StoryEditor

Kauza ČSOB končí, splatili sme dlh

29.12.2005, 23:00
Slovensko už nedlhuje Československej obchodnej banke Praha ani korunu. HN sa podarilo zistiť, že včera dopoludnia Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity odoslala na účet banky zostávajúcich deväť miliárd slovenských korún.

Slovensko už nedlhuje Československej obchodnej banke Praha ani korunu. HN sa podarilo zistiť, že včera dopoludnia Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity odoslala na účet banky zostávajúcich deväť miliárd slovenských korún. "Peniaze odišli," potvrdil riaditeľ agentúry Daniel Bytčánek. Išlo o druhú a zároveň poslednú splátku takmer 25-miliardového dlhu. Peniaze na dlh mala vláda odložené v štátnych finančných aktívach.
Splátka dlhu nás nezadlžila
"Je dobré, že Slovensko rešpektovalo rozhodnutie arbitráže. Dohoda o splácaní, ktorú sme začiatkom roka uzavreli, bola výhodná pre obe strany," reaguje Pavel Hejzlar z tlačového oddelenia českej banky.
Prvú tranžu 16 miliárd korún zaplatila vláda začiatkom februára, krátko potom, ako uznala rozhodnutie Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone. To vlani 29. decembra po niekoľko rokov trvajúcom spore rozhodlo, že pravdu má banka a nie slovenská vláda. Rozpočet prehrou škodu neutrpel. Aspoň nie na papieri. Podľa usmernenia Eurostatu, štatistického úradu EÚ, totiž takáto finančná operácia neprehlbuje schodok verejných rozpočtov. Prehra nezvýšila ani vládny dlh, pretože kabinet všetko úhradil zo štátnych aktív. Na prvú splátku si v priebehu trvania sporu vláda šetrila, hoci celý čas tvrdila, že chce v kauze uspieť. Na zvyšok získala peniaze z dividend Fondu národného majetku.
Dvanásť rokov starý prípad
Korene kauzy siahajú do roku 1993. Slovenská a česká vláda sa dohodli, že banku ozdravia. Založili Slovenskú inkasnú a Českú inkasnú, na ktoré prešli zlé pohľadávky za 40 miliárd korún v pomere tri ku jednej v národných menách. To bol zároveň aj dlh, ktorý mali obe vlády banke splatiť.
Išlo o druhú fázu ozdravenia banky, ktorá ju mala pripraviť na predaj zahraničnému investorovi. ČSOB bola podobne, ako ostatné banky - podkapitalizovaná a mala veľa zlých aktív, najmä úverov a záruk. Bola však jedinou bankou, ktorá zabezpečovala zahraničný platobný styk. "Prípadné finančné ťažkosti by mali výrazne negatívny vplyv na oba štáty, nielen finančný, ale najmä z pohľadu ohrozenia ich dôveryhodnosti a úverovej schopnosti na medzinárodnom bankovom a kapitálovom trhu," uvádza sa vo vládnom materiáli z roku 1993.
Slovensko nemalo dostatok devízových zdrojov a neoplývali nimi ani podniky dovážajúce strategické suroviny. "Ak by bola ČSOB v tom čase padla, tak by Slovensko bolo s najväčšou pravdepodobnosťou ostalo bez ropy a bez plynu, pretože by nemal kto platiť dolárové výdavky," povedal bývalý štátny tajomník ministerstva financií Rudolf Autner. Úloha ČSOB bola podľa neho v tom čase nenahraditeľná. Banka buď mala alebo mohla zohnať devízy vďaka tomu, že ju zahraničie v tom čase ako jedinú banku akceptovalo v medzinárodnom platobnom styku. Mala know-how a goodwil pre náročnejšie operácie v zahraničí.
Česká vláda dlh načas splatila (spolu s úrokmi vyše 40 miliárd českých korún), slovenská nie. ČSOB sa po niekoľkých výzvach "začnite platiť" obrátila v apríli 1997 na washingtonskú arbitráž. Pohľadávka vtedy bola mierne pod 14 miliardami korún.

01 - Modified: 2003-02-05 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Drevo v kozube verzus zemný plyn
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
30. november 2022 17:34