce nám navyše v poslednom čase aj priplatia za to, že sme lokálni. Nenechajú nás padnúť. Oni aj chodia do našej prevádzky a vidia, ako investujeme, budujeme infraštruktúru, sklady či schopnosť celoročne im dovážať tovar. Vidia, že sme ich systémovým dodávateľom. A my sa vďaka tomu snažíme získať extra pár percent oproti konkurencii zo zahraničia, čo sa nám celkom darí.

Ako je možné, že ostatní lokálni pestovatelia takúto pozitívnu skúsenosť nemajú?
V zásade platí, že prežívajú tí, ktorí žijú v dobrých podmienkach, teda tam, kde je dostatok vody a úrodná pôda. Ďalej tí, ktorí dokážu mať kvalitnú produkciu aj pri vyššej úrode, a, samozrejme, podnikatelia, ktorí sú orientovaní na lokálny trh. Oproti konkurencii zo zahraničia máme pozitívnu diferenciálnu rentu. Dopraviť sem zemiaky z Francúzska stojí päť centov, teda asi 15 percent nákladov. A to my nemáme. Čiže vieme dosiahnuť rovnakú cenu ako konkurencia z Francúzska a ako lokálny dodávateľ máme výhodu. Takže aj keď sú cenové rokovania tvrdé, my sme spokojní.

Nebojíte sa ani konkurencie zo susedného Poľska?
Poľsko je veľká krajina, no má najmenší podiel zásobovania populácie cez systém maloobchodov. Kým my sme presiahli 90 percent, u nich je to len okolo 60 percent. Takže keď u nás neprané zemiaky predstavujú päť percent nákupu, u nich je to 45 percent a tomu je prispôsobená ponuka. To znamená, že oni sú síce jeden z najväčších producentov zemiakov, ale stále ich musia dovážať, lebo nemajú dostatočnú produkciu praných, ktoré sa predávajú v reťazcoch. Čiže s ostatnými nám Poliaci konkurujú, ale do slovenských reťazcov prané zemiaky doviezť nedokážu. Takže ja necítim z Poľska žiadnu veľkú konkurenciu. Krajina sa v zelenine zatiaľ nepresadila. Na rozdiel od ovocia, najmä jabĺk....