Premiér Călin Popescu-Tăriceanu 29. júna 2006 povedal, že ministrovi obrany Teodorovi Atanasiovi odporučil, aby rumunských vojakov slúžiacich v Iraku pri ďalšej výmene, ktorá mala byť koncom roka 2006, už nenahradil. Popescu-Tăriceanu z Národnej liberálnej strany povedal, že misia sa stala príliš nebezpečnou po tom, čo Taliansko rozhodlo, že svojich vojakov z Iraku do konca roka 2006 určite stiahne.
Rumunské a talianske jednotky pôsobia v južnom meste Násiráh, ktoré je baštou väčšinovej šítskej populácie. Popescu-Tăriceanu povedal, že po odchode Talianov zostanú rumunskí vojaci bez logistickej podpory a bez funkčného vojenského velenia. „Smrť a vážne zranenia rumunských vojakov sa stávajú skutočným problémom“, povedal premiér a dodal, že „ani finančnú stránku veci netreba igorovať“. Podľa Atanasiu stojí misia Rumunsko ročne okolo 72 miliónov eur. V roku pred vstupom Rumunska do Únie vzrástol rozpočtový deficit krajiny z 0,9% na 2,5%.
Tento krok musí odsúhlasiť Najvyššia rada obrany štátu, na ktorej čele stojí prezident Traian Băsescu zo stredopravej Demokratickej strany. Ten kritizoval toto rozhodnutie predsedu vlády a označil za „neakceptovateľné“. Toto vyhlásenie položilo za rozhodnutie o stiahnutí otáznik.
Vyhlásenie rumunského premiéra mnohých prekvapilo, keďže Rumunsko sa usiluje o blízke vzťahy s USA. Dokonca sa považuje za najbližšieho spojenca USA v strednej a východnej Európe. USA plánujú na území Rumunska postaviť štyri menšie vojenské základne, hlavne na logistické účely.
Termín „nová Európa" zaviedol americký minister obrany Donald Rumsfeld na rozlíšenie krajín strednej a východnej Európy od „starej Európy", ktorú predstavujú krajiny ako Nemecko a Francúzsko. „Nová Európa“ podporila vojnu USA v Iraku ako súčasť širšej „koalície ochotných".
Slovenská republika má na misii „Iracká sloboda" 105 vojakov, ktorí pôsobia v rámci širšej medzinárodnej koalície a 5 pôsobiacich vo výcvikovej jednotke NATO. O osude zotrvania slovenských vojakov v Iraku rozhodne nová vláda.