Ste autorom daňovej reformy, ktorú pred voľbami súčasný premiér Robert Fico kritizoval a vyzeralo to, že ju zruší. Teraz robíte poradcu Jánovi Počiatkovi, ministrovi financií Ficovej vlády. Prečo?
- Chcel som pomôcť tomu, aby rovná daň neutrpela príliš veľké deformácie. To sa viac-menej podarilo. Preto som na túto pozíciu nastúpil.
Ako to bolo s vašou akceptáciou zo strany ministra Počiatka a Smeru-SD, keďže táto strana s vašou reformou nesúhlasila?
- Minister s tým nemal žiaden problém, keďže on ma oslovil s touto ponukou. A to, že Smer pred voľbami kritizoval daňovú reformu? Reči sa hovoria a chlieb sa je. Teraz sa už aj v Smere začínajú presadzovať názory, že ak chceme zachovať vysoký hospodársky rast, musia preň byť vytvorené podmienky a toto je jedna z nich.
S premiérom Robertom Ficom ste o tom nehovorili?
- Nikdy som sa s ním nestretol.
Nechcel sa s vami porozprávať o reforme, ktorá sa mu tak nepáčila?
- Keďže k žiadnemu stretnutiu nedošlo, tak asi nie.
Aký je teda váš vzťah s premiérom?
- Žiaden.
Nie je to vo vašej práci brzdou?
- Niekedy áno. Ale asi sa nedá očakávať, že premiér bude v osobnom kontakte s každým poradcom každého ministra.
Napriek tomu ste v očiach niektorých ľudí človekom, ktorý musí mať blízko k strane Smer, ak robí poradcu ministrovi financií. Obvinenia, že ste obrátili kabát, sa objavujú napríklad na internete pod vašimi článkami o odvodovom bonuse. Ako to vnímate?
- Ľudia majú sklon k škatuľkovaniu, uľahčuje im to narábať s informáciami. Takže potrebujú zaškatuľkovať aj mňa. Keď som robil pre Mikloša, mal som pečiatku SDKÚ, keď som robil vo firme Odvoz a likvidácia odpadu, kam ma nominoval primátor Bratislavy, mal som pečiatku KDH. Teraz mám pečiatku Smer. Ja však presadzujem svoje presvedčenie, a to sa nemení. Aj keď, uznávam, možno ho zabalím do iných slov. Na odvodovom bonuse, ktorého detailnú podobu som zverejnil ešte pred voľbami, som však nezmenil nič.
To vaše presvedčenie je aké: pravičiar, ľavičiar?
- Čo ja viem? Rovná daň je vnímaná ako pravicová idea, z tohto pohľadu som pravičiar. Odvodový bonus pomôže najmä chudobným, keďže garantuje solidaritu všetkým občanom. Neskúma, či je niekto chorý, nezamestnaný alebo iba lenivý. Každému garantuje životné minimum. To je ľavicové. Aj preto nemám snahu radiť opatrenia medzi ľavicové a pravicové. Dôležité je, že sú rozumné.
Ste proti zásluhovosti garantovanej štátom. Tá sa prejavuje napríklad v tom, že kto platí vyššie odvody, má vyšší dôchodok...
- Ja nie som proti zásluhovosti. Len nechcem, aby ju organizoval štát. To je úloha súkromného sektora, ten to spraví lepšie a štát nech do toho nerýpe.
Hovoríte, že ste tu preto, aby ste bránili, čo ste už presadili. Ako by ste zhodnotili svoju úspešnosť v bránení rovnej dane? Napríklad DPH už rovná nie je...
- Zachrániť jednu sadzbu DPH, to sa síce nepodarilo, ale pri dani z príjmov áno. Tam je to stále iba 19 percent, a to považujem za dôležitejšie. Takže moje bránenie hodnotím ako viac úspešné než neúspešné.
V dani z príjmu sa však zaviedla milionárska daň...
- Tá nie je vo forme druhej sadzby dane. Klesá síce nezdaniteľné minimum, ale osobne to hodnotím pozitívne. Nezdaniteľné minimum je sociálnym aspektom v daňovom zákone a nemá tam byť. Teraz sme urobili malý krôčik k tomu, aby sme tento sociálny aspekt vytlačili z dane von.
Pomohla znížená sadzba DPH na lieky?
- Nie. V prípade DPH, žiaľ, zdravý rozum zlyhal. Bol to zlý krok, ktorý ani občania veľmi nepocítili. Možno sú teraz antikoncepčné tabletky o 20 korún lacnejšie...
Vláda hovorí, že ak to ekonomický vývoj dovolí, tak pribudnú ďalšie tovary so zníženou sadzbou DPH...
- Teraz je o tom ticho a dúfam, že to tak aj zostane. Aj napriek takmer desaťpercentnému rastu ekonomiky je deficit rozpočtu stále tri percentá HDP, takže priestor na šetrenie je veľký. Deficit ovplyvňuje infláciu a inflácia je jednou z podmienok na prijatie eura. Aj preto dúfam, že sa k znižovaniu DPH už nikto vracať nebude.
Čo by sa muselo stať, aby ste si povedali, že ste daňovú reformu neubránili?
- Ak by vznikla druhá sadzba dane z príjmov.
Čo potom?
- Dal by som výpoveď.
V EÚ sa hovorí o harmonizácii daní a daňového základu. Nedávno sa kvôli tomu strhla v médiách prestrelka medzi opozíciou a koalíciou. Opozícii prekážali výroky premiéra Fica, videla v nich súhlas s harmonizáciou. Ako sa na ňu pozeráte vy?
- Jedna časť tohto mediálneho boja prebehla v diskusnej relácii STV. Ja som tam bol za koalíciu, Ivan Mikloš za opozíciu a obaja sme si iba pritakávali. Harmonizácia daňových sadzieb je totiž pre Slovensko jednoznačne nevýhodná. Harmonizácia základu dane takým rizikom nie je. Ak by však šli, povedzme, sadzby hore na 30 percent, tak pri našom širokom daňovom základe by to bola smrť.
Ste známy nielen rovnou daňou, ale aj tzv. odvodovým bonusom. Prostredníctvom neho chcete znížiť odvody z 36 percent na 18 a nahradiť 70 sociálnych dávok šiestimi. Myslíte si, že má takýto návrh reálnu šancu prejsť?
- Ak by som mal povedať, či vidím šancu vyššiu ako 50 percent, tak odpoveď je nie. Síce sú nejaké náznaky, ale tie sú také drobné, že ich môže vidieť iba taký veľký optimista, akým som ja. Aj keď práve táto vláda by to mala presadiť, keďže ich klientom, voličom, to najviac vyhovuje. Ale to by museli najprv rozhodujúci ľudia pochopiť, o čo tam ide. Mali by to pochopiť v celom rozsahu, nielen základný mechanizmus, o ktorom už vedia. Na Slovensku však takýchto ľudí nie je veľa.
Koho treba presvedčiť, politikov, alebo ich klientelu - voličov?
- Snažím sa v rámci mojich možností presviedčať ľudí, ktorých sa to týka. Tie možnosti sú obmedzené. Mám na internete stránku, kde je celý princíp odvodového bonusu vysvetlený a prispievam aj na blog HN. Toto presviedčanie je iba kvapkou v mori. Nie som ten, kto má politickú moc odvodový bonus zrealizovať.
Pri rovnej dani stačilo presvedčiť ministra financií Ivana Mikloša a ten potom presviedčal voličov, že rovná daň bol dobrý nápad...
- Na presviedčanie voličov nebolo ani veľa času. Od myšlienky po schválenie zákonov neubehol ani rok. Áno, podarilo sa mi presvedčiť Mikloša. Vtedajšia politická konštelácia a Miklošov mimoriadny vplyv v ekonomickej oblasti pomohli tomu, že sa rovná daň zaviedla a siahodlho sa o tom nediskutovalo. Ako sa ukazuje dnes, je dobré, že to tak bolo. V Česku začali diskutovať skôr ako my, a diskutujú dodnes. V tom sme mali šťastie, že nám sa to podarilo spraviť rýchlo.
Je správne, keď sa elita rozhodne spraviť dôležitý krok a nečaká na to, ako sa to bude páčiť ostatným?
- Určite áno. Elita dostala mandát vo voľbách roku 2002 a zavedenie rovnej dane bolo v súlade s týmto mandátom.
Rovnú daň presadilo bývalé vedenie ministerstva financií. Aká je schopnosť toho nového na čele s Jánom Počiatkom niečo presadiť?
- Politický vplyv Mikloša, ktorý už pred približne 15 rokmi bol ministrom privatizácie, je zákonite vyšší než niekoho, kto do politiky vstúpil len nedávno.
Teraz, keď presadzujete odvodový bonus, stačí presvedčiť iba ministra, alebo bez premiéra to nejde?
- Samozrejme, presvedčiť treba aj premiéra. Ale to by bolo treba aj Dzurindu a množstvo iných ľudí. Odvodový bonus má oveľa väčší dosah, než mala daňová reforma.
A ak by šlo o rovnú daň? Stačil by Počiatek, alebo by to nešlo bez presvedčovania Roberta Fica?
- Rovná daň nie je veľkým miláčikom tejto vlády, takže to ťažko porovnávať s Miklošovým obdobím. Podobnou zmenou, akou bola rovná daň, je novela Zákonníka práce. A tam to nie je iba parketa ministerky práce Viery Tomanovej, ale diskusia je oveľa širšia. Takže jednoznačne platí, že dnes je rola premiéra vyššia.
Čo sa týka rezortu Viery Tomanovej, napriek rôznym obavám z rušenia alebo obmedzovania druhého dôchodkového piliera to vyzerá tak, že reforma prežije. Dá sa povedať, že niektoré z reforiem Dzurindovej vlády sa už dokážu ubrániť samy?
- Áno. Už je v nich zapojené také množstvo ľudí, že už nie je dôležitý postoj ministerstva, ale tých 1,5 milióna klientov, ktorých by sa zmeny dotkli.
Vláda vidí v súkromnom sektore aj riziko investovania peňazí. Napríklad, iba nedávno prirovnal premiér druhý pilier k skrachovaným nebankovým subjektom kvôli investíciám do rizikového kapitálu...
- Prirovnanie k nebankovým subjektom je scestné.
Zdá sa aj, že novej vláde prekáža, že časť verejných zdrojov prepustila súkromnému sektoru. V prípade druhého dôchodkového piliera často zazneli argumenty, že štát vďaka nemu prichádza o miliardy. Nie je aj preto odvodový bonus pre politikov neprijateľný, že im znižuje množstvo peňazí, s ktorými môžu narábať?
- Hovorí sa o politikoch, že by chceli čím viac peňazí prerozdeľovať, a tak zvyšovať úlohu štátu. Odvodový bonus však zvyšuje mieru prerozdeľovania, síce mierne, ale zvyšuje.
Mieru prerozdeľovania zvyšuje. Ale znižuje možnosť štátu zavďačiť sa voličom formou rôznych sociálnych dávok a ukázať, že chcú konkrétnej skupine ľudí pomôcť takou a takou sumou peňazí...
- Je paradoxné, že počet sociálnych dávok zdvihla práve minulá, pravicová vláda. Zo 43 je ich teraz 70. Takže ľavicová by ich mohla zas znížiť. Politici však majú vo všeobecnosti tendenciu od ľudí čím viac peňazí vybrať, a potom sa hrať na Ježiška.
Ako sa pozeráte na novelizáciu Zákonníka práce?
- Nie som odborník na Zákonník práce. Zákony sú hlavne na to, aby určovali vzťah medzi štátom a občanmi. To nie je prípad Zákonníka práce. Ten upravuje vzťah medzi dvoma súkromnými subjektmi. Ak sa s niekým dohodnem, že bude u mňa pracovať, tak by som nechcel, aby štát príliš zasahoval do tejto dohody. Napríklad stanovenie maximálneho počtu hodín nadčasov. Prečo? Ak chcem robiť 300 hodín nadčasov ročne, prečo mi to má niekto zakazovať?
Argumentom je, že nie vždy je to slobodná vôľa zamestnanca.
- Áno, niekto tvrdí, že napríklad v hladovej doline nemá zamestnanec inú možnosť, než pristúpiť na podmienky zamestnávateľa. Ale on inú možnosť má. Nemusí do tej práce chodiť. Nie je predsa pripútaný. Môže sa presťahovať do Bratislavy, do Česka, môže žiť zo sociálnych dávok. Ak sa rozhodne pracovať, asi považuje všetky ostatné možnosti za horšie a je to prejav jeho slobodnej vôle. Zásah štátu považujem za chybu.
Kde vidíte úlohu odborov?
- Nikde.
Nemali by vôbec existovať?
- Nemám najmenšie výhrady voči tomu, ak sa zamestnanci dobrovoľne združujú a koordinovane presadzujú svoje požiadavky. To robia aj zamestnávatelia. Ale štát by sa do toho nemal miešať. To, samozrejme, platí aj v prípade zamestnávateľov.
Sú však ľudia schopní sa sami, bez pomoci štátu, postarať o svoju budúcnosť? Nebojíte sa, že ak by prešiel váš odvodový bonus, ktorý ľuďom garantuje pomoc štátu iba do výšky životného minima, tak by väčšina so životným minimom aj skončila? Pretože peniaze, ktoré by ušetrili na odvodoch, by minuli a neinvestovali by ich do svojho dôchodku...
- Tých, ktorí by boli nezodpovední, všetko by preflákali a na starobu by si neodložili nič, tých by väčšina určite nebola. Na Slovensku je uzavretých približne štyri milióny životných poistiek, asi 700-tisíc zmlúv s doplnkovými dôchodkovými poisťovňami a v druhom pilieri je dobrovoľne 1,5 milióna ľudí. To všetko svedčí o vysokej zodpovednosti občanov voči sebe samým.
Takže tvrdíte, že štát sa chce o ľudí starať aj vtedy, keď to nechcú?
- Ja si napríklad nechcem platiť nemocenské poistenie. Keď budem chorý, nechcem od štátu ani korunu. A nechcem si platiť ani poistenie v nezamestnanosti. Lenže politici si myslia, že oni sú múdrejší a lepšie vedia, čo potrebujem, než ja. A to sa mi nepáči.
Nie je to prejav zodpovednosti?
- Nie. Oni sa len chcú hrať na pánov bohov. Diktujú mi, aby som platil poistenie v nezamestnanosti, pritom ja od nich nechcem ani korunu. Čo im bráni tento typ poistenia zdobrovoľniť?
Lenže politici potrebujú osloviť svojich voličov. Nie je problémom teda to, že ľudí požadujúcich zdobrovoľnenie časti odvodov je primálo a primalá je teda aj masa potenciálnych voličov, ktorých môžu politici takouto agendou osloviť?
- Áno, je ich možno málo. Ale to nič nemení na tom, čo som povedal. Mimochodom, toto je výborný príklad nedokonalosti demokracie a príklad toho, že demokratické princípy by sa mali uplatňovať až vtedy, keď iné, lepšie, zlyhajú. V tomto prípade je určite sloboda jednotlivca vyšší princíp, no my sme tou demokraciou takí zblbnutí, že nejaká sloboda jednotlivca tu nehrá rolu.
Prečo ste napriek týmto úskaliam išli pracovať do verejného sektora a presadzovať rovnú daň a odvodový bonus? Vlastnili ste firmu, boli manažérom v spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu...
- Nebavilo ma to tam. Je oveľa vzrušujúcejšie napísať zákon a pozerať sa, ako sa vízie realizujú. Ako sa idea, ktorá prednedávnom bola iba v hlave, uplatňuje v praxi. To je pre mňa oveľa vzrušujúcejšie než reštrukturalizácia firmy Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá navyše bola už hotová.
Aj vo firme môžete realizovať svoje vízie.
- Áno, ale v oveľa menšej miere.
Čo je vašou hlavnou víziou?
- Presadiť odvodový bonus.
Predstavte si, že by vám ho parlament schválil, čo budete robiť potom?
- V najbližších rokoch sa to asi nestane, preto je zbytočné o tom špekulovať. Je to cieľ, ktorý si vyžiada ešte dlhé roky.
Niekto má, povedzme, predstavu: založím si firmu, zarobím miliardy, potom to predám a ostatok života strávim vo vile na Kube. Aká je vaša predstava?
- Ostaňme pri tom, že cieľom je odvodový bonus.
Máte politické ambície, chcete byť tým, kto rozhoduje?
- Mám. Bolo by dobré, ak by som bol ja tým, kto rozhoduje, ale realita je iná a je v rozpore s mojimi predstavami.
Ponuky na vstup do politiky ste asi dostali?
- Dostal, ale neboli dostatočne dobré na to, aby som ich prijal.
Prečo neboli dobré?
- Oslovili ma strany, ktoré boli príliš slabé na to, aby dokázali zabezpečiť nejakú zmenu.
Prijali by ste ponuku od veľkej strany iba vtedy, ak by vám sľúbila podporu odvodového bonusu?
- Jednoznačne áno.
Potom by bolo jedno, či by bolo pravicová alebo ľavicová?
- To mi je jedno, či by ju niekto onálepkoval ako pravicovú alebo ľavicovú. Ak by som sa s ňou stotožnil a ona by sa stotožnila s odvodovým bonusom, tak v tom nevidím problém. Samozrejme, musela by byť demokratická a tak ďalej...
Mohla by strana vďaka agende odvodového bonusu vyhrať voľby?
- Snažil som sa o tom presvedčiť SDKÚ, ale nevyšlo to. Takže máme odskúšané iba to, že SDKÚ bez odvodového bonusu voľby nevyhrala. Ako by to bolo s ním, to nevieme.