Stavebné firmy lákajú zelené plochy na sídliskách a preto bude zelene medzi panelákmi pravdepodobne čoraz menej. Pre investorov sú výhodné, keďže sú napojené na všetky inžinierske siete vrátane mestskej hromadnej dopravy. Patria mestám, prípadne mestským častiam, ktoré sa ich nechcú vzdať.
V začiatkoch prevodov vlastníctva obecných bytov boli snahy všetky plochy medzi domami rozpredať spoločenstvám vlastníkov. Nakoniec k tomu nedošlo a k jednotlivým domom patrí len minimálny priľahlý pozemok a kontajnerové stojisko. Medziblokové priestory mestá spoločenstvám nepredávajú, s neúspechom sa stretli aj žiadosti o kúpu parkovísk.
Od februára však platí, že vplyv stavby na životné prostredie sa posudzuje aj v prípade menších stavieb. "Obvodné úrady životného prostredia tak môžu urobiť z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet," spresňuje vedúci oddelenia výstavby bratislavského magistrátu Ernest Tomášik.
Nespokojní občania sa môžu touto cestou proti zastavaniu sídliskovej zelene brániť. Ak úrady dodržia všetky predpisy o verejnom konaní, môže sa stať, že investor pozemok kúpi, no nebude na ňom môcť postaviť to, čo pôvodne zamýšľal. "Zahusťovanie začína byť vážny problém a tlak investorov na získanie pozemkov v kvalite, akú majú existujúce domy v najbližšom okolí, sa bude stupňovať," tvrdí člen Komisie územného a strategického plánovania pri bratislavskom mestskom zastupiteľstve Peter Beňuška.
Podľa neho je územný plán Bratislavy spracovaný v mierke 1 : 25 000 a vďaka tomu nie je taký podrobný, aby vymedzoval možnosti investovania v jednotlivých lokalitách. "Postupnú premenu sídlisk na mesto treba uvítať. Škoda len, že sa uskutočňuje živelne, bez plánu a stanovenia regulatív," spresňuje nový hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta.
V Košiciach zatiaľ s miznúcou zeleňou problémy nemajú. "V Bratislave je viac investorov a väčší tlak, my zatiaľ situáciu zvládame bez problémov," uvádza Ľuboslava Vlčková z Útvaru hlavného architekta v Košiciach. Najväčšie protesty občianskych iniciatív tu zaznamenávajú v súvislosti s dopravnými stavbami. "Prijali sme zásadu, že sídliská sa rozhodne nebudú zahusťovať bytovými domami. Napriek tomu, že sú komerčne najzaujímavejšie," dopĺňa vedúca oddelenia urbanizmu a architektúry na Mestskom úrade v Nitre Eva Ligačová.
Hlavným architektom Bratislavy je Štefan Šlachta
Bratislava (TASR) - Bratislava má po jedenástich rokoch hlavného architekta, ktorým sa stal Štefan Šlachta.
Podľa primátora Andreja Ďurkovského je táto funkcia potrebná, pretože narastá tlak investorov na výstavbu objektov v hlavnom meste. Tá by mala byť koncepčne riešená v súlade s územným plánom. Šlachta je proti živelnej výstavbe a zahusťovaniu sídlisk ich devastovaním, chce pomôcť riešiť dopravu a vypracovať koncepciu panorámy mesta a výškových budov.