Štát stále nevie presne určiť rozsah, technický stav ani finančný potenciál nehnuteľného majetku vo svojom vlastníctve.
Efektívnejšiemu využívaniu verejného majetku a transparentnému znižovaniu prevádzkových nákladov bráni nedostatočné prepojenie informačných systémov a absentujúca centrálna platforma na analýzu a vyhodnocovanie dát, informoval v piatok Najvyšší kontrolný úrad SR.
Najväčší správcovia
Analytici kontrolného úradu zistili, že v evidencii sa nachádza viac ako 74-tisíc nehnuteľností, pričom len časť údajov je úplná a prepojená. Ústredné orgány štátnej správy a ministerstvá spravujú približne osemtisíc budov s rozlohou viac ako šesť miliónov štvorcových metrov (m2), z ktorých 63-tisíc m2 administratívnych priestorov ostáva nevyužitých.
Najväčším správcom objektov je rezort vnútra s takmer 3300 objektmi a envirorezort s najväčšou výmerou pozemkov, ktorý spravuje viac ako 90 percent všetkých evidovaných pozemkov štátu. Kľúčovým evidenčným nástrojom je Centrálna evidencia majetku pod Ministerstvom financií SR, ktorá obsahuje základné údaje o nehnuteľnostiach.
„Každý piaty štátny majetok evidovaný v centrálnom informačnom systéme nie je prepojený s katastrom nehnuteľností a pri viacerých budovách chýbajú dôležité údaje. Ide napríklad o začiatok a koniec ich využívania či nadobudnutia do správy,“ priblížil závery analýzy podpredseda národných kontrolórov Jaroslav Ivančo.
Systém centrálnej evidencie majetku síce podľa neho umožňuje identifikovať voľné priestory, neobsahuje však informácie o technickom stave budov, bez ktorých nie je možné posúdiť ich reálnu využiteľnosť ani potrebu budúcich investícií do ich obnovy. Problémom je podľa úradu aj chýbajúce prepojenie verejných informačných systémov.
Okrem Centrálnej evidencie majetku štát prevádzkuje aj Centrálny ekonomický systém, Register ponúkaného majetku štátu či Register energetických certifikátov budov, no každý pokrýva len časť správy majetku.
Inšpirácia z Česka
Takmer 12 percent verejných budov nemá v Centrálnom ekonomickom systéme priradený identifikátor prepojenia na Centrálnu evidenciu majetku, čo znemožňuje účinné prepojenie existujúcich informačných systémov na komplexné vyhodnocovanie evidencie a správy majetku.
Úrad ponúkol ako príklad dobrej praxe český centralizovaný model riadenia prostredníctvom Úradu pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a centrálneho registra CRAB. Ten má za cieľ podporovať zdieľanie verejných priestorov a optimalizáciu rozpočtových nákladov. Negatívnym príkladom z praxe na Slovensku je situácia Štatistického úradu SR.
Ten predal svoju budovu za 4,6 milióna eur a presťahoval sa do komerčného prenájmu, pričom len za posledné dva roky zaplatil na nájomnom viac, než bola predajná cena pôvodného sídla úradu. Štát tak definitívne prišiel o budovu v širšom centre slovenskej metropoly, ktorú mohol po rekonštrukcii ďalej využívať a znížiť výdavky na prenájmy.
Najvyšší kontrolný úrad odporučil vláde posilniť centrálne riadenie správy majetku a realizovať vládou schválený implementačný plán stratégie spravovania budov štátnej správy.
Rezortu financií, ako gestorovi evidenčných systémov, odporúča zabezpečiť úplnosť a aktuálnosť údajov, prepojiť existujúce informačné systémy, zaviesť povinné využívanie Centrálneho ekonomického systému všetkými správcami a vybudovať centrálnu analytickú platformu na podporu strategického rozhodovania.
Pozitívnym krokom podľa NKÚ je, že už počas prípravy kontrolórskej analýzy rezort financií inicioval vývoj reportovacieho modulu v rámci systému Centrálneho ekonomického systému.
