Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií vlani dosiahol úroveň 1,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a mierne prekročil hranicu nízkeho rizika pre dlhodobú udržateľnosť. Medziročne prišlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti o 0,3 percenta HDP. Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície.
Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko (predseda RRZ), Juraj Kotian a Anetta Čaplánová.
Verejné financie Slovenskej republiky v roku 2017 nedosiahli podľa Šramka stav dlhodobej udržateľnosti aj v dôsledku revízie hodnotenia za rok 2016.
"Vychádzajúc zo základného scenára do roku 2021 sa má deficit zlepšiť o 0,5 percenta HDP (priaznivý makroekonomický vývoj, úspory na výdavkoch dôchodkového systému a úrokových nákladoch). Plné využitie týchto pozitív je rozhodujúce pre nezhoršenie dlhodobej udržateľnosti oproti stavu v roku 2017," priblížila Čaplánová.
Potrebné je dosiahnuť prebytok
Na dosiahnutie udržateľných verejných financií je podľa jej slov potrebné do roku 2021 dosiahnuť štrukturálny prebytok rozpočtu v rozpätí 0,3 percenta až 0,4 percenta HDP, v závislosti od zvoleného tempa konsolidácie. "Splnenie vládou stanoveného strednodobého rozpočtového cieľa je nepostačujúce," zdôraznila. V porovnaní s rokom 2016 neprišlo podľa nej k významnejším zmenám v hodnotení fiškálneho zaťaženia budúcich generácií.
Informovala, že revízia salda a makroekonomického vývoja zhoršila ukazovateľ v roku 2016 o 0,27 percentuálneho bodu. Ďalšie zmeny veľkosti ukazovateľa boli dôsledkom úpravy dlhodobých projekcií Európskej komisie (EK) a aktualizácie modelov RRZ a nesúviseli s opatreniami vlády.
"Na udržanie dlhu verejnej správy pod hornou hranicou dlhového limitu (50 percent HDP) v období nasledujúcich 50 rokov je potrebné nad rámec predpokladov základného scenára prijať v strednodobom horizonte dodatočné opatrenia vo výške približne 1,1 percenta HDP," upozornila.
Pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044. "Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 percenta HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040," poznamenala Čaplánová.
"V prípade okamžitého prijatia potrebných opatrení sa bude štrukturálne saldo rýchlejšie zlepšovať a hrubý dlh bude výraznejšie klesať," doplnila. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 percentuálneho bodu.
Došlo k zmenám metodiky
Ministerstvo financií vo svojom stanovisku tvrdí, že RRZ "pristúpila k výrazným zmenám v metodike výpočtu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Výsledky tohto hodnotenia strácajú po takýchto krokoch z nášho pohľadu dôveryhodnosť a relevantnosť."
Na hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť reagoval aj minister financií Peter Kažimír, ktorý tvrdí, že "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť reviduje svoj pohľad na reálny stav našej krajiny na základe nových metodologických vstupov a nových údajov. Nesúhlasím s tým, že by sa medziročne zhoršila udržateľnosť verejných financií, pretože na základe zdravého rozumu: my sme v minulom roku, v roku 2017 o jeden percentuálny bod zlepšili tzv. štrukturálne hospodárenie, dosiahli sme lepší deficit 2,3 percenta v roku 2016 verzus jedno percento v roku 2017. Podľa zdravého rozumu sme teda asi nemohli zhoršiť verejné financie."