Slovensko stojí napriek pozitívnemu ekonomickému rastu pred niekoľkými výzvami. Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojom stanovisku popísal hlavné oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva.
V stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) k Záverečnému účtu SR za rok 2017 sa píše o pozitívnom ekonomickom raste a progresívnom trende v zamestnanosti v roku 2017, ktoré mali pozitívny vplyv na vývoj minuloročného štátneho rozpočtu.
Tento trend sa odzrkadlil aj v miestnej i krajskej samospráve. Obce, mestá i vyššie územné celky ukončili predchádzajúci rok s prebytkom viac ako 450 miliónov eur, ale v porovnaní s rokom 2016 samosprávy investovali vo väčšej miere financie do kapitálových výdavkov, na opravy ciest, verejných budov a modernizačných projektov, píše sa v tlačovej správe NKÚ.
Tri problematické oblasti
Národný kontrolný úrad však upozorňuje na tri oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva. Prvou je nedostatočné tempo pri čerpaní európskej finančnej pomoci, najmä z dôvodu zdĺhavej a náročnej byrokracie, ale aj na nízku účinnosť a efektívnosť projektov spolufinancovaných z EÚ zdrojov. Ide napríklad o projekty súvisiace so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne príslušníkov minoritných skupín (58 mil. eur), s elektronizáciou slovenského zdravotníctva (88 mil. eur) či podporou poľnohospodárov.
Druhou oblasťou je súdnictvo. Priemerný počet vybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu bol 281 a táto minuloročná skutočnosť výrazne zaostáva za plánom, ktorý bol na úrovni 525 vybavených vecí.
Treťou oblasťou je nárast nákladov na správu okresných úradov. Závery kontroly projektu ESO premietol kontrolný úrad aj do svojho stanoviska k záverečnému účtu a poukázal na fakt, že medziročne stúpli náklady na správu okresných úradov o takmer 6 mil. eur pričom tento ukazovateľ rastie tretí rok po sebe, píše sa v správe.
NKÚ vyzýva na prijímanie reforiem
NKÚ okrem toho vyzdvihlo pozitívny ekonomický rast Slovenska a konsolidovaný dlh verejnej správy. Konsolidovaný dlh sa ku koncu minulého roka dostal na úroveň 43,2 miliardy eur, čo predstavuje 50,9 percenta HDP. To znamená, že dlh slovenskej verejnej správy ostáva od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Táto skutočnosť má byť podľa NKÚ výzvou pre vládu a parlament, aby boli prijímané reformné projekty, ktoré prispejú k udržateľnému rozvoju spoločnosti a napĺňaniu záväzkov, ku ktorým sa Slovensku prihlásilo cez agendu Európa 2020, alebo agendu Organizácie spojených národov OSN 2030.