V minulom roku sa hovorilo o predaji celej fabriky. Ako to dopadlo?
Išlo zrejme o informáciu, ktorá prenikla z prostredia investorov. Boli reálni záujemcovia, ktorí mali záujem odkúpiť firmu. Tieto aktivity však neviedli k reálnemu výsledku.
Už v minulosti čelil podnik vážnym problémom, dokonca i konkurzu. Podarilo sa však tomu predísť.
Celkovo išlo o zložitú situáciu. V roku 1997 bol konkurz na materskú spoločnosť PPS – Detva, a. s. Pred samotným konkurzom však prišlo k prevodu majetkových práv a časti zamestnancov na PPS Detva Holding. Tam bolo také dvojkrokové ozdravovanie, respektíve snaha prežiť, keď na materskú spoločnosť bol vyhlásený konkurz v roku 1997 a následne podnik PPS Detva fungoval do roku 2002. Konkurzu sa však nevyhol ani tento právny nástupca. Vyvolalo to pomerne zložitú právnu situáciu. Zamestnanci bojovali, aby tieto strojárne vôbec fungovali. V roku 2003 bola nakoniec podpísaná zmluva, na základe ktorej podnik prevzali noví akcionári, z ktorých časť je tu dosiaľ.
Zmenilo sa niečo?
Áno, hlavne smerovanie, keďže PPS už nebola zameraná na tvorbu finálnych produktov. Úplne totiž stratila trhy i životaschopnosť. Takisto podnik stratil zákazky v rámci zbrojárskej výroby. Od roku 2003 sa firma začala orientovať hlavne na zahraničných zákazníkov a sto percent produkcie išlo na export. Aj preto sme sa postupom času v očiach verejnosti stali na Slovensku menej známymi.
Po roku 2003 prišli ďalšie turbulentné obdobia. Ktoré to boli a ako vás ovplyvnili?
Charakter oboch období bol diametrálne odlišný, najmä z hľadiska možnosti návratu na rastovú krivku. Keď hodnotíme obdobie rokov 2003 až 2008, zaznamenávali sme vtedy dynamický rast hlavne z hľadiska trhu, kde pôsobíme. V roku 2008 prišiel útlm súvisiaci s hospodárskou krízou. Prepady trhov nás zasiahli tak výrazne, že napríklad z produkcie 60...
Zostáva vám 85% na dočítanie.