Obchodné siete: Chýbajú ľudia, ale aj vzťah k povolaniu

Zlyhanie ľudského faktora. Také bolo najčastejšie vysvetlenie nedostatkov, ktoré kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy objavili pri manipulácii s mäsom v prevádzkach obchodných reťazcov. "Ak reťazce tvrdia, že k zisteným nedostatkom došlo kvôli zlyhaniu ľudského faktora, tak to len dokazuje náš názor, že v týchto obchodoch nie sú v oddeleniach mäsa dostatočne kvalifikovaní a odborne zdatní pracovníci," hovorí výkonný riaditeľ Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Viliam Pohly.
Aj keď sa väčšina obchodných sietí netají tým, že zamestnáva aj pracovníkov bez kvalifikácie či odbornej praxe a zaškoľuje ich si ich podľa interných požiadaviek, špecializované pracoviská sa snaží obsadzovať odborníkmi. Medzi takmer ôsmimi tisíckami pracovníkov, ktorých zamestnáva na Slovensku Tesco, je 130 odborných mäsiarov. Reťazec má podľa obchodného riaditeľa pre čerstvé potraviny Petra Varmužu vlastného technológa i prevádzkového špecialistu na mäso.
Kvalifikovaných ľudí na spracovanie mäsa má i reťazec Billa, aj keď jeho obchodný riaditeľ Peter Seidner priznal, že po vstupe SR do EÚ a otvorení jednotného trhu došlo k úniku kvalifikovanej pracovnej sily aj z tejto branže do krajín západnej Európy. Nedostatky, ktoré inšpekcia v reťazcoch objavila, pripisuje Seidner skôr častým zmenám legislatívy a požiadavkám na hygienu a bezpečnosť potravín ako malému počtu ľudí končiacich odborné školy.
Dôraz na spôsobilosť
Nedostatok kvalifikovaných ľudí spôsobuje, že aj v predajniach najvýznamnejších obchodných sietí pracujú ľudia bez potrebných praktických či vzdelanostných predpokladov. "Snažíme sa však zistiť, či záujemca má predpoklady na to, aby v prijateľnom čase zvládol všetky požiadavky kladené na odbornú spôsobilosť," povedal predseda Predstavenstva COOP Jednota Bratislava Adrián Ďurček. Dodal, že do predajne sa dostane až po zaškolení a zaučení.
Podľa Diany Stankovej z oddelenia marketingu Ahold Retail Slovakia je pre zamestnávateľa výhodou, keď prijíma človeka s praxou v maloobchode na úseku čerstvých potravín. "V opačnom prípade je naša spoločnosť dostatočne flexibilná a je schopná vyškoliť človeka tak, aby sa vo veľmi krátkom čase stal kvalitným zamestnancom," uviedla Stanková. Za dôležitú považuje snahu pracovať, pretože všetko ostatné sa dá naučiť.
Sieť predajní spotrebných družstiev kladie najväčší dôraz na preukázanie zdravotnej a odbornej spôsobilosti. "Zdravotnú spôsobilosť musí preukázať uchádzač o zamestnanie pred uzatvorením pracovného pomeru predložením zdravotného preukazu. Odbornú spôsobilosť môžu uchádzači získať aj po uzatvorení pracovného pomeru," uviedol Ďurček.
Reťazce majú pre výrobu, ako aj prácu v predajni spracovaný systém výrobnej praxe (HACCP), okrem toho organizujú pre svojich zamestnancov školenia zamerané na osobnú i prevádzkovú hygienu, hygienické podmienky pri predaji potravín či legislatívu.
Odborníci za hranicami
Zástupkyňa Združenej školy potravinárskej v Bratislave - Petržalke Alena Štrauchová tvrdí, že bývalých študentov, ktorí sa vyučili za mäsiarov, v hypermarketoch nestretáva. Podľa nej nie je medzi mladými ľuďmi o povolanie mäsiara záujem. Viacerí absolventi školy si po vyučení urobia maturitu, prípadne i vysokú školu a odchádzajú do zahraničia.
Školy síce existujú, ale chýba vzťah k povolaniu. "Na Slovensku neexistuje systém prípravy mäsiarov," vraví Ladislav Orbán, majiteľ výrobne mäsových produktov a troch predajní v Bratislave. Dodáva, že bez vzťahu k práci sa z učňa nikdy dobrý mäsiar nestane. Spolieha sa na to, že s chuťou môže robiť a byť dobrým odborníkom aj zamestnanec bez výučného listu. Preto v jeho prevádzkach sú aj ľudia vyučení v iných profesiách.